Zmätený Kazekage 53.

Kuk

Tak Sabaku má pre vás diel s veľmi zaujímavým koncom . Som zvedavá, čo naň poviete.

Pekné čítanie vám praje

Sabaku.

Ruky sa jej začali klepať od strachu a neistoty, no zároveň v nej sršalo nejaké nadšenie a radosť. Konečne...po dlhej dobe. Tanaris zachvátil celým telom kŕč bolesti, ktorý jej vystrelil z ramena až do celého tela. Morimaru sledoval ako sa na Tanarisinej tvári a vôbec celom tele začali rozrastať divné čierne stopy v tvare plameňov ohňa. Počas toho Tanaris bolestivo a periodicky zrevávala od bolesti. Nakoniec čierne stopy pokryli celé jej telo a pokožka nadobudla rovnakú farbu akej bol Juugo.

Rys, ktorý ju pozoroval, nedýchal. Nemohol uveriť, že z nej sa môže niečo také stať. Doslovne démon v ľudskej podobe. A to ešte poriadne nič nevidel. Mala sklonenú hlavu a vlasy jej zakrývali výhľad do tváre. Ani si poriadne neuvedomil, že sa jej hriva podstatne predĺžila. Namiesto toho, aby mala šedú len ofinu, jej vlasy boli po celej dĺžke tejto farby. A nielen to, zo spánkových kostí jej vyrazili drobné, smerom ku temenu hlavy zahnuté malé rohy. Tesáky, ktoré boli ďalšou charakteristikou z rodu Inuzuka sa jej predĺžili tak moc, že jej vytŕčali z úst a zahli sa pekne smerom ku pokožke.

Tanaris sa postavila, pričom ruky aj hlava jej nehybne viseli smerom ku tráve. Rysa upútali aj jej ruky, miesto nechtov mala ostré drápy a na predlaktiach bola jej koža šupinatá. Juugo sa nedočkavo a hurónsky zasmial. Vyhlásil, že ju zabije. Takmer ho prerušila rana do brucha, ktorú mu vrátila. Nestihol sa ani zohnúť a nasledovala kopačka do hlavy. Juugo odletel od nej a zastavil ho až strom. Konečne jej Morimaru uvidel aj do tváre. Znaky jej klanu sa stratili a v tvári mala taký výraz ako Juugo. Taký, aký ešte nikdy v živote nevidel. Tanaris začala skladať pečate a vypustila z úst obrovský prúd ohňa, ktorý v momente všetky koruny stromov spálil na uhlík. Juugo ostal bezvládne ležať s popáleninami na tele a Tanaris klesla na zem, držiac si rameno...

„Ty počuj...Sasuke,“ ozval sa Suigetsu počas toho, ako trojica kráčala smerom, ktorým sa vydal Juugo.
„Čo chceš?“ odsekol mu.
„Mali by sme si trocha pohnúť a pomôcť Juugovi,“ navrhol a Sasuke naňho pochybovačne pozrel.
„A prečo by sme mali. Juugo ju zabije...“
„To nie je isté. Tanarisin mód je dosť silný,“ Suigetsu zagestikuloval.
Karin sa k nemu tiež pridala: „Sasuke, ten debilko má pravdu. Tanaris má silnejší mód ako Juugo. Síce sa vie ovládať, no myslím, že Juuga rozbije.“
„Kto ti je tu debilko?! Choď si radšej olizovať Sasukeho fotky,“ vyštekol Suigetsu a vlasy sa mu zavlnili od prudkého pohybu smerom na ženu z klanu Uzumaki.
„A ty si choď olizovať Tanaris, ty hlúpa ryba!“ Karin sa napriahla, aby mu mohla vlepiť, no on svoje líce premenil na vodu, „keby ťa nebodla kunaiom, zrejme by si ju pretiahol, ty úchyl!“
„Sklapnite, mám vás plné zuby,“ zahriakol ich Sasuke a oni obaja sklapli.
Sasuke sa pozrel kamsi do neznáma...

