Zakázané ovocie chutí najlepšie 6

Pre všetkých čitateľov :)

Sme naozaj prekvapené a šťastné, že sa vám táto FF tak páči ten počet komentov a hviezdičiek je famózny neočakávali sme až taký úspech ste suprový čitatelia ďakujeme vám

Niečo z tvorenia našej tvorby - Od Sabaku a Hikari

:) Chceli sme vás trocha pobaviť...pár screenmi z našeho skypovania.

Prosím pekne na fotke v hornom pravom roku ukazujem Hikari obal, v ktorom mi prišla čelenka Listovej
Spodný naľavo...tak ten ksicht nahodila Hikari, keď som si začala spievať. A dolný napravo som zistila, že ma Animaru fotí!!!

Kuk!

Voľnú ruku som opatrne vložila do košíka a vytiahla lístoček. Následne som si košík zavesila na ruku a roztvorila papierik. Sasuke. Och môj... bože. Mám bojovať proti Sasukemu? Rovno prehratý súboj. Ale čo už.
„Sasuke,“ povedala som a pozrela sa naň. V tvári mal nečitateľný výraz. Aj keď... zdalo sa mi, že som v jeho očiach zbadala prekvapenie.
„Dobre. Teraz choďte postupne, ako stojíte,“ rozhodol. Začali si vyberať papieriky. Tí, ktorých meno už bolo povedané, si nevyberali. Nakoniec vznikli takéto páry, ktoré Sakura napísala na papier.

Hinata – Sasuke
TenTen – Ino
Shikamaru – Chouji
Naruto – Kiba
Neji – Shino
Lee – Sai

Toto bude zaujímavé...

Shannaróóóó!!! Keby súťažím rovnako ako ostatní, tak by som Hinatu asi zabila! Ona si musí vybrať Sasukeho! Istotne sa musela do toho košíka pozerať, keď si vyberala súpera! Pozrela som na súpisku. Sasuke ju pripravil pedantne. Ach, je tak super.

„Dobre...prvá dvojica: Sasuke Uchiha a Hinata Hyuuga sa pripravia na tréningové pole,“ zakričala som a videla ako sa nesmelo sa postavila asi tri metre od krásneho Uchihu a nervózne čakala, kým im dám povel: „Začnite!“

Postavil som sa do bojového postoja a sledoval Hinatu, ktorá stála ako socha. Zamračil som sa. Bojí sa ma? Zapichol som do nej svoje oči...ona...sa ma...bojí. Prerušil som svoj bojový postoj: „Hinata, neublížim ti. Nezabúdaj, že máš svoje oči a juuken.“
„K čomu to, keď ty máš sharingan,“ povedala potichu.
„S Uchihom si ešte nemala možnosť trénovať, tak to využi. Ide o to zúčastniť sa a zatrénovať si,“ mykol som plecom.
„Hinatáááá! Daj mu riadne!“ zakričal so smiechom Naruto a ja som letmo otočil hlavu na neho.

Obzrel som sa naspäť pred seba. Hinata stála v postoji klasickom pre Hyuugovcov: „Byakugan!"
Okolo očí sa jej navreli žili. V tejto chvíli som mal pocit, že predo mnou stojí iná Hinata. Vždy, keď som ju videl so spusteným Byakuganom. Vyzerala odhodlane a bojovne. Pousmial som sa.

Rozbehli sme sa proti sebe a ja som najprv nezapínal sharignan. Chcem vedieť, aká je dobrá. Svojou jemnou päsťou udierala svižnejšie, než som od nej čakal. Uhýbal som sa jej. Dva údery, štyri údery, osem úderov, šestnásť...z hrdla sa mi vydral sykot. Zasiahla ma do srdca a ja som sa zvalil na zem. Neverím...zaklipkal som očami, aby som si bol istý, že skutočne ma stihla zasiahnuť. Naokolo ostalo ticho, všetci sledovali, ako som sa vykotil na zem pod náporom Hinatinho juukenu.

