Ľadové ľalie - 2 -

Vošli sme do gril-baru.
„Ahoj Kakashi!" počula som zo všetkých strán. Sadli sme si k stolu, okolo ktorého sedelo veľa mladých shinobi, asi tak v mojom veku.

Chvíľku na mňa zazerali, načo sa blonďavý chlapec uškrnul a vyhlásil:
„ Hej, pozrite všetci, Kakashi má dievča!" Všetci v gril bare sa začali rehotať.
„Nechápem, čo je na tom také smiešne." vážne som sa na nich pozrela. „Veď je to normálny chlap ako každý iný, až na tú masku."
„Ty s ňou fakt chodíš Kakashi?" opýtala sa ružovo-vlasá kunoichi.
„Nie Sakura, to len Naruto má o koliesko menej!" odpovedal Kakashi naštvane a jednu trafil Narutovi.

Takže to je Naruto a Sakura. Chcem spoznať aj ostatných.
„Ja som Yuri Tsurara a som tu na návšteve." odpovedala som a obzreli si ma. Kakashi mi ich zľava predstavil.
„ Toto je Naruto, Sakura, Sasuke, Ino, Hinata, Shikamaru, Neji, Chouji, Tenten, Lee, Shino, Sai a Kiba." Je ich dosť, dúfam, že si to zapamätá.
„Teší ma." jednoducho som dodala, až kým som si nespomenula, že som si zabudla kúpiť rukavice. Našťastie som sa ešte nikoho a ničoho nedotkla. Rýchlo som vytiahla Kakashiho von z gril baru.
„Kakashi zabudla som si v obchode s oblečením niečo kúpiť." Kakashi na mňa nechápavo pozrel a len mi dal peniaze, aby som si to šla kúpiť.

Vbehla som do prvého obchodu s oblečením a našla biele jednoduché rukavice s čipkovým lemovaním, zdali sa mi v pohode. Zaplatila som a vrátila sa do gril-baru. Všetci na mňa hľadeli, ako keby som prišla z Marsu.
„Načo sú ti rukavice?" spýtal sa ma Neji. Nechápem, čo im vadí. Ja viem, je trochu divné, že mám rukavice v lete.
„To je iba moja vec," drzo som odpovedala. Nezaujíma ma, čo si myslia ostatní ľudia. Ja to proste nosiť musím a basta. Až Kakashiho slová ma prebrali z myšlienok.

„Yuri, si v poriadku?" zašepkal, ale usmial sa. Konečne vidím jeho úsmev, hoci má masku.
„H-Hai, Kakashi," Aj keď v mojich očiach videl strach a aj trochu hanblivosť. Na to, že ma pozná iba pár hodín, vie o mne dosť. Určite mu o mne Hokage dala nejaké spisy a tak.
„Yuri, čo si dáš na jedenie?" Spýtal sa ma Kakashi. Aha, úplne som zabudla na to, že som totálne vyhladovaná.

„Dám si jeden tanier grilovaných bravčových kotliet a k tomu veľa zemiakov a ryže." Keď už sa mám najesť, tak poriadne. Po chvíli mi priniesli jedlo a zjedla som všetko, až na kosti. Tie som dala tomu psovi, čo bol s Kibom. Čumeli na mňa, ako keby nikdy nevideli niekoho toľko zjesť.

„Toľko zje iba Chouji," podotkol Shikamaru a všetci sa začali smiať. Len Sasuke sedel ako bez duše. Mám chuť sa s ním porozprávať, o tom, čo ho očividne trápi.
Keď všetci dojedli, prišiel k nám majiteľ podniku a všetkým nalial saké.

„Pozornosť podniku," zahlásil. Každý si dal minimálne päť pohárikov, iba ja, Sasuke a Kakashi sme si dali dva. Nemám chuť sa opiť hneď v prvý deň, čo som tu.
Bolo asi 7 hodín, takže som mala ešte hodinu. Všetci sa rozpŕchli domov a ja som sa vybrala za Sasukem. Chcela som zistiť, čo mu je.