„Kde je?!“ Suigetsu si nervácky pretrel oči od dymu po Tanarisinom ohni, „Karin!!! Nájdi ju.“
Červenovláska na moment privrela oči a potom ich otvorila: „Necítim ich. Ale nechápem...Tanaris chakru zakrývať nevie.“
„To ten rys,“ povedal Sasuke chladne a pozrel sa na ostatných, „ten rys musí mať podobné schopnosti ako ty, Karin. Juugo...postaraj sa o Tanaris.“
„Prosím?“ ryšavý chlapec zmätene pozrel na Sasukeho.
„Istotne bude rýchlo utekať, no ty spustíš svoj mód a pomocou vtákov ju nájdeš. Keď už som sa musel namáhať dôjsť až sem, nech to nie je zbytočné,“ Sasukeho hlas sa ozýval po čistinke a Juugo nespokojne sledoval Uchihu, „zabi ju.“
„Sasuke...“
„Je s tým problém?“ mladík s bledou pokožkou a havraními vlasmi nadvihol jedno obočie.
„Nechcem Tanaris ublížiť,“ zaťal Juugo zuby, „nemám s ňou zlé skúsenosti...práve naopak. Keď strážila väznicu bola ku mne na rozdiel ostatných dobrá.“
Sasuke sa uchechtnul a chytil sa za čelo. Keď opätovne dvihol tvár v očiach mu svietil sharingan. Pozrel hlboko Juugovi do očí a zašepkal: „Zabi, Inuzuku Tanaris. Chcem jej hlavu.“
Juugovi sa v momente vzhľad zmenil a už sa stratil medzi stromami.

„Hm...ak je to tak, ako hovoríte, mali by sme si pohnúť,“ Sasuke pridal do nôh a rozbehol sa...

„Tanaris...v poriadku?“
„Som, nepýtaj sa ma to stále!“ zavrčala na neho.
„Si nesvoja.“
„Čuduješ sa?!“ drzosť z tónu jej nevysychala a stále si držala pečať, „použila som ju po strašne dlhej dobe.“
„Akej?“ Morimaru sa obzrel za nich a znova sa pozrel na Inuzuku, ktorá vyzerala zničene.
„Asi štyri roky. Bože,“ zavrela oči a zaťala zuby, „strašne bolí. Po takom dlhom čase je len ťažko ovládateľná.“
„Som rád, že sme im zdrhli...tým, že sú už dvaja členovia zranený, by sa mali zastaviť.“

Dvojica človeka a zvieraťa cestovala celú noc a nad ránom prekročili hranice do Krajiny Vetra a ocitli sa na púšti. Tam to bolo pre Tanaris ešte horšie. Prekliata pečať zvyšuje fyzickú teplotu tela, takže horúčavy boli pre ňu omnoho horšie, než pre jej spoločníka. Nehovoriac o ranách a nevoľnostiam v bruchu. Ani nebola tak vyčerpaná fyzicky, no pečať ju veľmi trýznila a pokúšala sa prevziať vedomie.
„Vydrž to prosím, mám pocit, že v diaľke vidím brány Suny,“ chlácholil ju Morimaru.
„Na malú chvíľku sa ukľudnila,“ usmiala sa na neho, no ruku si na pleci stále držala...

Gaara, ktorý sa vracal zo spoločného obeda spolu s Matsuri bol celkom vynervovaný z toho, že má Tanaris prísť. V noci ani nespal kvôli nej a to teraz ešte netuší, že Inuzuka je dve hodiny cesty od Suny.
„Gaara, bol to výborný obed. Chutilo ti?“ Matsuri celá vysmiatá ho viedla za ruku do obývačky, kde zastali, „čo je to s tebou?“
„A-ale nič,“ mierne sa zakoktal a musel v duchu sám nad sebou zavrtieť hlavou.
Jeho správanie mu liezlo na nervy. Pri Matsuri sa necítil sám sebou. Celkovo to bolo divné a skôr ako by mal potrebu ju objať a pobozkať, tak mal nutkanie zložiť z nej dlane a odtiahnuť sa. Z myšlienok ho prebrala chuť Matsurinych pier. Kazekage spanikáril a odtiahol sa.
„Gaara?“ zamračila sa jeho študentka a on si až vtedy uvedomil, čo urobil.
Začal hľadať výhovorky: „No...len nebuď taká žiadostivá.“
Objal ju, aby ju to ukľudnilo, no jeho srdce bilo ako splašené. V hlave si nadával, že mal teraz svojím spôsobom možnosť to ukončiť, no nemal odvahu. Jeho zrak smeroval dole, no potom ho dvihol a pohľad mu spadol na fotku z detstva. Fotka, ktorá zjavne bola kedysi pokrčená a potom znova povystieraná, sa v hnedom rámčeku usmievala na Gaaru, ktorému sa pri pohľade na samého seba zastavilo srdce. Stískal macka, ktorého mu ona darovala a lícom sa lepil na to jej. Nechýbali roztomilé úškrny. Kazekagemu sa pri tom pohľade na ich dvoch prelialo všetko za tie roky. Zaklipkal očami a už v Matsurinej blízkosti nedokázal byť.

