Zmätený Kazekage 50.

Od Sabaku

Prosím v prvom rade, nezabíjajte ma za to, že tu zase nebol dlho nový diel. Fakt proste frmol a začal šk. rok a ja ten frmol stále mám. Idem do maturitného ročníka, všetci len o mature trepú a to som v tej škole týždeň. Už teraz mi z toho hrabe . Navyše stále nemám balerínky na stužkovú, ktorá je o mesiac. Ach bože!

Ok...moc kecám. Sabaku stresuje . K dielu vám môžem povedať, že mne osobne sa veľmi páči. Je pohodový. Ďakujem všetkým veľmi pekne, že stále máte na moje výmysly nervy. Arigato! Tento diel obsahuje také mini ponaučenie, ktoré je mojou neraz skúsenosťou. Možno sa v tom nájdete aj vy.

Ako som hovorila, s pridávaním dielov sa polešpím! Určite... (btw - ďalší jeden z mojich obrázkov

Sabaku

„Matsuri?“
„Áno, Gaara?“ zapriadla, lebo milovala, že ho už nemusí oslovovať.
On jej ukazovákom naznačil, aby sa k nemu naklonila. Mladá Piesočná kunoichi odsunula svoj tanier a mierne na nahrbila, aby bola pri ňom bližšie. Gaara však zopakoval toto gesto a ona prekvapene zaklipkala a potom sa prehla viac, rovnako ako on. Ten istý prst, ktorý nakázal Matsuri sa pohnúť, spočinul na jej brade a Gaara svoje doterajšie myšlienky spečatil dlhým bozkom. Matsuri ani nedýchala. Kazekage jej jemne pohladil líce a odtiahol sa. Matsuri mala riadne zapýrenú a červenú tvár. On sa na tom pobavil tichým smiechom a pokračoval vo svojom jedle.

Potreba zastrieť Tanaris a oblafnutie fyzickou príťažlivosťou bola silná, lákavá a veľmi mätúca. A oblafla samotného Kazekageho. Po tomto, čo spravil sa hneď začal pýtať sám seba, či spravil dobre. A viete prečo? Počas bozku mu srdce bilo normálnym tempom. Žiadne zrýchlené dýchanie.

Niečo chcete, no v momente, kedy to získate pochopíte, že to nepotrebujete a niekedy, že ste to nikdy skutočne nechceli a bol to len spôsob, ako si niečo vykompenzovať.

Po jedle v reštaurácii Gaara zobral Matsuri na prechádzku po vyprázdnenejšej Piesočnej dediny. Matsuri mala neustále červené líčka, chichotala sa a Gaara ju obdarúval bozkami. Zatĺkaval myšlienky, ktoré ho upozorňovali, že nekoná dobre. Matsuri zabočila do jednej ulice a Gaaru prepadol pocit sukničkára. Presne touto ulicou sa s Tanaris prechádzali, keď boli tú malú chvíľku spolu. Neochotne ju prešiel po jej boku a potom zamierili k Matsurinemu domu, aby ju odprevadil...

Na dvere izby mladej Inuzuky niekto klope: „Ďalej!“
„Nehnevajte sa, že vyrušujem,“ z dverí vykukla hlava Hyuuga Hiashiho, „Neji ideme už domov, ideš aj ty alebo tu zostaneš?“
Neji sa obrátil na Tanaris a ona sa usmiala: „Ak chceš choď, oddýchni si.“
„Nebudeš sa hnevať?“ postavil sa z postele a obrátil sa k nej.
Medzitým sa Hiashi vytratil z izby s tým, že na neho čaká dole. Mladý Hyuuga ju objal a hlava sa mu zaborila do jej vlasov. Ruku, ktorú mal na jej chrbte vzala do rúk prameň Tanarisiných vlasov. Sledoval ho. Sledoval tú čokoládovú farbu vlasov s prímesou sladkého karamelu. Skoro rovnaké vlasy má aj ona. Vyrušila ho Tanaris tým, že sa odtiahla. Mala divný výraz v tvári, ale odignoroval ho. Potichu vyšiel z izby a Tanaris si ľahla na posteľ. Sťažka vydychovala.

