Zmätený Kazekage 49.

Skrytý obsah

Prosím, nezabite ma za to, čo sa udeje na konci !

Sabaku

Bol to nezvyk držať sa niekoho. Ich známy sa otáčali a šuškali si. Tanaris to bolo celkom nepríjemné a aj Nejimu. Cestou si nadávala na to, že najprv skučí za to, že s Nejim to prehnala a pred chvíľkou sa s ním bozkávala najdivokejšie vôbec v jej živote. Pripadala si trocha ako husa, ktorá nevie, čo chce. Pozrela na neho a skúšala sa usmiať, no hneď, ako on odvrátil svoj zrak od nej, úsmev jej zamrzol. Vybavili sa jej Tsunadine slová o tom, že sa tam má vrátiť. Do Suny. V hlave sa jej zjavil aj obraz toho, ako sa pri jej odchode Gaara správal. Nechcel ju pustiť. Zatúžila po tom pocite, keď ju držal. Stisla Nejimu ruku a zavrela oči s predstavou, že ju drží Gaara za ruku. Nejimu sa hlavou preháňalo veľmi veľa otázok. Najviac smerovali na to, čo si pomyslia, ak ich spolu uvidia? A Tenten? Nebol pripravený na to, aby ich ľudia spolu videli. Hlavou mu prestrelila ďalšia úvaha: ‚Ak sa s ňou nechcem ukazovať na verejnosti...nie som nedozretý na vzťah?‘

„Neji, Tanaris!“ mával im Lee pred kúpeľmi.
„Tak, užite si kúpeľ,“ povedalo trocha nútene dievča a pobozkala Nejiho na líce.
Lee s radostným podskočením, odhrnul záves vedúci do mužskej časti a Neji sa za ním otočil a opätoval jej bozk na líce. Na to vykročil chrbtom k nej, no tesne pred zeleným závesom s nápisom muži, sa zastavil a očkom pozrel na Tanaris, stále otočený k nej zadnou časťou tela: „Deje sa niečo?“

Otázka ju skoro zrazila na zem. Bola na Nejiho veľmi strohá, no Tanaris si neuvedomovala, že zírala Nejiho smerom ako zmučený pes.
„Nič, Neji,“ zaklamala mu a pozrela na neho, dúfajúc nad svojou presvedčivosťou.
Neji mlčal a z toho ona zneistela. Zaťala zuby a čakala hocijakú reakciu alebo čokoľvek, čo by spravil. Mladý Hyuuga pohol jednou rukou a Tanaris ju s mierne zažmúrenými očami sledovala. On siahol na gumičku vo svojich vlasoch a rozpustil si ich. Vietor, ktorý začal znova fúkať, sa mu začal pohrávať s tmavými vlasmi. Trblietali sa tisíckami odtieňov čiernej a hnedej. Tanaris prekvapene sledovala pohybujúcu sa clonu vlasov a napadlo ju, že ho vidí prvý krát bez copu. On sa pousmial so zavretými očami, rukou odhrnul záves a tak zmizol Inuzuke z dohľadu.

Ona pomykala hlavou, aby sa dala dokopy a potom aj ona vstúpila do kúpeľov. Zaplatila a dostala uterák. Pobrala sa do šatne, kde sa vyzliekla a obmotala okolo seba veľkú zeleno-bledú osušku. Vyšla zo šatne a prechádzala okolo zasúvacích dverí, cez ktoré boli počuť dialógy žien, hlasný smiech a chichotanie sa. Tanaris chcela byť momentálne v kľude, aby mohla nad tým všetkým premýšľať.

Začínala mať pocit, že spravila chybu. Nie! Aby som to správne povedala, tak ona VEDELA, že robí chybu. Snažila sa však vnútri presvedčiť, že to tak nie je a že to nie je také zlé, ako sa zdá. Prešla už okolo šiestich dverí a zrazu pri siedmych zastala. Započula odtiaľ len tiché zašplechotanie. Vynoril sa v nej kus nádeje na to, že bude môcť byť chvíľku bez Nejiho a v nekľude svojich myšlienok. Tanaris spokojne odsunula dvere a všetka nádej, ktorú mala sa doslovne rozdrapila, rozmliaždila a zničila navôkol nej.