„Skvelo, Hinata!!!“ zakričal Neji a ja som sa postavil ,usmievajúc.
Je šikovná... Rozbehol som sa proti nej a mieril jej na hlavu. Vyblokovala. Útočil som tento krát ja, neustále ustupovala a uhýbala sa mi alebo blokovala moje údery a kopy juukenom. Vedel som, že každý malý dotyk jej jemnej pästi mi zajtra vykreslí pekné modriny po celom tele. Už teraz som cítil, ako mi tvrdnú malé miesta na rukách a modriny sa pripravujú na svoj príchod. Zastavil som svoj úder na nos tesne pred ním a ona vydýchla strachom a úľavou.

„Sasuke, ja viem, že sa nesnažíš vyhrať,“ zašepkala a ja som sa kusol do pery, „nemáš ani pustený sharingan a tvoje pohyby sú na teba príliš pomalé.“
Žasol som. Vedela, že nejdem naplno. Musela ma vidieť ako cvičím, keď idem proti Nejimu.
„Keby som mal pustený sharingan, tak by som musel príliš kontrolovať svoje útoky a to sa mi nechce. Navyše od sharinganu by som bol unavený,“ pousmial som sa, „už tvoj juuken mi dal zabrať.“
„Nevymýšľaj si,“ zavrčala na mňa a ja som prekvapene odstúpil.
Zažmúril som oči. Dosť ma týmto vytočila. Zapol som sharingan a sledoval ju.

Úprimne, veľmi som neveril tomu, žeby ho Hinata porazila, ale potom keď ho zhodila na zem som sa zamyslel. Možno by to aj dokázala! Chvíľu sa tam rozprávali. Zbadal som v Sasukeho očiach červený sharingan. Začína to brať vážne. Hinata opäť zaútočila juukenom, ale teraz už Sasuke nedostal ani jeden zásah. Sasuke sa pokusil o kop na hlavu, avšak Hinata sa zohla a chcela použiť 64 úderov. Sasuke jej ruku stihol zachytiť. Otočil si ju chrbtom, ruku, ktorú jej stále držal, jej dal za chrbát a jemne ju odstrčil. Ona sa svižne otočila späť naňho.

Vždy, keď vidím jeho sharingan, ma zamrazí. Je mi trochu nepríjemné sa mu pozerať vtedy do očí. Mám pocit, akoby videl každý kúsok mňa. Akoby sa mu jeho normálne oči zmenili na röntgenové. Odskočil odo mňa a hodil po mne štyri shurikeny, z každej ruky po dvoch. Mám pocit, že sa so mnou hrá. Bez sebe menšej námahy som použila Hakke Kuushou. Zbrane dopadli doprostred medzi mnou a Sasukem. Na jeho tvári sa objavil úškrn. Ironický a posmešný. Naštvala som sa. Najprv mi tu vykladá aká som silná a teraz si zo mňa robí zábavu?! Však ja mu ukážem!
„Čo je?!“ opýtala som sa ho. Na jeho tvári sa objavil prekvapený výraz. Ja sama som bola prekvapená tým, ako som to povedala. Na mňa to bol dosť škaredý tón.

Na tvári sa mi zjavil úsmev. Bola dokonalá dokonca aj keď trénovala. Ten silný, odhodlaný a bojovný výraz s prímesou arogancie z môjho sharinganu ma totálne dostal. Sršala z nej sila a rozhodnosť. Úplne ma to odzbrojilo, no prebrala ma jej otázka: „Čo je?!“

Zavrel som pevnejšie viečka, potriasol hlavou a vypol sharingan. Prečo sa nahnevala? Veď som sa na ňu usmieval. Aj keď...je pravda, že niekedy sa usmievam skôr sarkasticky a pritom to tak nemyslím. Istotne to bola príčina toho jej na ňu tak nezvyklého tónu.
„Nemôžem sa usmiať?“ narovnal som sa a z úst mi vyliezol uštipačný tón...ty idiot!
„Nie takto,“ zavrčala a hlúčik našich priateľov opäť stíchol.

Zaťala zuby a ja som sa na ňu zamračil. To mám za to, ako som jej pomohol a za to, aký som na ňu? Čo si ešte Hyuuga nedomyslela? To je taká nevšímavá a nevidí, že na ostatné seriem a na ňu nie?! Nahnevala ma. Zaťal som sánku aj ja a pozoroval ju s prižmúrenými očami.
„Čo tak zazeráš?“ skoro som odstúpil jeden krok dozadu od jej otázky.
Vydýchol som prekvapením a tento krát sa skutočne pozastavil nad jej správaním. Je...normálna? Pokrútil som hlavou a chytil sa za čelo. Čo tak vyskakuje?

