Zakázané ovocie chutí najlepšie 10

Od Hikari Animaru

Fuuu tak po dlhej dobe (opäť we are so sorry ) je tu ďalší diel!! Jéééj Trvalo by nám to kratšie, ale bohužiaľ, aj ja aj Tanaris sme mali občas spisovateľskú krízu a nevedeli sme pokračovať ( alebo sa nám v ten moment nechcelo písať ) Pokúsime sa polepšiť a s trochou šťastia a času tu bude ďalší diel načas Enjoy!!! :3

Som len nesvoj, daj mi pokoj...Pff! Zase sa hrá na drsňáka. Nechápem, čo je na tom také tajné... Mám síce podozrenie, ale na Sasukeho mi to nesedí. Žeby mal naozaj...nie to asi nie. Nie je žena, takže nemôže mať menštruáciu. To by nedávalo zmysel. Na to by musel mať... to... jak sa to volá... maternicu! Áno musel by ju mať, aby ich dostával. A tú hádam nemá. Hádam.

„Tak dobre, Hinata, povieš mi, čo sa to tu deje?“ spýtala sa ma TenTen hneď, ako sme boli v súkromí našej izby.
Keby som tak vedela, čo sa deje.
„Nič sa nedeje. Naozaj,“ klamala som.
Nemohla som sa jej pri tom pozerať do tváre. Nie jej. A ona to vedela.
„Neklam! Čo sa tam stalo?“ dala si ruky v bok a prepaľovala ma pohľadom.
Toto nedopadne dobre. Pokiaľ bude s týmto pokračovať, tak jej to všetko poviem. Ale vlastne... možno by mi pomohla pochopiť ho. Má s chalanmi väčšie skúsenosti ako ja.
„Tak?!“ bola netrpezlivá.
„Dobre, dobre. Všetko ti poviem. Ale hlavne to nikomu nehovor,“ zdôrazňovala som každé slovo poslednej vety.
Zaskočilo ju to. Nedivím sa. Znie to akoby sme robili niečo nelegálne.

Prešiel som cez obývačku ako tajfún a zamieril po schodoch hore. Za sebou som počul unáhlené kroky. Neobzrel som sa a ani nezastavil, až dokým som nebol v izbe.
„Tak, čo sa mu prehnalo cez nos?“ spýtal sa ma Kiba.
Spolu s ním tam bolo aj celé chlapčenské obsadenie, okrem Sasukeho, samozrejme.
„Neviem. Odmieta mi to povedať. Vraj je nesvoj,“ posledné slovo som doslova vypľul.
Ako si vôbec môže myslieť, že mu na to skočíme?! Poznáme ho vyše trinásť rokov. Trinásť! Je nemysliteľné, aby sme si nemohli domyslieť, čo sa s ním deje.
„Je v tom dievča?“ opýtal sa opatrne Chouji.
„Vyzerá to tak,“ pritakal mu Shikamaru.
„Hinata?!“ povedal neveriacky Kiba.
Všetci sme si vymenili pohľady.
„Tak... Hinata nie je najškaredšia, ale môže v tom byť v pohode aj niekto iný. Napríklad nejaká jej známa,“ povedal vedľa mňa Shino.
Jemne som nadskočil, ako som počul jeho hlas. Ani som si neuvedomil, že tu je. Je ako duch. Všade sa plíži a nikto ho nezaregistruje.
„Teda vás tu ale je,“ ozvalo sa z chodby.
Bola to Sakura a Ino.
„To máte nejaké extra dôležité stretnutie chalanov?“ spýtala sa Sakura.
„A kde je Sasuke?“ pokračovala Ino.
Zjavne povedala Sakurinu nevyslovenú otázku.

„Tak? Čo tu stvárate?“ prekrížila som ruky u pŕs a sledovala grupu chalanov.
„Sakura,“ prehovoril Shikamaru, „len debatíme. Je to nelegálne?“
Jeho diplomatický postoj, výraz a vôbec asi všetko ma trocha odbilo a ja som nevedela ako zareagovať. Dosť ma to podráždilo.
„Ts. Miesto vykecávania by sa mal Naruto pripraviť s ostatnými na cestu do Konohy,“ odvrkla som a vybrala sa hore schodmi.