„Gaara, čo sa deje, keď sa odťahuješ?“ Matsuri sa spravila vráska na čele od toho zamračenia.
„Musím ihneď za Temari do nemocnice!!!“ vyhŕkol a vybehol z domu, pričom Matsuri nechal samotnú v dome.
Ona sa vykotene pozerala na otvorené dvere a potom s nadvihnutým obočím vykročila z domu a zavrela za sebou dvere...

Klop.
„Ďalej.“
„Ahoj Temari,“ usmiala sa Hikari a Temari na ňu dvihla oči od papierov.
„Áh, to si ty...prepáč,“ pokrútila hlavou blondína, „som zamyslená. Od rána mám papierovačky. Posaď sa.“
Blonďavá Hikari sa posadila a pozrela na šéfovú: „Ty a v papieroch?! To je divné na teba.“
Temari sa zvonivo zasmiala: „Ja viem, ale akosi sa mi na to niektorí vykašlali.“
„Spravím ti kávu?“
Temari znova letmo pozrela na ňu: „Fajn, dám si, sprav aj sebe.“

Hikari sa postavila a podišla ku stolíku, kde mala riaditeľka nemocnice šálky a kanvicu, do ktorej dala vodu. Nasypala kávu do pohárov a keď sa chystala pridať aj cukor, ktorý sídlil na lyžičke, vystrašilo ju prudké otvorenie dverí: „Temari, mala si pravdu!“
„Gaara?“ prekvapene pozrela na brata, „mala pravdu?“
Mladší brat úplne rozčapil dvere a svoju dlaň mal stále na nich položenú.
„Áno...mala si pravdu. Ja hlúpy som ti neveril!“ podišiel do miestnosti a zavrel za sebou dvere.
Temari sa mu snažila perom, ktoré držala v ruke naznačiť, že tam nie sú samy, ale on to akosi nevnímal: „Ohľadom Matsuri a Tanaris...ako som mohol byť tak-“
„Ehm,“ ozvala sa Hikari a v ruke stískala rýchlovarnú kanvicu.
Gaara zostal civieť a jemne sa hryzol do hornej pery.
„Odpusťte, Kazekage-sama,“ uklonila sa, „Temari, za chvíľku sa vrátim.“
Žmurkla na ňu a ako myška vyšla z bielej kancelárie.

„Čo sa stalo, keď si tak rýchlo zmenil názor?“ nadvihla pochybovačne jedno obočie Temari.
Bola šťastná, že na to chlapec konečne prišiel...ale zakryla to a tvárila sa diplomaticky.
„Ach, Temari,“ oprel sa do stoličky a mierne rozkročil nohy, „ja som to vedel od začiatku. Aj keď som bol u teba na raňajkách. O to vyše ma štvalo, keď si mi to hodila pred nos. Stačil mi jediný pohľad na našu spoločnú fotku, keď sme boli malí a to Matsurine objatie sa mi zhnusilo raz a navždy...“
„No konečne!“ víťazoslávne sa usmiala Temari a vydvihla ruky nad hlavu.
„Lenže čo na tom, keď je s Nejim...“ posmutnel vodca dediny a jeho sestra s ním.
Štvorcopá žena stisla pery a nemohla nájsť nejaké slová útechy. Gaara jej to uľahčil tým, že sa postavil ku dverám: „No nič. Nebudem ťa vyrušovať. Máš veľa práce...“
„Mohol si zostať,“ mierne pokrčila čelo staršia sestra.
„Nie, nie,“ nesúhlasne dvihol ruky, „poznám aké to je, keď má človek veľa práce. Pozdravuj Shikamara. Ahoj.“
„Ahoj, Gaara...“ Temari ostala zamyslene sedieť v kresle.

