Zmätený Kazekage 54.

Tanaris a Matsuri si začali vymieňať nenávistné pohľady, ktoré Gaara bezmocne sledoval, neschopný jedného jediného slova. Ľudia naokolo stíchli, pretože Kazekageho žiačka s krikom ustúpila niekoľko krokov. Jej vražedný výraz prestriedal výraz strachu a to v momente, kedy sa po tvári a vôbec celom tele jej sokyne, začali rozrastať divné čierne stopy a do tela Tanaris sa smerom z ramena rozliala vlna moci, sily a chladnej nenávisti. Tanaris cítila opantanie, ktoré sa snažila potlačiť. Nešlo jej to moc dobre, lebo v skutočnosti chcela Matsuri prizabiť už dávnejšie a pečať ju v tom len podporovala. Darček od sannina využil chvíľku, kedy si Tanaris neustrážila emócie a začal sa plaziť po jej tele. Behom necelej pol minútky na ulici stála veľvyslankyňa Listovej v démonickej podobe.

Obyvatelia Suny sa rozutekali, niektorý sa len schovali, aby mohli sledovať situáciu z diaľky a iní utiekli čo najďalej. Gaara vedľa nej stál a skoro sa zadusil od potlačovaného nádychu. Hlasno vyfukovala cez nosné dierky, aby sa ukľudnila. Pohľad na ňu ho desil a zároveň zaujímal. Prvý krát mal možnosť vidieť jej kompletný mód posledného stupňa prekliatej pečate. Vtedy ešte netušil, či dokáže svoje telo počas toho ovládať. Čas na premýšľanie nedostal – v stotine sekundy, kedy chcela šialená Tanaris vyštartovať po Matsuri, on musel rýchlo reagovať. Piesok ju zrazil na zem a ona sa ešte v zotrvačnosti šúchala k najbližšiemu domu. Postavila sa, držiac za hlavu. Gaarov piesok ju zasiahol veľmi nepríjemne nad ucho.
„Toto je zlé,“ potichu si povedal pre seba Gaara, lebo z jej pohľadu videl, že svoj hnev teraz obráti proti nemu.

Tanaris spustila ruku z ucha a hľadela pred seba. Behom okamžiku sa rozbehla. Gaara jej rýchlosť nestačil spracovať a úder, ktorý predtým ona dostala od neho do hlavy pieskom, schytal on na líce. Šmarilo ho o omnoho väčší kus ako hodilo ju. Gaara znechutene vypľul krv z ústnej dutiny. Všimol si, že ulicu obkľúčili ANBU. Pokynul im, že sa majú stiahnuť a nemiešať sa. V Gaarovi sa nakypril hnev za to, že ho udrela. Chcel zaťať zuby, no keď sa o to, čo i len pokúsil celý chrup ho zabolel. Miesto toho zaťal päste a povedal si, že to len tak nenechá.

‚Áno, mali sme nezhody...toto je však príliš!‘ Pomyslel si Gaara a vytvoril jeden klon. Rozhodol sa, že Tanaris dostane z ulice preč. Jednak kvôli zbytočnému divadlu a bezpečnosti občanov. Naklonovaného Gaaru poslal útočiť fyzicky na Tanaris. Nemala problém ho odstrániť, no nevšimla si piesku, ktorý sa priplížil k jej nohám. To už bolo neskoro a piesok ju celý obalil. Kdesi odnikadiaľ sa zjavil Gaara s kamenným výrazom smerujúcim na ňu a rukami u hrude založenými. Položil dlaň na jej plece a obaja sa rozsypali na zrnká piesku. Na ulici ostalo ticho, no na inom mieste v dedine kľud nebol...

Hnedovlasá Konožanka menom Tenten, predchádzala po ulici a v rukách stískala veľký zvitok. Zhlboka sa nadychovala a vydychovala. Vôbec netušila, že niekoľko desiatok krokov za ňou kráča muž, ku ktorému jej myseľ zbiehala posledné roky. Bledá tvár a jej ladné črty, úzke pery, dlhý a hnedý cop, hlboký hlas, geniálny talent a inteligentný mozog. Tento muž, Neji Hyuuga, mal aktivovaný Byagukan a sledoval ju. Potajomky chodieval za ňou odkedy Inuzuka odišla z dediny. Vždy ju išiel z diaľky pozorovať, pokiaľ mal časovú možnosť. Bál sa jej ukázať priamo na oči a ďakoval Bohu, že nemajú žiadne spoločné misie.