Ja... neviem prečo, ale neskutočne ma vytáča jeho postoj počas boja! A ešte tá jeho otázka. To myslel vážne? A ešte aj ten jeho odporný tón, akým to povedal. Myslela som, že je milý, že sa zmenil. Ako vidím, mýlila som sa. Bola som jednoducho naivná. Akoby sa mohol samotný Uchiha Sasuke zmeniť z arogantného a nepríjemného človeka, na milého a starostlivého. Som hlupaňa!
„Asi naozaj nedokážeš byť inakší, iba arogantný, však?“ spýtala som sa ho.
V svojom hlase som započula smútok, ktorý som si začala uvedomovať až teraz. Nečakala som na jeho odpoveď a zaútočila naňho s juukenom. Opäť.

Vôbec som nechápala ničomu, čo sa dialo. Sasuke a Hinata. Čo to s ňou sakra je? Vždy utiahnutá v kúte - hanblivá si otvára hubu na človeka, ktorý má oproti nej ego veľkosti hláv kage na našej skale. Naruto mi pripadá príťažlivý, Sasuke je milší a Hinata je nebojazlivá...tuším, že som sa dostala do nejakej inej dimenzie.

Hinata sa pustila do Sasukeho, ale on opätovne aktivoval sharingan, vyblokoval jej úder, podkopol ju a ona skončila na zemi. Vytiahol kunai a priložil jej ho ku krku. Toto všetko sa odohralo tak neuveriteľne rýchlo, že som si tento moment musela v hlave prehrať asi štyri krát, aby som presne vedela, čo sa stalo. Nastalo ticho a ostatní pozreli na mňa. Ups, zabudla som!

„Dobre...takže, prvým víťazom dnešného turnaja je Uchiha Sasuke!“
„Kyyááá!“ zapišťala pri mne Ino a mne skoro ucho odtrhlo.
„Sklapni už!“ ozvalo sa za mnou a ja som sa otočila za Kibovým hlasom.
Kiba po nej takto zručal? Divné...

Obrátila som sa chrbtom k Hinate a Sasukemu a pozrela na ostatných: „Na rade je Tenten a Ino.“
„No zbohom,“ chytila sa za hlavu Tenten a Ino pregúlila očami.
Začal sa zápas. Ino sa rozhodla taijutsu, no v tom Tenten jednoducho nemohla poraziť, to nikto z nás. Neskôr vytiahla Ino kunaie a to som už po nej čumela fakt ako po telati. Tenten a ísť na ňu so zbraňami, s ktorými je ona z nás majsterka. Raz dokonca Naruto hovoril, že sa Sasuke vyjadril o Tenten tak, že ani on sám nevie so zbraňami tak dobre narábať ako ona. A to už je čo povedať...

Ino trvalo megačízne dlho, než pochopila, že s taijutsu nemá šancu. Nakoniec od nej odskočila a pokúsila sa použiť techniku rozrušenia mysle, no nevyšla jej. Hnedovláska jej nedala čas na to, aby sa sústredila a zamerala ju. Tenten vyhrala...

„Ok! Na rade je Shikamaru a Chouji!“ zakričala som a videla, ako si Yamanaka urazene sadá do altánku.
„Ja nechcééém!“ zakňučal Akimichi.

Hah! Chouji je hrozný strachopud. Je až priveľmi milý. Avšak keď chce, vie aj bojovať. No mal by nájsť v sebe viac hrdosti a nie tu teraz plakať vodopády iba preto, lebo nechce bojovať so svojim najlepším kamarátom. Ja by som proti Sasukemu veľmi rád bojoval a rozhodne by som sa nedržal späť.

