Ten idiot sa prebral - Hinata Hyuuga 02

Po ukrutne dlhom čase je tu ďalší diel
Tak prajem príjemné čítanie ^^

„Naruto.“ Usmiala sa, no bol to nútený úsmev, toho som si bol vedomý.
Ach... isteže ma nevidí rada.
Tá víla, ktorá si ma pred pár minútami podmanila je stále ten istý človek, ktorého som odmietol.
„Hi-Hinata.“ Keď som zo seba dostal jej meno, nervózne si uhladila vlasy a natočila sa ku mne.
Nebol som si istý, či mám ísť bližšie, ale moje nohy akoby dostali vlastný rozum.
„Ty si...“ nádherná, „späť.“ Prehltol som to slovo, ktoré ju dokonale vystihovalo a radšej som povedal niečo, čo je očividné.
„Len na návšteve.“ povedala rýchlo, akoby ma chcela uistiť, že sa tu nezdrží. A možno aj chcela.
„O-Och, chápem. Na ako dlho?“ Snažil som sa pôsobiť nenútene, akoby som hovoril s kýmkoľvek iným, ale nebolo to ľahké.
„Ešte neviem presne, najviac dva týždne, dlhšie ani nemôžem.“ Usmiala sa, na čo sa Ino votrela do nášho dialógu.
„Musíš byť veľmi vyťažená, nemám pravdu? Veď si teraz hviezda!“ Zasmiala sa.
„A-Ach, ale nie, kdeže, to vôbec... to vôbec nie je pravda.“ Začala sa krásne červenať, pričom si nervózne zahryzla do pery a rukou prešla po vlasoch.
Hviezda... hviezda... Och, áno. To je pravda. Ona totiž...

Bol som rozvalený na sedačke v mojej obývačke a moja priateľka bola uložená vedľa mňa s miskou pukancov v lone. Na ďalšej sedačke sedel Kiba a Tenten.
Všetci sme sa dívali na jeden film, z ktorého bola Tenten rozčarovaná. Sakura doň vyzerala byť naozaj „zažratá“, ale mne neprišiel až taký napínavý. A keď som sa pozrel na Kibu, vyzeral byť rovnako znudený ako ja.
Už som takmer zaspával, keď som začul klopanie na predné dvere. Mykol som sa a Sakura sa na mňa zvedavo pozrela. Usmial som sa na ňu a pokúšal som sa pozbierať. S veľkou námahou som sa dostal k predným dverám a v momente ako som otvoril dvere, cez ne vletela Ino dnu a zagánila na mňa.
„Preboha, čo ti to tak trvalo? Aj slimák je rýchlejší!“ Ani sa neobťažovala vyzuť a pokračovala do obývačky.
„Áno, aj ja ťa rád vidím!“ zakričal som na ňu, no pošepky som dodal, “krava.“ Zavrel som dvere a kráčal za ňou.
Tenten už zastavila film a Ino hodila na stôl niečo hrubé. Bože, ešteže sme kúpili ten z dreva a nie sklenený ako chcela pôvodne Sakura. Ale na rozčuľovanie je tu Sakura.
„Hej, hej, čo to má byť?! Vieš, koľko nás ten stôl...“ Vyletela po nej Sakura, už na nohách, no Ino jej skočila do reči.
„Najskôr sa pozri na tú knihu!“ Sakura ju vzala zamračene do rúk.
„Na čo toľko rozruchu len kvôli jednej knihe?“ spýtal sa Kiba. Celkom mi tie slová vytrhol z úst. Sadol som si na svoje pôvodné miesto a zvažoval som, že sa nenápadne vytratím do izby. Včera som vôbec nespal a bol som poriadne unavený...Priam som sa divil, že som pri tom filme nezaspal úplne.
„Nechá...“ začala Sakura, no v momente otvorila dokorán ústa, „to... nie je to len náhoda?“ Bola úplne vyvedená z miery.
„Ukáž,“ Tenten jej ju vytrhla z rúk a nechápavo sa dívala na obal.
„Čo? Ten obrázok je síce super, ale...“
„Pozri meno autora.“ povedala Sakura.
„Hinata... Hyuuga.“

... píše knihy.
Zatiaľ som žiadnu nečítal, no S-... moja bývalka hovorila, že sú naozaj dobré a Tenten vravela, že Hinata máva aj autogramiády. Veľmi som nad tým nepremýšľal, ale teraz, keď sa tak na ňu dívam... asi je naozaj slávna, či nie? Teda, niežeby som to vedel povedať z výzoru a tak, ale...
„Pracuješ teraz na niečom?“ Hlas Ino ma prebral z vlastných myšlienok, hoci jej otázka nebola mierená na mňa
„Áno, píšem teraz niečo nové.“
„O čom to bude?“ Vyzvedala Ino, na čo sa Hinata zasmiala.
„Ako by som to... ešte v tom nemám úplne jasno.“
„Páni, aká spisovateľka!“ Obe sa zasmiali, no akosi som mal z Ino pocit, že tie úsmevy nemyslí úprimne.
Chcel som sa nejakým spôsobom zapojiť do tej debaty, ale cítil som sa trápne... jej knihy by boli perfektnou témou, lenže ja hlupák nemám poňatia o čom sú. Knihy jednoducho nie sú moja parketa... ale v tejto chvíli som skutočne mal chuť vletieť do toho kníhkupectva za rohom a kúpiť všetky od nej.

„Prišla si kvôli Hanabiným narodeninám?“ spýtal som sa, keďže sa o tom nedávno zmienila Tenten.
Upriamila svoju pozornosť na mňa a usmiala sa.
„Áno, už bude mať osemnásť, tak som jej priniesla aj darček.“
„Čo také? Knihu o nej?“ Ak mám byť úprimný, prišla mi tá otázka od Ino nesmierne hrubá, hoci som si ani nebol istý prečo.
„Ach... no, nie,“ zasmiala sa, „ale dobrý nápad.“ Jej herecké schopnosti nestoja za nič, hoci to s perom vie.
Očividne ju Ino urazila. A ja som dostal ohromnú chuť ju od tej fúrie dostať čo najďalej...
„Nechceš niekam zájsť?“ Tá veta mi vyšla z pier sama. Význam toho, čo som povedal, som pochopil, až keď sa na mňa obe prekvapene pozreli.
No áno, vyznelo to ako pozvanie na rande.