Členka jeho tímu si to namierila do lesa na jej klasické, tréningové miesto a vrhala zbraňami. Po hodine jej kvapky potu stekali po chrbte a spánkoch. Drdoli mala už mierne rozstrapatené a dych zrýchlený a unavený. Ruky sa jej klepali, ale nie pod vyčerpaním. Pod zúfalstvom, ktoré ju zmáhalo...slzy jej tiekli a ona len ťažko potlačovala zahíkavanie. Vrhala o stošesť kunaimi a dúfala, že jej to pomôže vyhnať negatívne pocity. Nejimu, ktorý sedel v korune stromu, trhalo srdce. Sediac na konári si zložil hlavu do dlaní a premýšľal nad svojimi chybami, ktoré si ešte vtedy neuvedomoval...

„Dáš si ešte želé?“ spýtala sa Tanaris jeho vážnej tváre.
Neji pozrel na bledozelený sáčok s dražé. Boli to tie želé, ktoré Tenten tak rada jedávala. S Leem sa vždy bila o tie červené. Pri pohľade na balíček, ktorý držala v ruke sa mu mierne pretočil žalúdok.
„Nie, ďakujem,“ jemne mávol rukou na znak odmietnutia.
„Ani tie zelené?“ nadvihla udivene obočie a on jej rukou prešiel po chrbte a zastavil sa tesne nad zadkom, „tie sú jablkové.“
„Tak...môžem si dať,“ konečne jej opätoval úsmev a videl Inuzuku, sadajúc na lavičku v parku.
Zobral si dve zelené fazuľky a poobzeral si zrenovovaný park. Sedeli pri najstaršom strome v dedine. Mal okolo sto rokov. Obaja si ho obzerali a pomaly si preplietli prsty. Mlčky sa na seba potom pozreli a na to sa Tanaris postavila oproti nemu.
„Čo robíš?“ Hyuuga mierne pokrčil čelo.
Ona dala ruky na pas a poobzerala sa po bokoch: „Len tak...nechce sa mi sedieť.“
„Niekedy si hyperaktívna ako Lee,“ jednou rukou sa prel o operadlo a sledoval ju ako sa kýve bokmi raz na jednu, raz na druhú stranu.

Po chvíľke sa k nemu zohla a vtisla mu bozk na pery, po ktorom sa s úsmevom chcela odtiahnuť. On však pritlačil svoje pery na jej a tento krát jej chytil líca. Nakoniec, aby to bolo obom pohodlnejšie...si počas bozku Tanaris sadla na jeho stehná a nohy si prestrčila cez medzeru na operadle lavičky. Svojimi rukami začala hladiť jeho krk a kľúčnu kosť, ktorá bola vďaka voľnejšiemu tričku dosť odhalená. Svoje pery oddávali nežným bozkom...

„Ja hlupák...“ šepol a znova sklonil tvár...

Neji kráčal oproti Inuzuke a videl ako sa pokúša usmievať.
„Ahoj Neji,“ hneď na to sa nervózne kusla do pery.
„Tanaris...“ slovo ‚ahoj‘ sa neobťažoval povedať.
Akosi sa usmial sám pre seba a stisol neprirodzene Tanaris v náruči. Ona mu opatrne prešla rukami po chrbte.
„Ideme sa teda najesť?“ spýtala sa...skôr vyhŕkla.
„Môžeme,“ Neji nasal vzduch a pokúsil sa vyrovnať si svoje emócie a dušu...

„Ty idiot,“ znova si pre seba šepol Hyuuga, „mal si to skončiť hneď.“
Dvihol hlavu na miesto, kde trénovala Tenten, no tá tam nebola. Neji sa šokovane postavil na konári a mal v pláne spustiť Byagukan.
„Čo tu chceš?!“ nestihol preskúmať okolie svojimi mocnými očami, keď sa za ním ozvalo.
Neji silno stihol viečka. Stála za ním Tenten. Netušil...ako dlho premýšľal, keď ho nejako vypátrala v jeho blízkosti. Vyschlo mu v krku a obočie sa mu skrivilo v bolestnom pocite. Obrátil sa na ňu a na tvári očakával skôr hnev, lebo podľa tónu, ktorým prehovorila vyzeralo, že je naštvaná. Zostal celkom prekvapený, že Tenten vyzerala skôr neutrálne ako nahnevane. Neji však neprehovoril nič a len jedným skokom sa odobral z prítomnosti ženy, pre ktorú by obetoval všetko. Cestou naspäť do dediny premýšľal nad jej správaním. Miluje ho alebo nie...?