„Ahoj Tanaris, už ste prišli z misie?“ úprimný úsmev zabehol jej smerom a bodol ju rovno do srdca.
„T-Tenten...“

„...chutilo ti, Gaara?“ usmiala sa Matsuri na neho a on dvihol hlavu od taniera.
„Rozhodne,“ povedal a na tvári mal spočiatku svoj klasický výraz, no potom ako uzrel jej tvár sa usmial, „túto reštauráciu otvorili včera.“
„Viem, moja teta tu robí kuchárku. Majú tu dobré jedlo,“ uchopila paličkami kúsok kuracieho mäsa a vložila si ho do úst.
„Tak potom varí skvelo,“ ukázal jej rad dokonalých zubov a Matsuri vypúlila oči, „č-čo sa deje?“
Gaara položil Matsuri koktavú otázku a tá sa na nej zasmiala a pri tom sklonila hlavu. Na to ju znova pozdvihla: „Hah, nie ja len, že ste...teda...že si sa ešte takto nikdy neusmial.“
„Ako?“ dal hlavu na bok a nevedomky sa zatváril ako malé zvedavé chlapča.
Matsuri sa znova zachichotala, až sa jej líčka zaliali červenkastou farbou: „Predsa zuby. Usmial si sa so zubami.“
„Ani som si to neuvedomil,“ až sám seba udivil.
„Nevadí, bolo to roztomilé,“ povedala naoko nezaujato, dívajúc sa po ľuďoch v reštaurácii...

„Tanaris, čo si taká zmrznutá?“ spýtala sa Tenten, vyložila ruky z vody a oprela sa o drevený okraj.
Dievča sa zhlboka nadýchlo a vydýchlo. Snažila sa dať dokopy, no nešlo jej to. Bez slova sa pohla a zložila zo seba uterák. Tenten sa mračila na Tanaris, ktorá si vliezla do vody a jej telo obalilo jemné teplo.
„Č-čo?“ snažila sa zatváriť, že ju nepočula a tak sa zmätene opýtala.
„Nehraj to na mňa,“ z Tenten sa začal ozývať hnev.

Tanaris búšilo srdce ako o život. Ani nechcela pomyslieť na to všetko. Veď je to od nej úplný podraz. Jej najlepšia kamarátka sa predsa zaplietla s mužom, ktorý jej pred pár týždňami vyznal svoje city. Inuzuka sa mierne zamračila a uvedomila si, že to nedáva zmysel. Nejiho správanie predsa nedáva zmysel. Zhlboka sa nadýchla a jej srdečný tep sa ani trocha neukľudňoval.

‚Vlastne...prečo som to spravila ja?‘ Takto premýšľajúc usúdila, že ju to k Nejimu priťahuje. To sa nedalo poprieť tak, ako sa to nedalo poprieť u neho. Predsa Neji bol vysoký, svalnatý, záhadný a silný muž, z ktorého išiel určitý a ojedinelý druh šarmu.

„Tanaris?!“ vyprskla Tenten a s ňou myklo, „počúvaj ma už konečne!“
Hnedovláske so šedou ofinou sa natlačili slzy do očí. Vedela, že bude zle, keď jej to povie. Tak veľmi sa toho bála. Avšak bála sa klamať jej. Lož má krátke nohy a to je všeobecne známe. Aj by sa zapodievala tým, prečo ona sa chopila Nejiho, ale aj tak by to bolo zbytočné. V hĺbke svojho vnútra vedela, prečo to robí. Znova zaťala päste a zaškrípala zubami...vnútri seba vie, že chce prebiť Gaaru Nejim.