Hm. Bude tu nuda bez Naruta. A Sasuke...och. To je naprd. Ino mi niečo rozprávala po ceste do izby, no ja som ju nevnímala. Prešli sme okolo dvier, za ktorými sa Hinata s Tenten chichotali, že by ďalšia tajná schôdza? Och. Znechutene som sa zvalila do postele a vyšla z izby až na večeru, ktorá bola v štýle urob si sám.

„To nemyslíš vážne! Takéto žhavé veci mi nepovieš?! Som trochu urazená!“ začala sa výskať.
„TenTen, nie tak nahlas. Upútaš pozornosť. Tak... Čo si o tom myslíš?“ spýtala som sa jej s nádejou v hlase.
„Dievča... netuším. Jeho správanie je naozaj zvláštne. Akoby sám v sebe zvádzal boj a ty si... neviem čo, ale niečo si,“ to mi veľmi nepomohlo.
Ľahla som si na posteľ a pozerala do stropu. Niečo som. To mi naozaj nepomohlo ani trošinku. Povzdychla som si a išla zmeniť tému.
„To je jedno. Prestaňme to riešiť. Iba ma začne bolieť hlave. Skôr mi povedz, ako je to medzi tebou a Nejim,“ pokúsila som sa o diabolský úsmev.
„N-Nooo...“ tvár jej sčervenela, „Niečo sa rysuje.“
„Naozaj?!“ bola som šťastím bez seba.
Ty dvaja sa k sebe dokonalo hodia.
„Áno. Túto noc, keď si spala u Sakury, Ino išla niekam preč a on došiel za mnou. A ešte pred tým než ťa to napadne... Nič nebolo! Iba sme ležali v jednej posteli a bozkávali sa. A to bolo prvýkrát keď sme pri tom boli úplne triezvi,“ povedala a zasnila sa.
Asi to bolo naozaj pekné.
„Tak mi povedz... ako Neji bozkáva?“ bola som trochu červená v tvári, pri takejto téme.
Predsa len... je to dosť osobná téma. Mierne sa nadvihla nado mňa a spustila so zamilovaním pohľadom.
„Jeho pery sú dokonalé! Také hebké a zároveň také nenásytné. Proste dokonalé!“ začala sa rozplývať, pričom sa na mňa hodila.
Spustila som kašľavý smiech a ona sa začala tiež smiať. Ľahla si späť na svoju polku.
„Muselo to byť naozaj super, keď sa tu rozpúšťaš ako ľad na púšti,“ to bolo veľmi zaujímavé prirovnanie, ale pravdivé.
Pozrela na mňa divným pohľadom a obe sme sa začali smiať. Teda skôr rehotať. Ešte s úsmevmi na tvárach sme neskôr zišli dole na večeru.

„...no a presne vtedy Naruto zakopol pred tou blondínou a jak padal, tak,“ Kiba sa začal dusiť rožkom a ja som sledoval ako všetci z našej chaty sedia a večerajú, „tak sa snažil niečoho zachytiť a tej babe takmer tričko stiahol.“
U stolu sa ozval hurónsky smiech, keď Kiba konečne dopovedal pointu tejto historky. Ja som sa len letmo pousmial, prišlo mi to vtipné a vedel som si tú situáciu celú predstaviť, no nebolo mi do smiechu. Seriem to všetko! Musím ísť do Konohy s ňou... Naši ma zdrbú za to, čo sa stalo a Naruto bude otravovať celú cestu.

„Sasuke?“ ozval sa vedľa mňa Neji.
„Hm?“ dvihol som jedno obočie a pozrel naňho.
„Idem do špajze po minerálku, chceš aj ty?“
„Dám si, ďakujem,“ otočil som hlavu naspäť k šalátu, čo som mal v miske a znudene si zase prezrel všetkých.