„Bože, Chouji. Vzmuž sa a bojuj!“ zakričala naň Ino.
„Ale ja proti nemu nechcem bojovať,“ kňučal Chouji.
Niekedy mi hrozne pripomína malé dievčatko. A práve teraz je tá chvíľa.
„Dobre, Chouji. Hlavne sa upokoj,“ pristúpil k nemu Shikamaru, položil svoju ruku na jeho plece a usmial sa naňho, „nebudeme bojovať. Vzdávam sa!“

Všetci sme naň pozerali ako teľatá na nové vráta. To myslí vážne?! Vzdáva sa iba preto, lebo jeho kamarát s ním nechce bojovať?! Pozrel som sa na ostatných. Jediný, kto sa naňho nepozerala ako na blázna, bola Hinata. Tá mala na tvári šťastný úsmev. Asi sa jej páčilo Shikamarovo gesto. No na mňa to bolo až moc sladké.

„Tak dobre. Vyhráva Chouji,“ začala rozprávať Sakura sekavo, „ďalší zápas je medzi Kibom a Narutom!“
„Konečne. Priprav sa, že ťa šetriť nebudem,“ oznámil som Kibovi s bojovým úsmevom.
Ten mi to odsúhlasil a vyhlásil to isté. Postavili sme sa oproti sebe do bojových pozícií a čakali na pokyn k boju.
„Štart!“ už sa to začalo...

Kiba proti mne stál a sledoval ma. Na to sa protivne usmial a ja som sa uchechtnul. Rozbehli sme sa proti sebe v rovnakú sekundu a naša zrážka sa odohrala v podobe jeho úderu na moju tvár a môjmu kopancu na Kibove rebro. Ani jeden z nás však nezasiahol. Nastal boj na blízko. Z blokov od úderov a kopov členu klanu Inuzuka som cítil, ako sa mi na kostiach robia hrboli, no pri živote ninju si človek rýchlo zvykne. Pár takýchto vecičiek sa spravia nejakou masťou. Príliš som sa sústredil na jeho ruky a akosi som pozabudol na nohy. Dostal som kopanec do hlavy, ktorý ale Kiba trocha zmiernil tesne pred mojou hlavou. Videl, že s reflexami to už nestihnem a tak ubral na sile, no aj tak ma hlava fest bolela. Au!

„Narutoooo, ty bakáááá,“ zakričala na mňa Sakura.
Tss...ja Kibovi ukážem. Sakura musí vidieť, že som silný.
„Do toho Kibááá!!!“ zakričala Ino a mňa hlava ešte viac rozbolela od toho piskotu.

Pustili sme sa znova s Kibom do seba. Mal som navrch, no nehovorím, že mi Inuzuka nerobil problémy. Sem-tam využil moju chybu v obrane a dostal som. Jemu sa to však stávalo častejšie. A po pár minútach som cítil v sebe únavu.
Zrazu som vo svojom vedomí precítil Kuramov hlas: „No tak Naruto, naozaj si tak dlho trvá, kým Kibu dostaneš?“
Zavrčal som a podkopol ho svojím lýtkom o to jeho. Kiba sa ocitol na zemi a rana, ktorá smerovala na jeho nos, sa zastavila len pár centimetrov od neho. Môj porazený súper hľadel s vypleštenými očami na mňa a oči sa mu zaškúlili, keď ich nasmeroval na moju opálenú päsť pred jeho tvárou.
„Wow,“ vydýchol, „to bolo fakt rýchle...Naruto.“

„Narutóóó!“ kričal Lee a Chouji sa k nemu pridal krikom.
„Super,“ povzbudil ma Sasuke.
Ostatní sa usmievali a kývali uznanlivo hlavami. Pomohol som Kibovi vstať a on si prášil oblečenie, cestou k skupinke.
„Ok, takže Naruto postupuje,“ povedala si pre seba Sakura, no ja som ju počul, lebo som sa na ňu zameral.
Pristúpil som k nej a Sakura na mňa prekvapene dvihla zrak: „N-Naruto...“
„S kým pôjdem potom?“ spýtal som sa zvedavo a nahol sa, aby som videl do papieru, ktorý mala v rukách.
„Ešte neviem...podľa toho, ako dopadne duel Shina s Nejim a Leeho so Saiom,“ pozrela naspäť do papiera a na to váhavo dvihla hlavu, „mimochodom Naruto, ako si ukončil ten boj...to bolo...skvelé.“
Podskočilo mi srdce: „Arigato, Sakura-chan.“

Musím povedať, že Kiba sa proti Narutovi fakt držal. Až ma prekvapil. Po súboji sa usadil na plastovej stoličke vedľa Naruta a spolu sa rozprávali. Hinata sa na druhom konci nášho spoločenstva stále mračila mojím smerom. Čo si myslí...? Zaujímalo by ma to.