Ako rýchlo sa to všetko zbehlo. Mala pocit, že veci okolo nej sa dejú rýchlosťou svetla a ona vôbec nestíha reagovať na všetky podnety. Nešlo jej do hlavy – Tanaris a Neji. Nechcela si to pripustiť. Kankurou jej kedysi rozprával o ňom, že spolu trávia čas. Netušila však, že by to prešlo až tak ďaleko. Pravdou však bolo to, že jej preblysla aj myšlienka, že sa jej trocha ani popri Gaarovi nečuduje. Povzdychla si a jemne si pretrela čelo ako to mala vždy vo zvyku. Zobrala do ruky ďalší papier a začala ho vypisovať, zatiaľ čo Kazekage blúdil ulicami pred nemocnicou...

Pred Sunou panovalo hrobové ticho. Všetci strážny ninjovia boli v ostrahe a sledovali okolie. Zanedlho sa im v diaľke zjavili dve osoby. Strážny ninja menom Yasuo ich pozorne pozoroval vo veľkej diaľke. Jeho nadriadený mu nakázal zistiť, kto sa to pomaly približuje k Sune. Yasuo bol schopný ninja, ktorý sem tam pracoval aj v knižnici na akadémii.

„Už vieš kto to je?“ ozvalo sa mu za chrbtom.
Yasuo sa otočil za ním a pokrútil hlavou: „Nie, Ishu-san, ešte sú priďaleko na to, aby som identifikoval ich chakry, ale môžem povedať, že obe chakry poznám.“
„Výborne, aspoň vieme, že to nie sú votrelci. Idem informovať Kazekageho-sama,“ povedal tridsať ročný Ishu a už ho nebolo.
Ten si to namieril do budovy kage, kde ale Gaaru nenašiel. Nebol ani u Bakiho, či Kankura v kancelárii. Podľa stráže pred budovou kage, Kazekage odišiel niekam do neznáma so svojou žiačkou a ešte sa nevrátil. Ishuovi bolo jasné, že išlo o súkromné stretnutie a tak mu nezostávalo nič iné, len sa vrátiť k bráne jeho rodnej dediny.

„Yasuo, Kazekageho-sama, nemôžem nikde nájsť,“ povedal mierne udýchane a posadil sa ku kolegovi.
„To je v poriadku, náš návštevník si ho nájde sám.“
„He?“ Ishu sa naň nechápavo otočil.
„Tanaris-sama sa vracia,“ obrátil sa na neho s úsmevom.
Vďaka nej sa deti Yasua aj jeho spoločníka veľmi zlepšili v škole. Títo dvaja ninjovia sa rozhodli uvítať ju, lebo nikto sa k tomu nemal. Prišla skoro o deň skorej než ju očakávali, takže ju nikto vážení pri bráne nečakal, no jej to bolo úplne jedno.
Bolesť jej prebodávala ľavé rameno, otras mozgu jej spôsoboval nevoľnosti a rany ju štípali od piesku. Morimaru zúfalo prekračoval popri nej.

„Tanaris-sama! Sme radi, že ste prišli,“ obaja shinobi sa sklonili na jedno koleno v úctivom geste, „museli ste sa riadne ponáhľať.“
Len tak-tak vyjachtala zo seba: „Nechajte si teraz tie formálnosti. Potrebujem do nemocnice.“
Obaja prudko dvihli hlavy a až teraz si mali možnosť prehliadnuť Inuzuku od krvi, modrín a celú spotenú.
„T-Tanaris-sama,“ zašepkal Ishu so zúženými zreničkami, „čo sa vám to st-“
„Ishu, to je dlhý príbeh...prosím...nemocnica,“ posledné slovo až zakňučala, lebo jej dochádzali sily.
Morimaru s krvavou nohou do toho zavrčal: „No tak nečumte na ňu a pomôžte jej!“
„Gomenazai,“ povedali zborovo a hneď sa prebrali.