„Tenten,“ odvážila sa prehovoriť a stiekla jej slza, „vieš...je to ťažké.“
„Tanaris?“ zarazila sa majsterka zbraní a na tvár sa jej dostal strach, „stalo sa niečo?“
Tenten prepadol ľak, že sa niekomu niečo stalo na ich misii. Prišla k nej a chytila ju za horúce ramená, pričom sa jej hrudník jemne odhalil z vody: „Prosím, povedz mi to!“
Naliehala na ňu, no Tanaris sa rozplakala ešte väčšmi. Tenten ju objala, prosíkajúc, aby prestala plakať. Žena s dvoma drdolmi sa odtiahla a Inuzuka sa odhodlala na moment jej pozrieť do očí. Tenten sa usmiala v snahe povzbudiť ju. Utrela jej slzu z tváre a zmiešala ju s horúcou vodou, v ktorej sa máčali.

„Ja chcem byť úprimná,“ zavzlykala.
„Ja ťa počúvam. A vieš, že budem s tebou, nech sa deje čokoľvek. Maj to na pamäti.“
„Tenten...cítiš niečo k Nejimu?“ povedala preskakujúcim hlasom a zabodla oči do nej, aby videla ako sa zatvári.

Otázka Inuzuky Tenten prikovala. Nečakala ju, nie v tejto situácii. Vyjavene civela na Tanaris a tá očakávala nejakú reakciu. Tenten sa hlavou prehnala spomienka:

„Neji, čo tu robíš?“ zarazila sa mladá Tenten, ktorá trénovala v lese s novými zbraňami.
„Tenten...“ povedal potichu, ona zložila zbrane a venovala mu plnú pozornosť.
„Áno?“ usmiala sa, aby ho posmelila.
On zvesil hlavu a zaťal päste: „Už to dlhšie nevydržím.“
„Nevydržíš čo?“ zmiešal sa v nej pocit prekvapenia a nevedomosti zároveň.

Neji mlčal a len tak postával, pozerajúc si svoje nohy. Tenten sa hlavou vírili nápady, kvôli ktorým mohol byť Neji zničený. Azda tréning Gaia-senseia? Niekedy to bol fakt blázon a o jeho tréningoch radšej ani nehovorím. Navyše v poslednej dobe im toho fakt nakladal. Mala pocit, že má toto na mysli.

„Neji, ak si unavený, poviem Leemu, že dnes na tréning neprídeš,“ prišla k nemu, „mne sa tam tiež nechce ísť, ale príde aj Naruto so Saiom. Sľúbila som im t-“
„Nevydržím pozerať sa na teba!“ chytil ju za ramená a dva krát s ňou jemne mykol, „nevydržím...sa na teba pozerať tak zblízka a zároveň z takej diaľky.“
Tenten len vypúlila na neho oči a sledovala, ako jeho tvár znova klesla smerom k zemi. Prvý moment jej nenapadlo, že čo má na mysli.
„O č-čom to hovoríš, Neji?“
Zvesil z nej ruky a ukázal jej tvár: „O tom, že mi nedáš spať, nemôžem na teba prestať myslieť a srdce bije ako zbesilé z každej tvojej prítomnosti.“
Tenten so svojimi chvejúcimi zreničkami sledovala Nejiho a potom začala ustupovať: „N-Neji...n-nie. J-je to príliš skoro...a aj na rýchlo. Bojím sa, že sa stratí dôvera v tíme. Ak by to nevyšlo...“

Tentenine pocity, ktoré k nemu mala boli kladné a nie kamarátske, no bola ďalšia na svete, ktorá si to nepriznávala. Niekedy si dávala za vinu, že ho odmietla a inokedy bola práveže rada. A teraz skôr než rozmýšľala nad svojimi pocitmi k Nejimu, premýšľala nad tým, prečo sa jej to Tanaris pýta.