„Na rade je Shino a Neji,“ oznámila Sakura a Neji len neochotne prerušil konverzáciu s Tenten.
Shino čakal, kým si to Hyuuga dokráčal proti nemu.
„Začnite!“ zakričala Haruno.

„Byagukan!“ Nejiho mocný hlas sa vzniesol do mojich uší a na tvári mu navreli klasické žili.
„No nazdar,“ započul som Shinove tiché povzdychnutie...ani sa mu nečudujem.
Neji je veľmi silný protivník. Je v Konohe jediný, kto sa mi dokáže postaviť rýchlosťou, technikou a silou dokopy.

Neji sa dal do bojového postoja užívateľa juukenu a výraz jeho tváre sa zmenil na typický pri boji. Keď som ho tak sledoval s jednou rukou vo vačku...zacítil som ten závan neoblomiteľného rešpektu. Aspoň mne to tak pripadalo.

Shino vedel, že mu chrobáky v tomto súboji nepomôžu. Na ich premiestnenie a „implantovanie“ potrebuje vyše času, ako bude mať. Neji je na neho podľa mňa príliš rýchli. So Shinom sme na misie, ako tím sedem chodili a viem, že pokiaľ ide o svižnosť...Aburame Shino nemal ani na Sakuru.

Neji začal útočiť naňho útočiť s eleganciou tigra. Jeho prvých pár úderov Shino vyblokoval. Ďalší, ktorí ma dnes prekvapil svojimi schopnosťami. Potom dostal Shino zásah rovno do hrude a on zaletel asi tri metre.
„Uf, juuken je fakt nepríjemný,“ vzdychol, keď sa držiac za srdce, dvíhal na nohy.
„Prepáč, mohol som byť jemnejší,“ pousmial sa Neji a odskočil od neho.
Férové...

Shino sa znova postavil a vyše spozornel. Okuliare znova nemal na sebe. Zabodával oči do Nejiho a skúmal ho.
„Nezaútočíš?“ Hyuuga ho ovalil sarkazmom.
Shino ho naďalej sledoval...to je divné. Zrazu Neji pootočil hlavu na ľavú stranu a spustil svoj vír proroctva. Takže Shino sa predsa pokúsil prikradnúť k Nejimu so svojimi malým stvoreniami. Nevyšlo mu to...

Duel aj naďalej prebiehal. Shino prehrával. Na Nejiho proste nemal. To má málokto. Po každé Aburame skončil na zemi a po každé sa mu vstávalo horšie a horšie. Nemôžem zas povedať, že Neji si do neho udieral, ako sa mu zachcelo. Boli údery, ktorým sa Pán Chrobákový vyhol, ale nestačilo to na výhru.
„Shino, zaber!“ zakričal Kiba a prikladal si na hlavu obklad.
Obzrel som sa aj na Hinatu, ako členku ich bývalého tímu. Mala zapnutý Byakugan a ním sledovala súboj. Potom ho zabodla do mňa. Zmrazilo ma. Čo je taká? Ach...nech si trhne. Zahriakol som sa nad svojimi myšlienkami. Nemal by som tak na ňu zle hovoriť predtým, než sa jej opýtam, čo sa vlastne stalo. Ale nemám chuť ísť za ňou, keď je taká.

Moje myšlienky odpútal Sakurin hlas: „Shino...v pohode?“
„Áno,“ unavene vydychoval a nadychoval.
Dostal zabrať. Znova sa postavil a rozbehol sa proti svojmu súperovi. Z jeho strany to bol kop a dva údery. Z Nejiho tri bloky a posledný bojový úkon - úder...juukenom a priamo na srdce. Shino bolestne zreval a vykotil sa doslovne na zem.

Neji okamžite vypol Byagukan, oprel sa rukami o kolená a tak sa k Shinovi sklonil. My sme sa k nim rozbehli.
„Shino-kun, si v poriadku?“ Lee sa začal strachovať.
„Áno,“ znova zopakoval to isté slovo a Neji sa na neho usmial, „si dobrý, Neji.“
„Ďakujem, Shino,“ Hyuuga vedľa mňa sa narovnal v chrbte.
V tom sa akosi pohupol na mieste a už som len kútikom oka zazrel, ako padal k zemi. Dopadol na trávu a Hinata skríkla. Ostatok zhíkol a Sakura duchaprítomne pribehla k Nejimu.