Zrazu sa vynervačila a päsťou udrela do matracu: „Všetko sa to vymklo podkontrole!“
Tvár si prikryla a potom sa zašla do kúpeľne, kde si tvár umyla čistou vodou. Zo schodov začula otcov hlas. Zamračila sa do zrkadla a hnevala sa sama na seba, ako sa zachovala k otcovi a tete Tsume. Mrzelo ju to. Veľmi dobre vedela, prečo mal otec nespokojný pohľad, keď videl ju a Nejiho pokope. Chápala to a vytáčalo ju to preto, lebo vedela, že má pravdu. Ona však chybiť nechcela...no to sa jej akosi nedarilo. Znova si tvár oprskala studenou vodou a sledovala v zrkadle, ako jej kvapky vody stekajú po tvári. Mokrú pokožku utrela uterákom a vybehla za otcom, ktorý stál na schodoch a niečo hovoril Tsume. Ashi Inuzuka postrehol, že sa niekto rutí schodmi a tak sa uhol, no malé klbko vrazilo do neho a objalo ho.

„Tanaris...“
„Prepáč, oci. Za to, ako som sa chovala, keď som prišla,“ jej hlas bolo počuť tlmene cez jeho kimono.
„Nehnevám sa, no mala by si svoje konanie lepšie uvážiť,“ odtiahol si ju na dĺžku ramien, „a ja nehovorím len o tom, že si sa na mňa škaredo pozrela a k Tsume si bola drzá.“
Ona smutne sklonila hlavu: „Ja viem...len je to ťažké.“
„V živote si si prežila veľa zlých vecí a vďaka tomu si silná. To zvládneš...a pamätaj dcéra, čím skorej, tým lepšie.“
Dievča sa pokúsilo usmiať a potom sa hlavou natočila k tete: „Hneváš sa?“
„Nie...ale hento mi už nerob,“ usmiala sa a jednou rukou naznačila, aby ju objala.
Tanaris nadšene zoskočila zo schodov a pritisla sa k tete. Cítila, že je padol kameň zo srdca, no jeden obrovský stále zostával. Otec sa vybral hore schodmi, tak ako mal v pláne, Tsume sa vrátila do kuchyne. Tanaris zaľahla pred gauč ku Segawovi, Yochimu a Kibovi. Nagaya bol niekde v dedine.

Asi za dve hodiny, kedy sa zotmelo a Tsume s Ashim odišli na nočnú stráž, traja súrodenci s bratrancom sedeli na gauči a pozerali horor. Samozrejme bol to Segawov jalový nápad pozerať niečo morbídne. Pohľad na štvoricu sledujúcu film bolo vtipné. Na jednom konci gauča Segawa s obrovskou miskou pukancov, ktoré si nepretržite pchal do úst. Na ňom nalepený Yochi s dekou pred tvárou a vedľa Kiba, ktorému sa Tanaris vyškriabala na stehná. Kiba zas používal Tanarisine telo ako ochranu a schovával sa za ňu.
„Och, vy strachoprdovia,“ zasmial sa Segawa a rozkusol pár pukancov.
„Už s tebou horor vyše nepozerám,“ vyhlásila Tanaris a zosadla si z Kibu, no nohy nechala cez neho stále prehodené.
„Ani ja nie,“ ukázal naňho prstom Kiba a objal Tanaris, ktorá sa k nemu schúlila.

Vtedy sa začali otvárať dvere na dome rodiny Inuzuka, čo im signalizovalo, že Nagaya konečne prichádza domov. Hana to byť nemohla, lebo si vzala nočnú smenu v nemocnici. Cez ukrutný krik z filmu nebolo počuť, ako sa Nagaya pomaly moce v chodbe a prechádza do kuchyne. Nakoniec sa však ozval rachot a rinčanie skla. Všetci na gauči od ľaku zvrieskli a Segawa rozsypal popcorn skoro po celej obývačke. Okamžite sa rozbehli do kuchyne a uvideli Nagayu rozplesknutého na zemi a rozbitý pohár pri ňom.