„Už som ti povedala,“ prerušila ticho Tenten, „zľakla som sa toho.“
„Ale ja sa nepýtam na reakciu toho, čo ti povedal,“ zamračila sa Tanaris.
Nahnal sa do nej zlý pocit z jej vyhýbania sa, ktoré mohlo znamenať len jedno.
„Čo na tom záleží?“ rozhodila jednou rukou.
Tanaris jej celkom pokojne namietla: „Záleží...“
„Nie, nezáleží,“ odvrkla urazene Tenten.
„Prečo odmietaš odpovedať?“
„Lebo sa o tom nechcem baviť, chcem vedieť, čo s tebou je!“ znova mierne zvýšila tón jedna z hnedovlások.
Ignorovala jej vetu: „Záleží mi na tom, povedz mi to.“
„A prečo by malo na tom záležať?“
„Pretože, ja a Neji sme...“ vetu nebola schopná dopovedať a sklonila hlavu.

Tenten ostala hľadieť do prázdna niekde pred seba. Nebola schopná prehovoriť, ani sa pohnúť. Niečo takéto nepredpokladala ani vo sne, aj napriek tomu, že vedela ako to medzi nimi je. Stále sa spoliehala na to, že by to Neji neurobil.
„Kto začal?“ strelila tichú otázku po Tanaris a tá na ňu zdvihla konečne uvoľnenú tvár.
„No...ja...ani nevie-“
„Chcem pravdu,“ vydýchla Tenten.
„P-prišla som za Nejim a tam to začalo...“ hovorila zastretým hlasom.
„Pýtam sa ťa kto začal?“ vydala zo seba miernym tónom.
„Neji bol pri vodopádoch a ja som prišla za ním. Na to mi chytil ruky a začal ma bozkávať,“ toto bola asi najťažšia veta, akú v živote musela niekomu povedať.
„Idiot!“ šepla Tenten smerom ku dverám, „a to si hovoril, že ma miluješ.“

Nastalo ticho, kedy Tanaris prekvapene sledovala Tenten. Myslela si, že jej vynadá do podrazákov a že ju nikdy nebude chcieť vidieť. Tenten sa na to obrátila na ňu a podišla k nej. Oprela sa jej o rameno a začala hovoriť o tom, ako si myslela, že to Neji myslel vážne. Inuzuka zatínala pery a nevedela, čo jej povedať. Potom mlčky vyšli z vody a obalili sa do osušiek. Prišli do šatní a tam si Tenten sadla na lavičku.

„Si v poriadku?“ spýtala sa Tanaris a sadla si k nej s pocitom najväčšej štetky na svete.
Bola tak mimo z Tenten. Z toho, ako na to všetko reagovala. Nič, absolútne nič jej nedávalo zmysel v jej správaní.
„Už hej. Vieš Tanaris, ty si zaslúžiš niekoho vedľa seba. Gaara ťa skoro priviedol do hrobu a Neji je skvelý človek,“ usmiala sa s lesklými očami, pozerajúc do stropu, „len ma prvý moment prekvapilo, že sa takto zachoval. Prišlo mi to, že to bol potom len úlet, keď mi to všetko povedal. Ak si šťastná, budem šťastná aj ja,“ Tanaris smutne pohliadla na zem s tým, že šťastná, nie je.
Tenten sa na ňu nenútene usmiala a Tanaris musela neveriacky pokrútiť hlavou nad jej osobnosťou a zmýšľaním. Pevne si ju objala a v tom Tenten zašepkala: „Nech si šťastná. Neji ma prešiel...skutočne.“
Snažila sa o tom seba presvedčiť a aj sa jej to na nejakú dobu podarilo. Senzitívna chvíľka skončila, keď sa obe prezliekli a vyšli zo šatní pred kúpele.

Tenten sa otočila k Tanaris: „Zajtra idem na misiu a vrátim sa asi za tri dni. Stretneme sa potom?“
„Samozrejme,“ prikývla jej nervózne, hľadajúc náznaky sebazaprenia alebo potlačovania emócii, no žiadne nenašla, „ale potom budem musieť ísť opäť do Suny. Tsunade-sama ma povolala.“

Rozlúčili saa Tenten sa s úsmevom rozbehla za Tsunade, mysliac na to, že sa konečne oslobodila od toho trápenia. Pocity, že preňho neznamenala veľa, zašila do úzadia svojej mysle aj srdca. Trápilo ju to, že Neji bol nešťastný z toho, že ho odmietla. Teraz má Tanaris a je po všetkom...