Nechcem ísť do Konohy. Ach. Na jednej strane...nie to nie. Rozhodne sa nebojím toho, že nám tento výlet zarazia a ja zase budem musieť doma sedieť a ju nevidieť. Ani neviem ako dlho som premýšľal, ale Neji zrazu predo mňa postavil plný pohár minerálnej vody.
„Arigato, Neji,“ mierne zaskočeno som poďakoval a napil sa.

Zjedol som svoje jedlo a postavil sa od stola.
„Sasuke? Ty ideš spať?“ Naruto sa na mňa pozrel a zrazu všetci stíchli.
„No...idem. Nie je mi dobre a zajtra ideme do Konohy, takže musím byť fit,“ povedal som a videl som ako si pár chalanov medzi sebou vymenili pohľady.
Pf, tušil som to, že ma riešili. Ach, po tomto som už vôbec nemal chuť zostať tam. Šľahol som misku do umývadla. Ani som sa nestaral o to, kto to umyje. Nechcem uvažovať nad tým všetkým a tak som si ľahol do postele a zaspal.

„Tiež máš pocit, že sa chalani správajú divne?“ spýtala som sa TenTen. Tá sa na mňa pozrela s pobaveným pohľadom.
„Nesprávajú sa tak stále?!“ zasmiala sa.
„To nie je pravda,“ ozval sa urazeno Neji, ktorý bol za nami. Pomaly sme išli hore po schodoch. Neji a Sai zastali na druhom poschodí a my sme pokračovali na tretie.
„Česť výnimkám, Neji,“ zakričala mu ešte TenTen.
„Ďakujem,“ počuli sme už tichšie. Prišli sme pred dvere do našej izby.
„Hinata! Sasuke ti odkazuje, že zajtra vyrážate za svitania,“ prišiel mi povedať Shikamaru.
„Dobre. Ďakujem,“ usmiala som sa na neho. Vošli sme do izby a ja som sa hodila na posteľ.
„Čo tak skleslo?“ počula som hlas TenTen zo skrine. Doslova zo skrine. Bola v nej celá strčená.
„Prosím ťa, čo robíš? Hľadáš vchod do Narnie?“ povedala som so smiechom. Ona na to vystrčila hlavu s diabolským výrazom.
„Jasné, ale ešte sa mi to, bohužiaľ, nepodarilo!“ napodobila plač, „Hľadám pyžamo. No, odpovieš mi na moju otázku?“
„Ach! Zajtra som celý deň sama s Narutom a... Sasukem,“ musela som sa nadýchnuť pred vyslovením jeho mena.
„Ou. To je fakt. Ale pochybujem, že si Sasuke niečo začne. Predsa len, bude tam aj Naruto,“ sadla si vedľa mňa s hnedým pyžamom v ruke.
„Dúfam, že máš pravdu,“ povzdychla som si.
„jasné, že mám. Poď. Musíme ísť čo najskôr, lebo keď tam príde Sakura a Ino, tak sa tam dostaneme možno o tri hodiny,“ vyšla z izby s hurónskym smiechom. Postavila som sa a nasledovala ju.

„Oznam pre všetkých! Raňajky sú štýlu ako večera!“ zakričal na nás všetkých Shikamaru. Och, už zase?!
„Hej, Naruto. Dáme si toasty?“ ozval sa pri mne Kiba. Prikývol som mu. Ešte som nevládal rozprávať. Bolo hrozne skoro. Divím sa, že všetci vstali s nami.
Vošiel som do kuchyne, o dosť neskôr ako Kiba. Ako môže mať toľko energie takto skoro? Prečo počujem štekanie?! Och, jasné. Akamaru má raňajky tiež. Bože, naozaj by som sa mal ísť zobudiť. Prišiel som k drezu, pustil najstudenšiu vodu, aká mohla byť a strčil pod kohútik hlavu.
„Naruto! To nemyslíš vážne!! Všetko bude mokré!“ začala jačať Ino.
„Kiba, upokoj si svoju ženu,“ vypol som vodu a s tichým ďakujem som si zobral uterák od Choujiho. Milý to chlapec.
„Čo si myslel tým, že jeho ženu?“ spýtal sa ma Lee s potmehúdskym úsmevom. Kiba sa na mňa otočil so smrtiacim výrazom.
„Odkiaľ to vieš?!“ spýtal sa ma. Ino sa červenala, možno aj viacej ako Hinata.
„Heh, ja viem o všetkom!“ zasmial som sa. Všetci sa na nás pozerali a pozorne počúvali. Kiba ku mne pristúpil a zašepkal: „Pozývam ťa na ramen. Môžeš zjesť koľko chceš, hlavne mlč!“ Prikývol som a nechal si pre seba, čo sa medzi nimi stalo tú noc, keď sme našli Hinatu. Popravde, divím sa, že ich nikto iný nepočul.