Vystreli sa v chrbte do plnej výšky a každý z nich podoprel Tanaris z jednej strany. Vchádzali cez mohutné a vysoké steny Piesočnej brány. Prešli do ulice, kde sa nachádzala nemocnica. Tanaris si pozerala na svoje nohy ako sa vlečú. Sem-tam sa jej mihli aj Morimarove labky. Oči jej pomaly klipkali a prichádzal na ňu ten starý pocit preťaženia z prekliatej pečate. Zdal sa jej tento krát omnoho vyše neznesiteľnejší ako kedysi, kedy bola zvyknutá pečať pravidelne užívať. A verte, že keď bola vo veku, kedy bola Orochimarovym stúpencom ju veľmi rada spúšťala. Bol to pocit moci na nezaplatenie. Zo spomienok na temné časy jej života ju vyrušil Yasuo: „Kazekage-sama!!!“

Mladý a krásny Gaara sa otočil za hlasom, ktorý ho volal a pri pohľade na nich, presnejšie na osobu medzi nimi skoro skamenel. Strachom, ale aj prekvapením. Dievča, pre ktoré noci nespal im viselo okolo ramien, cez spustenú šedú ofinu a teraz už o čosi dlhšie hnedé vlny jej nebolo vidieť do tváre. Avšak jej celkový vzhľad ho tak vydesil, že sa jeho nohy inštinktívne pohli a rozbehli sa k nej.
„Čo sa stalo?!“ Gaara svoj pohľad strelil po rysovi.
„Zaútočil na nás Uchiha Sasuke aj s nejakými Orochimarovými poskokmi.“
„Pomsta za jej útek?“ Gaara zaťal sánku a uvedomil si, že mohol o ňu prísť.
„Áno...nejaký Suigetsu,“ snažil sa Morimaru spomenúť si na celkom komplikované meno.
Pri dialógu o ňom Tanaris vyschlo v ústach. Gaara chytil jej tvár do rúk a dvihol ju. Hneď mu dlaň zmočila svojimi slzami previnilosti za Nejiho a hlavne Suigetsa, o ktorom Gaara nevedel.
„Tanaris...Tanaris!“
„G-Gaara,“ zachrapčala a zvesila ruky z pliec Yasua a Ishu.

Svoje ruky premiestnila na Gaaru a on jej zovrel rukou pás, aby mu nespadla. Druhou ju chytil medzi lopatkami. Pritisol si k sebe a cítil sa zároveň šťastný, že ju má pri sebe, že ju Sasuke a jeho kumpáni nezabili, na druhej strane bol nešťastný z toho, akú ju vidí. Tretia stránka tejto veci mala agresívny charakter, mal chuť zabiť a ublížiť všetkým, ktorý sa jej len dotkli.
„Vezmem ju do nemocnice, vy sa vráťte na svoje miesta,“ nakázal im Gaara a oni sa pobrali preč.

Gaara si Tanaris chvíľku držal v náručí, keď sa mu ozval, kde si ďalej od neho ten známy hlas: „Gaara!“
Otočil sa a v momente stuhol, keď videl ako k nemu Matsuri beží s rukou na pozdrav. Úsmev jej úplne zamrzol a zastavila s nohou vo vzduchu. Niektorí okolo idúci sa začali pozastavovať a sledovať situáciu. Stŕpnutý Gaara s Tanaris v náručí sa pozrel do očí svojmu dievčaťu-nedievčaťu. Prvé, čo ho napadlo bolo, že je neverník...nemal však čas sa týmto zapodievať, pretože hlas, u Tanaris tak nechcenej Matsuri, jej rozprúdil hnusenie a zlosť v každom kúsku jej tela. Gaara nevedomky uvoľnil zovretie a Tanaris od neho odstúpila. Ešte stále trocha kyvácala na mieste. Začali si vymieňať nenávistné pohľady, ktoré Gaara bezmocne sledoval, neschopný jedného jediného slova. Ľudia naokolo stíchli, pretože Kazekageho žiačka s krikom ustúpila niekoľko krokov. Jej vražedný výraz prestriedal výraz strachu a to v momente, kedy sa po tvári a vôbec celom tele jej sokyne, začali rozrastať divné čierne stopy a do tela Tanaris sa smerom z ramena rozliala vlna moci, sily a chladnej nenávisti...