Inuzuka ostala sama stáť pred kúpeľmi a v tom začula hlasy: „Ách, Neji, to bolo skvelé! Je čas ísť za Gaiom-senseiom!“
„Lee, ja nejdem. Idem odprevadiť Tanaris domov,“ povedal Nejiho hlas a odhrnul sa zelený záves.
„No tak nič, budem pozdravovať Gaia-senseia!“ nahodil svoju klasickú pózu a vyskočil na strechu budovy, kde boli kúpele.

Tanaris chytila roztrasenou rukou tú Nejiho a vykročili k domu rodiny Inuzuka. Zaklopali na dvere a otvorila im Tsume a keď ich spozorovala ich prepletené dlane, ani sa nezačudovala: „Tanaris, Neji, ako dobre, že ste prišli v poriadku,“ oni vošli do vnútra, „zhodou náhod, Neji - je tu tvoj strýko.“
„Hiashi-sama je tu?“ spýtal sa s vážnym výrazom.
„Áno, išiel okolo a tak sa tu zastavil, poďte do kuchyne. Ste hladný?“
Dvojica si vymenila súhlasne pohľady a vošla do kuchyne.

„Tanaris, Neji?“ spýtal sa Hiashi, „nechcete nám niečo povedať?“
„Hiashi-sama,“ odmlčal sa Neji ako keby váhal, „ja a Tanaris sme odteraz spolu.“
„Vidím,“ prikývol mu a usmial sa, „ako dlho?“
„Nie dlho,“ vyhŕkla Tanaris a potom pozrela na otca, lebo videla jeho pochybný pohľad.

Tsume Inuzuka odľahčila situáciu, keď videla napätý pohľad medzi jej bratom a neterou: „Tak, dáte si to jedlo?“
„Nie,“ odsekla jej Tanaris a Tsume a zarazila sa.
„Veď si chcela, nie? Aj Neji je hladný,“ povedala a prepočula jej tón, ktorý ju neskutočne podráždil - neznášala, keď sa s ňou tak niekto rozprával.
„Už nie som,“ drzo si odfrkla a šľahla po otcovi škaredým pohľadom.
Tsume prižmúrila oči a v stotine sekundy, tuho zovrela ruku svojej neteri, ktorou sa snažila rozhodiť. Neji odstúpil od Tanaris, aby sa k nej Tsume mohla lepšie priblížiť.
„Takto sa so mnou rozprávať nebudeš, je ti jasné, Inuzuka?“ šepla s tvrdým výrazom v tvári a Tanaris jej pohľad odzbrojil.
Naštvane sa vymanila z jej zovretia a vybehla po schodoch do svojej izby.

V kuchyni ostalo úplne ticho. Ashi nehnevane stískal vidličku v ruke a Tsume sa obrátila na Hiashiho: „Prosím...ospravedlň Tan-“
„To je v poriadku,“ prerušil priateľku a mávol rukou, „všetci predsa vieme svoje, nie?“ povedal a pozrel na obidvoch.
„Neji, poď sa najesť,“ povedala Tsume.
„Ak dovolíte, zobral by som si to hore k Tanaris,“ pozrel na ňu bledým pohľadom a ona mu prikývla.

‚Klop.‘
„Otec, nechcem sa rozprávať,“ unudene povedala Tanaris ležiaca na posteli.
„To som ja, Neji,“ ozvalo sa cez dvere a na to sa otvorili, „doniesol som ti jedlo.“
Položil misku s hovädzími guličkami na stolík a ona sa posadila. Zložila si tvár do dlaní. Pokúšala sa nemyslieť na to všetko.

Tenten...Gaara...Neji.