„Čo sa stalo?“ zmätene sa pozerala po nej Tenten.
„Asi náhly pokles chakry.“
„Pochybujem,“ povedal Sai.
„Má pravdu,“ ozval som sa a videl, ako Sakura jemne prefackávala odpadnutého, „vyzeral v pohode.“

Do toho sa Neji prebral a Hinata sa s Tenten k nemu pretlačili cez nás ostatných.
„Bože, nejako mi poklesla zrazu chakra,“ chytil sa za čelo a Tenten mu pomohla sa posadiť.
„A to som si myslel, že to nezaberie,“ usmial sa Shino, ktorý sa tiež už posadil.
Čože? Tak Shino sa predsa dostal k nemu?
„Počas toho, ako sme bojovali som k tebe posielal tých najmenších chrobákov žeriacich chakru. Pracujú efektívne aj keď je ich pár. Keď som sa však snažil poslať k tebe trocha väčší hlúčik, tých si neprehliadol a použil Kaiten,“ vysvetlil nám Shino a mne padla sánka.
Tí chrobáci museli byť fakt malý, keď ich Neji svojím takmer dokonalým zrakom nevidel.

„Shino,“ dvihol som obočie a tým tónom si získal pozornosť všetkých, „musím uznať, že toto som nečakal. Že by si skutočne dokázal tak ukorigovať svoje chrobáky a preniknúť cez Byagukan.“
„Naozaj, Shino. Neuveriteľné,“ zasmial sa Neji a vymenili sme si pohľady.
„Ďakujem...“

Shino...ten ma fakt dostal. Otvorila som ústa, keď nám povedal o tom, ako Nejiho chakru vysával počas boja. Preto aj odpadol. Shino ukázal rukou na Hyuugovu pravú ruku a on z nej vytriasol chrobákov. Keby Neji nemá biele tričko, ani by som si ich nevšimla. Veľmi maličké šikovné stvorenia. Nejiho aj Shina sme posadili do tieňa na trávu. Priateľsky sa rozprávali. Chvíľku som sa na nich usmievala a sledovala tie pozostatky rivality.

„Dóóbre,“ vrátila som sa naspäť k mojej povinnosti, „nasleduje posledný duel a to Rock Lee a Sai!“
„SILA MLADOSTI, juhúúú!“ skoro mi urvalo uši!
Sai sa treskol rukou po čele a odkráčal si to od nás preč.

„Lee,“ Sai ho oslovil, „keďže nemôžeš používať genjutsu ani ninjutsu, nebudem ani ja používať fuujin jutsu.“
Sai odhodil svoje zvitky a tulec s atramentom a štetcom. To nemyslí vážne? Lee je príliš rýchly.
„Ako chceš,“ povedal Lee a postavil sa do svojej bojovej pózy...trocha mimoňskej.
Pokrútila som hlavou a namierila si to ku deke, kde bol Neji, Hinata, Shino a Tenten.

„Ty nebudeš sledovať?“ spýtala sa ma Tenten.
„Budem, ale musím týmto tu dobiť chakru a Shina trocha dať dohromady,“ usmiala som sa na ňu a postavila sa za Shina.
Ruky som mu priložila na chrbát, sledujúc Leeho, ako nakladá Saiovi. Po štvrtom údery na tvár, Sai stratil rovnováhu a držiac sa za krvavé líce, spadol na zadok. Chudák, Sai! On sa však rýchlo vzchopil. Vytiahol sa na nohy a postavil sa Leemu. Boj zo začiatku vyzeral vyrovnane, no po pár Saiom vyblokovaných úderov strácal dych a rýchlosť a Lee ho vždy dokaličil. Sai znechutene vypľul krv. Čo to neukonči a neľahne si s tým, že je koniec? Ja zas nebudem si vyd*bávať chakru zbytočne. Sai sa takto ešte tri krát odhodlal a na ten štvrtý ľahol.