Gaara a Tanaris sa ocitli na veľkom balkóne budovy kage. Inuzuka sa vzoprela sile piesku, ktorý ju smrteľne zvieral a ten sa pod jej náporom celý roztrúsil. Godaime si v ten moment nadával za to, že pri sebe nemá tykvu. Zmyslov zbavená žena po ňom vyštartovala, ale jej napriahnutá ruka na úder našla pristávaciu plochu na zábradlí. Riadne ho ohla a hánky jej nepríjemne popukali. Medzitým Gaara nazbieral piesok zo zeme a z omietky budovy. Vyslal ho proti nej, no ona si svojim ohňom urobila cestu. Tak nejako mu v týchto chvíľach začalo dopínať, že nie úplne má všetko pod kontrolou. S počiatku si myslel, že sa neho len naštvala...no videl, že toto už nie je hnev, ale šialenstvo a nekontroluje samu seba.

Rútiace sa dievča na neho mu nedalo inak, ako zase uskočiť. Vzhľadom na jej rýchlosť Gaara veľmi dobre vedel, že sa s taijutsu proti nej neubráni. Ani piesok jej moc nestíhal. Pečať jednak dodávala človeku rýchlosť, zvýšilo to aj jeho fyzickú silu a niekoľko násobne zväčšilo kapacitu chakry. Bol mu známy fakt, že v móde nemôže ostať pridlho, lebo pečať požiera jej osobnosť. Sledoval Tanaris ako zostala stáť so zvesenými rukami a pozerala pohľadom vraha. Striaslo ho. Na malý okamžik sa videl v nej pred niekoľkými rokmi. Démon. Niečo také na nej nikdy nechcel vidieť, aj keď si uvedomoval, že v Tanaris žije netvor, ktorého nepúšťa von. Nikdy však nemal možnosť ho vidieť...ako teraz. Vždy bola Tanaris milá a priateľská, no na druhej strane bola stelesnením akéhosi monštra a pomsty. Prichádzal do údivu, keď si poriadne uvedomil tento fakt.
Hlavou mu preblesla ďalšia myšlienka: Tanaris momentálne nepredstavuje len nebezpečenstvo len pre neho, ale aj pre samú seba. Ak mód nevypne, bude veľmi zle. Nasucho prehltol a Tanaris ho naďalej skúmala. Túto malú „prestávku,“ ktorú si dala, bola dôsledkom toho, že sa snažila prebrať úplnú kontrolu nad pečaťou. Laicky povedané - chakra Tanaris a Orochimara sa v nej bili o nadvládu v tele. Tanaris svoj boj prehrala a jej vedomie bolo zase mierne zatlačené do úzadia. Vnímala všetko okolo seba. Bolesť, pofukovanie teplého vetru aj zvuky naokolo. Nebola však schopná odolávať príkazom, ktoré poslúchala jej fyzická schránka. Vnútri Tanarisinho srdca sa rozmáhala nenávisť a zlosť. Cítila, že je v móde vyše než je zdravé. Zvláštne a neopísateľné bláznovstvo napádalo jej mozog. I zvyšky zdravého rozumu ju začali obchádzať...

Na Gaaru znova vybehla kopačka do hlavy, no piesok ho len tak-tak ochránil. Druhému útoku jeho reflexy nestačili a Gaaru odhodilo k vonkajšej stene budovy, jeho kancelárie. Opätovne odskočil od kunoichi, ktorej sa z hrdla škriabal hrôzostrašný rev. Rezonoval Gaarovi v končatinách a pri dopade na nohy sa skoro podkol o biele rúcho. Vzpriamil sa a švihnutým jednej ruky si ho pretiahol cez hlavu a odhodil kamsi preč. Týčil sa pred ňou vo svojom klasickom čiernom tričku a nohaviciach. Zaumienil si, že Tanaris z toho stavu dostane za každú cenu. Vytvoril si štyri piesočné klony a týchto Gaarov poslal na Tanaris, zatiaľ čo sa on snažil sústrediť na hromadenie, čo najväčšieho množstva piesku.