No ja budem asi grcať! Keby nebolo toľko hodín, koľko bolo asi by som vybuchla hurónskym smiechom a válala sa po zemi. Naruto, to sa ti vydarilo. Ino si nasrano sadla vedľa mňa a ja som nevedela, či sa smiať alebo vracať z toho, čo tu zaznelo. Vedela som o čo sa jedná. Nevenovala som sa však tomu dlho, lebo do kuchyne prišiel Sasuke. Všetky dialógy a monológy vtedy vedené stíchli a ostalo divné ticho uprené sa Sasukeho.

Hrabe im to? Som mimozemšťan? Ach, celé zle.
„Ehm,“ odkašlal som si, „dobré ráno.“
„Aj tebe Sasuke-kun,“ usmiala sa na mňa Sakura, no ja som v ten moment mal skôr chuť jej vraziť tanierom cez líce než sa na ňu pozrieť.
Sadol som si za stôl a uvedomil si, že si raňajky musím urobiť. Ach, do... nič sa mi nechce! Mal som nervy ako ešte dlho nie. Naštvane som sa postavil od stola, až tak, že som ho mierne postrčil a všetci zhíkli.
„Prepáčte,“ povedal som potichu a odkráčal som ku chladničke.
„Sasuke...“ prehovoril niekto potichu vedľa mňa.
Otočil som sa na pravo a zahliadol som Hinatu s misou čerstvej zeleniny. Niekto bol včera v dedine v obchode?
„Sasuke, spravila som toho šalátu dosť a sama to nezjem. Dáš si? Je vidieť na tebe, že si nevyspatý,“ žasol som.
Ohromene som prijal misku, ktorá ma zastudila na dlaniach. Hinata si pozrela na nohy, otočila sa a odišla medzi našich priateľov. Nejak...som neveril tomu, čo urobila. Ona. Je na mňa milá aj napriek tomu všetkému. Mal som pocit, že bude nahnevaná. A bol som rád, že urobila toto gesto.

Počkať...čo to blbnem? Momentálne mám asi najrozhádzanejšie myšlienky vôbec. Veď nechcem, byť teraz s ňou...vlastne chcem?! Ach.
„Sasuke!“ zavolal na mňa Naruto a ja som dvihol zrak o mojich raňajok, „poď sa najesť a nestoj tam!“

Musím povedať, že to bolo od Hinaty nečakané. Všetci sme sa zastavili v strede pohybu. Doslova všetci. Chytil som do ruky svoj toast a znovu si z neho odhryzol. Sasuke si sadol vedľa mňa. Pozrel na mňa zvláštnym pohľadom. Asi ma bude čakať vypočúvanie. Bože, buď so mnou.