„Čo sa deje?“ spýtal sa a sadol ku nej, hladiac ju po chrbte.
„Je toho na mňa akosi veľa v poslednej dobe,“ povedala sťažka a zviezla sa mu do náruče.
On ju pobozkal do vlasov a snažil sa ju povzbudiť, krátko na to však donútil ich pery, aby sa stretli. Tanaris mu najskôr chcela opätovať len pár bozkov, no on sa na jej pery dobíjal. Cítila sa previnilo, lebo myslela na Gaaru popri tomto. On ju však nechcel pustiť zo svojho zovretia. Neji túžil po fyzickej blízkosti niekoho a Tanaris ho dokonale priťahovala. Chcel znova zakúsiť chuť jej pier. Túžil po perách. Nával povrchnej náruživosti ho zalial a Inuzuka ucítila ako Nejiho brušká prstov sa vsunuli pod jej tielko a šteklia jej brucho a bok. Bozky doteraz jej nie moc príjemné sa zmenili na chcené a ona potichu vzdychla pod vlnou triašky zo vzrušenia, ktoré ju zbavilo posledných zvyškov zdravého rozmýšľania. Zaborila ruku do jeho vlasov a pomaly sa začala prehýbať v drieku, až si obaja spoločne ľahli na jej posteľ v zápale pier a dotykov. Neji jej jednou rukou pevne zvieral bok a druhou sa držal nad Inuzukou, ktorá mu teraz bozkávala krk ako o život a nechty pod jeho bielim tričkom, mu jemno zarývala medzi lopatky. Na chvíľku sa Neji odtiahol a pohliadol jej do tváre. Pomaly a sťažka sa nadýchol. Potreboval zažehnať jednu predstavu, ktorá sa mu začala miznúť v momente, kedy uzrel tvár Tanaris. Tá svoje oči dlhšie neotvorila, lebo sa bála jeho pohľadu. Nakoniec ich pootvorila a videla ako Neji pohľadom zabehol k jedlu.

„Eh...mohli by sme sa najesť,“ navrhla Tanaris a cítila, že situácia naokolo je trochu trápna.
Do tváre sa jej z toho až nahrnula červeň a ona s chabým úsmevom podala Nejimu misku s paličkami. Usadila sa vedľa neho: „Itadakimas, Neji.“
„Aj tebe,“ pozrel na ňu, no neusmial sa.

Trojica ninjov, dvaja z klanu Inuzuka a jeden Hyuuga, sedeli v kuchyni a takmer všetci spoločne jedli. Totižto jedna osoba z nich sa skôr len paličkou hrala s guličami, ktoré mala na tanieri.
„Ashi, čo sa deje? Hráš sa s jedlom ako keby si zase mal desať,“ povedala o dva roky staršia Tsume a vymenila si s Hiashim pohľad.
„Majú predsa na to prísť samy, nie?“ pridal sa Hinatin otec.
„Majú...len sa bojím, aby to nezašlo príliš ďaleko. Aby to potom všetko nemusela ľutovať,“ dvihol smutne hlavu a pozrel na ľudí sediacich s ním pri stole.
„Nemusela ľutovať?“ upil si Hyuuga z čaju a pokladajúc ho naspäť, uvažoval, „čo máš presne na mysli?“
Otec živelných detí nadvihol jedno obočie a pochybovačne sa naňho pozrel. Pridal však do svojho výrazu aj mierny úškrn, lebo nechcel Hyuugu žiadno uraziť. Ten sa tiež usmial a dvihol dlane na svoju obhajobu: „Prepáč, len som si nebol istý, či máš na mysli sex. A ak áno, tak ver, že nech sa deje, čo sa deje...Neji je na toto veľmi zásadový. Nepustil by sa do toho len tak.“
„Si si tým istý, Hiashi?“ spýtal sa podozrievavo Inuzuka.
„Som, poznám si synovca, Ashi,“ oplatil mu Hyuuga rovnakým tónom, aký mal aj on, „ja by som bol rád, keby sa naše klany spojili. Myslím, že by to bolo veľmi zaujímavé.“
„Aj tak, Tanaris a Gaara. Tí dvaja proste k sebe patria a to sa nikdy nezmení,“ privrel oči Inuzuka.
„Vieš, Hiashi,“ ozvala sa Tsume po dlhej dobe sledovania tých dvoch, „neber si to od môjho brata zle, keby si mal možnosť vidieť Gaaru a Tanaris pokope, pochopil by si ho.“
„Ďakujem, Tsume,“ Ashi sa usmial na sestru.
Potom sa vyškeril aj na Hyuugu, aby si nemyslel, že je naňho nahnevaný. On zášť voči nemu vôbec nemal...