Popri móde sa však Tanarisine schopnosti senzibila zvýšili, takže pravého Gaaru rozoznala. Klony boli fuč. Orochimarova bývalá žiačka ho odsotila a Kazekage už po asi miliónty krát narazil na stenu budovy. Nacapený na nej polapil dych, ktorý mu vyrazila. To už však ona už stála pred ním. Zahnala sa a so zvresknutím pochádzajúcim z Gaarovho hrdla, Tanarisine drápy namiesto nechtov zmočila Gaarova krv. Z troch sečných rán na líci mu vytryskol horúci karmín a stekal mu po sánke až ku krku. Z ničoho nič, démonovi v podobe veľvyslankyne Konohy z nenazdajky vytlačilo z pľúc kyslík zo stlačenia piesočnej techniky. Nečakala to, Gaara za ten celý čas nazhromaždil toľko piesku, že sa už skutočne nemohla hýbať. Prikázal mu a on šľahol Tanaris vedľa na stenu až tak, že skríkla. Červenovlasý nechal svoje jutsu, aby ju sužovalo a on na ňu nabaľoval vyše a vyše piesku od kotníkov po hrudník. Pretrel si dlaňou zakrvavené líce a odlepil sa zo svojej siluety na budove kage.

„Tanaris, prosím, ukľudni sa!“ zastal pred ňou a videl ako sa prepína, aby sa z jeho piesku dostala, „prosím!“
Inuzuka nereagovala, ba by som povedala, že naopak. Ešte vyše sa rozohnila. Mykala so sebou zo strany na stranu.
„Tanaris! Si v móde príliš dlho!“ v Gaarovi začínala rásť panika.
Myslel si a dúfal, že ak ju spacifikuje, umierni sa. Účinok bol však protichodný. Gaara jej stlačil obe ramená a začal kričať: „Tanaris, prosím...vypni ten mód!!!“
Z hlasiviek sa jej vyrval nervácky rukot a hnedé čelo sa jej mračilo od nespokojnosti. Cítila ako jej pečať hltá osobnosť. Aj zvonku bolo vidieť, že šalie. Gaara v absolútnom strese, do akého sa nikdy v živote nedostal, nevedel, čo má urobiť.

V záchvate adrenalínu impulzívne a znenazdajky konal. Rukami stlačil oblasť okolo sánok, aby mu jej tvár neušla a jeho pery tvrdo narazili na jej. Vadili mu tie predĺžené, vyčnievajúce tesáky. Spočiatku sa pod rukami, ktoré ju donucovali zdieľať bozk s ním vzpierala, hmýrila a odporovala, no postupne to vymizlo a ona s ním začala súzniť. Desivo obrovské hryzáky sa stiahli a on sa pevnejšie k nej prisal. Potom sa pomaličky odtiahol, až ho z absencie jej chuti per tie jeho zapálili. Mal chuť sa znova k nej pritiahnuť a ukázať jej všetky svoje city. Otvoril oči a videl posledné, do ramena sa vracajúce čierne stopy na líci a ruke. Inuzuka ponechávala svoje viečka sklopené a unavene dýchala. Celým jej bytím prebiehala triaška. Mala obavy z očného kontaktu s Gaarom. Zrýchlený dych a roztrasené ruky muža, ju navnadili a nakoniec aj prehovorili, aby tie oči otvorila.

„Gaara,“ bolestivo zapípala, lebo prvé, čo jej udrelo do očí ako oslepujúce slnečné lúče, boli tri čerstvé rany na jeho líci od nej.
Natiahla ruku a pri mokrom a teplom dotyku úmyselne-neúmyselného poranenia jej vytiekli slzy. Gaara privrel oči a pootočil tvár. Jeho pery pobozkali Tanarisinu dlaň. Mierne mu prišlo zle z hrdzavej chuti v ústach. Na to sa Gaara s krvavými perami pozrel na Inuzuku a hľadeli si do očí. Tanaris sa podlomili kolená a Gaara ju zachytil vo svojom náručí. Pritiahol si ju k sebe, aby mu nespadla a Tanaris pozrela uplakane do Kazekageho modrých očí. V ten moment sa ich mozgy naladili na rovnakú vlnu. Všetky nezhody naraz obaja hodili za hlavu, vrhli sa na seba a oblievali jeden druhého vytúženými bozkami plných neopísateľnej vášne a neskrotných pocitov...

Menší záver

Och!!! Ja ten koniec proste milujem! (chvíľka narcisizmu