„Ty čo robíš?“ spýtal sa Kiba a chcel mu pomôcť na nohy, no zacítil zápach šíriaci sa od Nagayu „saké?!“ Kiba vyslovil polootázku.
„Nagaya, ty si pil?“ na tvári jeho sestry sa zračilo prekvapenie.
„No a čo!“ vodný brat sa vyteperil na vlastné a kráčal smerom do obývačky, kde zastal pred televízorom, „to čo za chu*ovinu pozeráte?“
„Horor, ty ožran,“ zasmial sa Segawa.
Na to sa Nagaya otočil na neho a stisol mu krk: „Kto ti tu je ožran?“
„Ty,“ posmešne skrivil tvár, Nagaya mu teraz zmačkol tričko a pritiahol si ho k sebe viac.
„Segawa, prestaň ho provokovať,“ zahriakol ho Yochi.
„Dávaj si pozor na jazyk, Segawa,“ šepol mu Nagaya a jeho napité oči prebodávali tie bratove.
„Lebo čo?“
„Nagaya, Segawa! Ukľudnite sa obaja!“ zvýšila hlas Tanaris a postavila sa ku nim, pokladajúc ruky na ich plecia.
„Ty si zavri klapačku a nestaraj sa!“ spražil ju Nagaya a letmo na ňu pozrel.
Sestre padla sánka na parkety a rovnako aj ostaným.
„Čo prosím? Takto sa chovať nebudeš!“ ohradila sa autoritatívnym hlasom a Nagaya pustil Segawu.
Otočil sa k Tanaris celým telom, pričom zatackal: „Ty mne budeš niečo hovoriť? Práve ty...ktor-“
„Ktorá čo?!“ dala ruky v bok.
„Ktor-“ opitý brat sa zasekol a mávol rukou, „vieš čo, bež si radšej vyriešiť svoj problém s Nejim, či s Gaarom alebo s kým to chodí-“
Nagaya vetu nedopovedal, lebo sa zvalil na zem pod náporom Tanarisinej ruky, ktorá pristála na jeho líci. Neobťažovala sa pozrieť ani na jedného z nich. Vystrelila von z domu a šprintom si to namierila do lesa, kde udierala do všetkého, čo jej prišlo pod ruky. Uprostred noci sa potichučky vrátila domov s odretými hánkami, na ktorých mala masy zaschnutej krvi.

„Si hore?“ ozvalo sa v jej izbe a ona sa strhla.
„Bože, Nagaya! Takto ma nestraš,“ chytila sa osoba na posteli za hruď, v ktorej sa jej prudko rozbilo srdce.
„Si naštvaná?“ jeho hlas už bol triezvy.
„Och...toto sa ma nepýtaj.“
„Prepáč,“ roztriasol sa mu hlas.
Tanaris sa posadila, rovnako ako silueta jej brata.
„Vždy sme mali dôverný vzťah a chcem pravdu. Ako to je medzi tebou a Nejim?“
„Prečo si sa opil?“ pozrela na Nagayovu tvár, ktorú trochu osvetľovalo svetlo z ulice.
„Ach...ste rovnaký,“ povzdychol si „neodpovedaj mi na otázku otázkou.“
„S kým som rovnaká?“ primračila sa Tanaris.
„A zase.“
„Fajn...Nejiho mám rada,“ povedala potichu a natlačili sa jej slzy do očí, „ale som hrozne zmätená.“
„Máš ho rada?“
„Mám, ale nie tak, ako by si mal mať, keď s niekým si.“
„Tak potom prečo?“ pohladil ju po chrbte a ona si oprela hlavu o jeho rameno.
„Je to komplikované. Neji bol pre mňa najlepším priateľom, lenže potom ma začal fyzicky priťahovať a mne sa to akosi celé vymyklo z kontroly,“ dvihla hlavu a pozrela na Nagayu.
„A čo Gaara?“ povedal opatrne, ako keby čakal, že ešte jednu dostane.
„To je ten problém,“ vyhupla sa na nohy a začala sa prechádzať po izbe, „ten podrazák mi proste nejde z mysle. Nech sa deje, čo sa deje.“
„Aj keď si s Nejim?“
„No, to je ešte väčší prúser,“ rozhodila naštvane rukami.
„Hm...tak až teraz to celé chápem,“ zamyslel sa brat a sledoval, ako si sestra sadla naproti nemu na podlahu.
Preplietla si nohy do tureckého sedu: „Za tri dni idem do Suny. To bude peklo. Navyše mám pocit, že ma Tenten prerazí, aj keď na to nevyzerá.“
„Je to hnusná irónia, že práve tvoji najlepší priatelia a vy ste sa takto zamotali,“ nadvihol používateľ suitonu obočie, „drž sa v tej Sune.“
„Nagaya...už mi povieš, prečo si sa opil?“ pozrela na neho zvedavo Tanaris.
„Ach,“ sklonil hlavu, „Yuki sa mi neozvala, odkedy som odišiel z Kiri.“
„Možno vták, ktorý niesol list sa stratil, alebo sa mu niečo stalo,“ povedala Tanaris v snahe povzbudiť ho, „je to celkom dlhá cesta.“
„To sa stáva málokedy. Dúfam, že v tom nemá prsty ten idiot.“
„Kto?“ dievča zvedavo naklonilo hlavu na bok.
„Neustále ju obletoval jeden týpek. Vydýchnuť dostala iba, keď som s ňou bol. Bál sa ma a tak si nedovolil.“
„Možno on má v tom prsty,“ mykla plecom, „skús jej napísať ty.“
„Myslíš?“
„Viem...“ postavila sa a sadla si na posteľ...