„Už sa nepostavím, Lee je moc rýchly...“
„Sila mladosti vyhrala,“ na moment sa Lee zaradoval, ale potom sa zohol k Saiovi a vzal si ho na chrbát, „Sai-kun, odnesiem ťa k Sakure a postaráme sa spolu o teba.“
„Lee, si fakt super,“ vydýchol, keď ho ku mne pokladal.
„Hej,“ zakričala som, „každý z vás bude potrebovať oddych. Zajtra budeme pokračovať.“
Pozrela som sa Sasukeho a ten mi prikývol.
„Tak, Sai...dáme ťa dohromady,“ pohladila som ho po tvári a on sa na mňa nútene usmial.

Ja... mala by som nad Sasukeho správaním prestať rozmýšľať. Nerobí mi to dobre. Som úplne ako vymenená. Práve pripravujem spolu s babami večeru. Rozhodla som sa pre rýchle jedlo. Šunkové slimáky.
Vybrali sme si lístkové cesto, kečup, šunku, syr, vajíčko a oregano. Dosku som si posypala múkou a položila naň lístkové cesto. Rozvaľkala ho do obdĺžnika. Rozotrela som po ňom kečup, poukladala šunku a syr a posypala oreganom. Zošúľala som to do roličky a pokrájala na užšie roličky. Dala do rozohriatej pece na 200°C a piekla tridsať minút. To isté potom spravili aj baby. Dúfam, že to Narutovi bude chutiť. Aspoň si odčiním to, čo sa stalo asi pred desiatimi minútami.

Keď sme sa vracali do chaty, ja a Naruto sme išli poslední. Zrazu som sa potkla o vlastné nohy. Samozrejme, som nemehlo, čiže to nie je také nezvyčajné. Naruto ma však stihol zachytiť.
„Heh, Hinata. Si veľmi neopatrná. Mala by si sa viac snažiť, aby si si neublížila,“ povedal mi so širokým úsmevom.
„Ešte aj ty si zo mňa rob srandu,“ povedala som hlasnejšie, ako som chcela.
Pozrela som sa po ostatných. Vyzerá to, že nikto nič nepočul. Naruto som ako primrznutý bez pohybu. Nedivím sa mu. Rýchlo som prešla okolo neho a vošla do chaty. Od vtedy sa mu snažím vyhýbať. Bože! Asi trávim veľa času so Sasukem. Toto nie je u mňa normálne.

„Hinata? Si v poriadku?“ v ušiach mi zaznel hlas TenTen a ja som sa prebrala zo spomienky.
Otočila som sa na ňu. Všetky sa na mňa pozerali.
„Nie, nič sa nedeje. Malo by sa niečo diať?“ opýtala som sa.
„No ja neviem si nejaká... divná. Ako keby si nebola vo svojej koži.“
„Nemám ten pocit. Som rovnaká ako vždy,“ sakra. Asi som sa fakt zmenila. Vážne, čas strávený so Sasukem mi neprospieva. Práve som sa rozhodla. Budem sa mu vyhýbať.

Slimáky už boli hotové. Od mojej odpovede sme sa k TenTeninmu podozreniu nevracali. Našťastie. Všetci teraz jeme. Ja, TenTen, Neji a Shino sedíme v kuchyni, ostatok sedí v obývačke pri telke. Zatiaľ sa mi úspešne darí vyhýbať sa Sasukemu. Ani neviem, o čom sme sa rozprávali. Tuším, že Neji a TenTen sa znovu rozprávali o zbraniach.
Keď sme dojedli, väčšina z nás išla spať. S dievčatami sme sa dohodli na poradí v akom pôjdeme do sprchy. Ja idem posledná. Dokým sa tie tri sprchovali, čítala som si Buki no Ken. Síce sem tomu veľa nerozumela, ale aspoň som zabila čas.

Už som sa dosprchovala. Zatiaľ, čo som tam bola, som si gratulovala, že som sa dokázala tak dlho vyhýbať Sasukemu. Vyšla som zo sprchy a zavrela dvere. Bola som k nim otočená čelom. Keď som sa otočila na odchod, videla som iba ako mi okolo hlavy preletela niečia ruka a zaprela sa do dverí. Keď som zdvihla zrak, pozrela som sa do čiernych očí. Práve vtedy zmizli všetky moje gratulácie. Stál tam predo mnou v teplákoch a rozopnutej košeli.