Vtom ma zastavil Kakashi.
„Ešte máš hodinu, potom musíme ísť k Hokage-sama!"
„Rozumiem, ale chcem sa ešte s niekým porozprávať," dokončila som rozhovor a Kakashi súhlasne prikývol. Rozbehla som sa smerom k Sasukemu. Ten si ma hneď všimol a ja som už padala rovno na zem.
„Itai, som ja ale nešikovná!" skričala som od bolesti.
Sasuke mi pomohol vstať a spýtal sa:
„Si v poriadku? Nemáš nijaké zranenie?"
Keď ma dvihol, zacítila som pichavú bolesť v členku. Znova som skončila na zemi.

„To nič nie je," obranne som povedala, ale Sasuke ma ignoroval a dvihol ma na ruky. Keď to spravil,ihneď som očervenela ako reďkovka. Mám dosť bledú tvár, určite si to všimol. Niekam ma v náručí niesol.
„Idem ťa iba ošetriť, nemusíš sa hneď červenať. Horšie ako Sakura a Ino, no až na to, že nejačíš," uškrnul sa a usadil ma na najbližšiu lavičku. Dal mi na nohu masť, ktorá príjemne chladila a obviazal mi ju. Zapozeral sa mi do očí a naklonil sa ku mne, až som cítila jeho dych a počula tlkot jeho srdca. Bilo mu ako splašené. Naklonil sa ešte bližšie.
„Už je skoro osem, mala by si ísť."
Totálne skazil situáciu.
„Baka," zamrmlala som si. Pomohol mi vstať a odprevadil ma až k budove Hokage.

„Ahoj Sasuke," chladno som sa s ním rozlúčila a zamierila ku Kakashimu, ktorý ma tam už čakal. Úplne som sa Sasukeho zabudla spýtať, čo ho tak trápi. Išli sme hore schodmi až do stredu chodby, kde má kanceláriu Hokage. Zaklopala som.
„Ďalej," povedala znudene Hokage a vošli sme dnu. „Takže Yuri, Kakashi ťa zavedie tam kde budeš bývať," oznámila nám a potom nás prepustila. Vyšli sme von.

Od budovy Hokage sú to iba dve ulice. Keď sme tam došli, úplne som žasla. Veď je to normálne palác! Je fakt obrovský.
„Tak tu budeš bývať. Ja idem, Sayonara!" oznámil mi Kakashi a ja som vošla dnu. Steny boli biele ako sneh a stĺpy z mramoru. Išla som sa ohlásiť na recepciu a recepčná mi dala kľúč.

Bývala som na ôsmom poschodí, ktoré bolo najvyššie, takže som sa mohla dostať na strechu. Celé poschodie bolo vlastne jeden veľký apartmán. Odomkla som dvere a vošla dnu.
„Sugoi!" s úžasom som vykríkla a pustila sa do skúmania apartmánu.

Bola tu veľká obývačko-hala, v ktorej bola pohovka. Pred ňou stál stolík a telka. Pár metrov za pohovkou bola polička s knihami a kreslo. Vedľa toho sa nachádzal krb a oproti bol priechod do malej chodbičky s jedným priechodom bez dverí a ďalšími dvoma dverami. Ten priechod bez dverí viedol do kuchyne. Dvere napravo, tam bola kúpeľňa a naľavo spálňa.

Vošla som do spálne a uvidela dvojlôžkovú posteľ s dvoma nočnými stolíkmi. Od dverí naľavo stál písací stôl so stoličkou a vedľa menšia komoda. Napravo bola skriňa, dokonca aj s kopou oblečenia vnútri. Vidím, že Hokage si dáva záležať.

Bola som z celého dňa unavená, tak som si išla dať poriadnu sprchu. Po sprche som si vyčistila zuby a vyvalila sa na posteľ s knihou v ruke. Trochu som si čítala, ale po pár minútach som zaspala.

Poznámky: 

konečne som pridala moju FF dúfam že nevadí, že ste tak dlho čakali ale mala som toho veľa :S dúfam, že sa páči ohodnoťte, komentujte a tak a ďakujem keď si to prečítate

Skrytý obsah

zvlášť chcem poďakovať Kateme-chan za jej ochotu pomôcť mi :3 Arigato ! :)