Nasledujúci deň Kazekage vošiel do svojej kancelárie a dal sa do práce. Bolo asi okolo jedenástej hodiny, kedy do dverí vstúpila Temari.
„Temari, rád ťa vidím,“ na tvári vyčaroval úsmev a hneď sa pratal spoza stola.
„Aj ja teb-“ nedopovedala, lebo Gaara ju tak silno stisol v náručí, že jej vytlačil kyslík z pľúc.
„Čo tá sentimentálnosť?“ prekvapený úsmev mala na tvári a nechcel zmiznúť.
„Som povedal, rád ťa vidím.“
„Tu máš hlásenie z misie,“ podala mu zvitok.
V tom sa za nimi ozval známy hlas: „Gaara.“
„Matsuri,“ Gaara potichu povedal zo strachu zo sestry.

Podišla k nemu vtisnúc mu bozk na pery a on ju jednou rukou jemne pritiahol k sebe.
Na Temari bolo vidieť, že zatína zuby, ako to ide. Šok, ktorý mala zakryla a na oboch sa usmiala. Tá dobrá nálada, ktorú mala sa v sekunde stratila a ona myslela, že celú Sunu od nervov nechá zničiť svojím fuutonom. S tichým pozdravom odišla pred budovu kage, kde ju ANBU úctivo pozdravili. Postavila sa na námestie, ktoré bolo pred budovou a zložila z chrbta vejár. Bielu okrasu a zároveň zbraň roztvorila a so zastonaním vrhla mocný vietor smerom na oblohu, nad seba. ANBU prekvapene sledovali Kazekageho sestru, ako si vybila zlosť a potom, ako by sa nič nestalo, založila si svoj nástroj naspäť na chrbát.

„Ach, lepšie,“ usmiala sa a dala sa do kroku, „je čas ísť za Shikamarom.“
Zanedlho sa objavila na akadémii a kráčala do kancelárie riaditeľa, keď zrazu jeho postava v klasickom zelenom plášti, vyšla spoza rohu. Sledoval niečo v papieroch a ju si nevšimol. Temari až podskočilo srdce, zložila si vejár a batoh a rozbehla sa naproti. Keď Nara začul dupoty, dvihol hlavu a zazrel blondínu, ako sa na neho rúti. Pustil papiere na zem a roztvoril náruč, do ktorej mu skočila. Dvihol si ju do výšky a otočil sa s ňou okolo svojej osi. Po dopade jej nôh na podlahu, ju pritlačil o stenu a darovali jeden druhému nedočkavo-vášnivý bozk, po ktorom Temari šepla: „Áno.“
„Čo áno?“ Shikamaru sa nechápavo odtiahol.
Temari sa usmiala celou tvárou: „Áno, vezmem si ťa.“
„Temari...“ vydýchol Shikamaru a znova jej rozdal niekoľko bozkov, „tak veľmi ťa milujem.“
„A ja teba, preto chcem byť tvojou manželkou...“