Mladík s červenými vlasmi stále zamyslene a zaskočenie zízal na Matsuri, potom, čo mu povedala, že je roztomilý. Oči mu prešli po Matsurinej hánke, ktorá pokojne ležala na stole, pričom druhou si naberala jedlo a vkladala si ho do úst. Nakoniec nimi postupne vykĺzol cez predlaktia až na ramená, tvár a oči, ktoré hneď, ako si to všimli ho prebodli. V tom ho zachvátil zvláštny pocit. Vedel ho opísať, no potláčal ho. Náklonnosť k Matsuri. Ona sa potom venovala svojmu tanieru a on ju sledoval. Cítila jeho pohľad, tvárila sa však, že nie. Kazekage pozrel na svoj klobúk kage, ktorý mal vedľa seba na stoličke. Pozrel znova na Matsuri a prebehol si v hlave všetko, čo zažil s Tanaris...

Ich spoznanie sa...dlhé odlúčenie a opätovné stretnutie po rokoch. Ten pocit, kedy sa mu Shukaku, démon vnútri jeho, smial, že sa mu pri pohľade na Tanaris rozbúšilo srdce. Že premáhal chuť stisnúť ju v náručí ako vtedy pri bráne Suny. Listy, ktoré si písali, keď sa stal Kazekagem. Rozprával jej o tom, ako to prežíva, ako si zvyká a vôbec, aké to celé je. Strasti, ale aj radosti. Potom prišli misie, počas ktorých chodievala do Piesočnej a nakoniec veľvyslanecká misia – jeho zmiešané pocity a nakoniec...ich prvý bozk. Noc u neho...

Celý čas sa mladík usmieval, no nastal čas aj na tie bolestnejšie spomienky.

Moment, kedy jej povedal, že ju vyše nechce mať po svojom boku. Hádky, nenávistné pocity jeho ku jemu samému a jej ku nemu. Pokazený tanec na akademickom večierku, nedorozumenie s Matsuri a končí to všetko...tým bolestným listom, kde ho už definitívne odmieta a povie mu to, čo nikdy od nej nechcel počuť. A to najhoršie na koniec – list, ktorý písal Chouji Shikamarovi, prezradil ešte vtedy nepotvrdenú informáciu, že v Konohe je nový pár. Inuzuka a Hyuuga...

Gaarovi úsmev zamrzol a uvedomil si, že pozerá do prázdna. Už ho nebavilo žiť ako mátoha...chcel byť znova tým kým bol, keď prišla. Nie troska. Mykol hlavou a vystrel sa na stoličke s odhodlaným výrazom.
‚Som Kazekage. Starám sa o chod dediny už skoro tri roky a dal som do poriadku všetko, čo sa dalo. No svoj život si z časti neviem skorigovať. Tanaris je zrejme nadobro preč... ‘

„Matsuri?“
„Áno, Gaara?“ zapriadla, lebo milovala, že ho už nemusí oslovovať.
On jej ukazovákom naznačil, aby sa k nemu naklonila. Mladá Piesočná kunoichi odsunula svoj tanier a mierne na nahrbila, aby bola pri ňom bližšie. Gaara však zopakoval toto gesto a ona prekvapene zaklipkala a potom sa prehla viac, rovnako ako on. Ten istý prst, ktorý nakázal Matsuri sa pohnúť, spočinul na jej brade a Gaara svoje doterajšie myšlienky spečatil dlhým bozkom...