„Hinata, poď ideme ťa pripraviť na cestu,“ povedala mi potichu TenTen.
Prikývla som a išla s ňou do izby. To, čo sa stalo v kuchyni, by som radšej nekomentovala. Neviem, čo mi prechádzalo cez moju „múdru“ hlavičku, ale bola to zjavne riadna hlúposť! Bolo mi ho ľúto, že sa naň všetci tak pozerajú, ale nemusela som spraviť niečo takéto. Bože, cítim, ako sa červenám. To nie je dobré. Nemôžem sa takto vystresovať pred cestou do Konohy. Dobre, Hinata. Hlavne dýchaj. Nádych, výdych. Všetko bude dobré. Nikto to nebude komentovať.
„Čo to malo byť v tej kuchyni?!“ ako, vážne TenTen, vážne?!
„Na to ti odpovedať neviem,“ ach, to je ako naschvál.
„Akože nevieš?! Veď si mu dala svoje raňajky! Musela si na to mať dôvod,“ a musíme ho rozoberať?
„Ja neviem. Naozaj netuším, aký som mala dôvod. Jednoducho, moje telo reagovalo samo a moje ústa takisto,“ asi by som mala zapracovať na sebaovládaní.
Prečo vlastne nepoviem to, čo v duchu?! Začína mi riadne prepínať.
„Aaaaha,“ povedala dosť nepresvedčivo.
Neverí mi?! Prečo?! Dobre vie, že obe vieme, že neviem čo robím, keď neviem, čo mám robiť. To je zaujímavá veta.
„To je jedno. Odpočiň si pred cestou. Budeš to potrebovať. Celý deň s Narutom a Sasukem. Fúúú, budeš to mať ťažké. Sasuke, ktorý sa k tebe správa naozaj divne a Naruto, ktorý je Naruto. Nezávidím,“ ďakujem, TenTen.
Naozaj ďakujem. Veľmi si ma povzbudila. Hodila som na ňu neveriaci pohľad.
„Čo? Oh, jasné. Prepáč. Musím ísť na záchod. Hneď som späť,“ odišla.
Za chvíľu pôjdeme. Mala by som sa prezliecť.

„Šťastnú cestu, Sasuke-kun!“ zamávala mi Ino so Sakurou.
„Majte sa tu,“ prehlušil Naruto moje znudené nadávanie a Hinata milo pozdravila ostatných.
„Dávajte na Hinatu pozor,“ ozval sa Neji, no ja som videl, že sa díva len na mňa.
Prikývol som mu. Nedopustím, aby sa jej ešte niečo stalo. Nikdy. Nikto jej už neublíži. Je príliš krehká. Kráčala medzi mnou a Narutom v úplnom tichu a pleť mala ako porcelánová bábika. Dívala sa pod nohy a vlasy jej viali vo vetre. Po chvíľke na mňa dvihla zrak a ja som hneď uhol pohľadom, pričom mi tep vystúpil asi na milión úderov za minútu.

„Etóó,“ ozval sa Naruto a preťal ticho.
Normálne mám ticho rád a priam milujem, keď Naruto drží hubu, ale tento krát som ďakoval Bohu, že niečo povedal. Hinata sa na neho tiež pozrela a on spustil: „Som hladný...teda...nie úplne hladný. Tak trochu...ako to povedať?!“
„Naruto,“ privrel som oči a potom pozrel na zelenú lesnú cestičku pred nami, „cestujeme ešte len dve hodiny a ty už si hladný?“
„Hmm...ja by som si skôr niečo len zmlsol,“ zamyslene povedal.
„Nebudeme sa zastavovať, na to zabudni,“ prehovoril som trocha podráždene.
„Naruto-kun,“ do mužského dialógu vstúpila ona, „ak chceš ja tu mám v miske ovocie.“
„Ó, Hinata. To znie super,“ počas chôdze si dala dole batoh a vytiahla z neho malý obedár.
Po pár sekundách už bolo počuť ako zuby líščieho ninju hryzú kúsky jabĺk a hrušiek. Pochvaľoval si aké sú skvelé a aká je Hinata skvelá. Och, čo on o tom vie. Vždy čumel len na tú ružovú sliepku. Hinata sa červenala a chichotala. Naruto začal rozprávať kadejaké vtipy a iné koniny a oni sa len smiali a smiali a ja som len kráčal a kráčal ako také tretie koleso u vozu. Ach, do čerta! Že som si aspoň nevzal slúchadlá!!!

...čo to robím? Normálne som sa musel zamračiť sám nad svojimi myšlienkami. Vzápätí som sa v duchu zasmial. Ja...človek, ktorému je večne jedno, tu idem vystrájať kvôli tomu, že sa venuje jemu a zabáva sa s ním a ja som vzduch? Moje vnútro ako keby zvážnelo a prestalo sa uškŕňať. Kde je pravda?

Sasuke...