Láska, viera, túžba a sny... 19

Na moje prekvapenie sa zdvihla z postele a začala sa vyzliekať. Omámene som ju sledoval a premýšľal nad... fuuu. Ani som sa neodvážil tie myšlienky domyslieť do konca.
,,A ty čo?" obočie mi vystrelilo niekam do výšin a díval som sa na ňu trochu prekvapene a zároveň pobavene.
,,Keď ja som taký unavený," ozval som sa a uškrnul sa nad jej prižmúreným pohľadom.
,,Dobre, dobre." zamrmlal som a zatváril sa otrávene, keď som sa nútil vstať z postele. V sekunde som zo seba zhodil tričko a pozrel sa na ňu.

Bože, tú mužnú hruď som nevidela celé veky. Jeho svalstvo, úžasné krvavé vlasy padajúce do oceánových očí. Vydýchla som ožiarená jeho krásou a zvodnosťou. Úplne som stratila pôdu pod nohami a zachvátil ma totálny chtíč.

Uškrnul som sa, keď som zbadal jej výraz na tvári a to, ako si ma prezerá.
Vykĺzlo mi tiché uchechtnutie keď som si líhal a ona ešte chvíľu stála na mieste a dívala sa na mňa.
,,Prečo sa smeješ?" spýtala sa zvedavo a ani sa nepohla.
,,Cítim sa ako na úplnom začiatku," zasmial som sa znovu a ona sa ku mne pridala.
Vzápätí si už ľahla vedľa mňa, chytila mi ruku a napravila si ju tak, aby jej slúžila miesto vankúša. Kútiky úst sa mi nadvihli v pobavenom úsmeve.

Cítiť jeho telo znovu pri sebe bolo tak uvoľňujúce. Svoju túžbu po milovaní sa s ním som rýchlo uhasila a začala spolu s ním oddychovať. Myslím, že Gaara na chvíľočku aj zaspal. Ja som bola stále hore a dívala sa na perinu, ktorá nás zakrývala.

Mohla by som sa aj ja na chvíľku zavrieť oči a pospať si. Tak som aj urobila a zobudila som sa sama od seba. Pozrela sa smerom na balkón. Je už tma. Dúfam, že nemeškáme. Chcela som Gaaru zobudiť, no rozhodla som sa, že učiním tak až po tom, čo sa oblečiem. Predsa, mám kopu nových vecí a kým si vyberiem bude aj ráno.

Pomaly som vyšla z postele a zamierila do kuchyne, kde som mala tašku s oblečením. Pozrela som sa na hodiny – fajn máme ešte pol hodinku.
„Tááák čo to tu máme?“ nakukala som sa do tašky.
Samé tričká... ou, tieto legíny sú fajn. Tmavozelený kus som odhodila na gauč a hrabala sa v tričkách. Vybrala som si nakoniec biele na ramienka obtiahnuté tielko a dala si k tomu Sakurin ružový plášť. Zbehla som do kúpeľne a začala som sa upravovať, čo u mňa nie je vo zvyku. Chcela som nejako dobre vyzerať. Umyla som si tvár od únavy a oči zvýraznila očnou linkou na viečkach. Prečesala som si vlasy a išla zobudiť Gaaru.

Cítil som, ako sa stále hmýrila a aj som uvažoval, že jej niečo poviem, ale nakoniec som ani nestihol otvoriť ústa a zaspal som tvrdým spánkom. Prišlo mi to ako päť minút, čo som spal, keď som ucítil, ako mi niekto prehrabuje vlasy a dotyk jemnej pokožky prešiel cez moju šiju až k lopatkám a zastavila sa pri nohaviciach. Počul som akýsi zvuk a precitol zo spánku. Spal som na bruchu a jednu ruku som mal zvesenú z postele.

,,Vstávaj," zašepkal mi akýsi hlas do ucha, znelo mi to ako zvonkohra. Nadvihol som sa a pretrel si oči, aby som sa nejako prebral.
,,Uhm,..." viac som zo seba nedokázal dostať a vstal som z postele.
Takmer poslepiačky som prešiel do kúpeľne a umyl si tvár. Otočil som sa na Itami a chvíľu zvažoval, či sa mi to zdá.
,,Itami?" zamrmlal som a rozmýšľal, či ešte nespím.
Bola iná, ako som bol zvyknutý. Mala vyčesané vlasy a namaľované oči?
,,Áno?" usmiala sa na mňa a ja som si v tej chvíli bol istý, že je to ona.
,,Wow," to bolo asi všetko, čo som zvládol povedať, pretože mi došli slová.
Jej úsmev sa ešte viac rozžiaril.
,,Mal by si si pohnúť, lebo budeme meškať." zasmiala sa a hodila po mne tričko.

Stála som nad ním a sledovala ako pokojne dýcha ležiac na bruchu, pričom tvár mal smerom ku mne a ruku zvesenú z postele. Jeho spiaca tvár bola tak krásna, nevinná a čistá. Takto pozerajúc na neho som neverila, že dokázal niekedy ubližovať a že dokázal ublížiť mne. Z pamäte sa mi vynoril ten moment kedy ma schytil u krku a prirazil k stene, ten pocit aký som mala. Smrť...

Rýchlo som potriasla hlavou a vyhnala z hlavy tieto myšlienky. Je to minulosť a ja som si k nemu dovolila niečo, na čo som nemala ani len pomyslieť.
Spravila som malý krok k nemu a rukou som ho pošimrala vo vlasoch. Pohladila mu chrbát a zašepkala do ucha: „Vstávaj.“

Bol taký unavený, že ani si ma nevšimol a šiel rovno do kúpeľne. Zasmiala som sa a zbehla mu dole po čierne tričko. On ho na seba navliekol, zašiel si pre plášť, obul si topánky a vyšli sme na Konožskú večernú ulicu.
„Ako ďaleko je Grillbar? “ začala som v žalúdku celkom pociťovať nevoľnosť z nervozity.
Spoznám jeho priateľov. Podľa toho, čo hovoril Lee-kun, tak ich bude asi vyše ako len dvaja, traja.
„Neboj sa, nie je to ďaleko,“ usmial sa a zívol.
„Mali sme to odložiť, Gaara.“
„Nie, nie. Musíš niekoho spoznať a všetci radi nás uvidia. Čakajú na nás. To im nesmieme spraviť, že to odvoláme .“

Chvíľku sme mlčali, keď sme zabočili do jednej uličky a približne v jej strede stála veľká skupina mladých ninjov a medzi nimi sa mi mihol Naruto. Nevšimli si nás...zatiaľ.
„To sú oni. A podľa počtu došli všetci.“
Bože, to ich je toľko?! Som taká nervózna. Fajn, kľud, ukľudním sa. To bude dobré, Itami! Uvedomila som si, že Gaara pustil moju ruku. Pozrela som sa na neho vyčítavým pohľadom. Hanbí sa za mňa? Po tomto jeho pohľade nasledovalo zavrtenie hlavy: „Prepáč. Nie, nehanbím sa za teba.“
„Ako to vie-? “ prečítal mi myšlienky?
Prerušil ma: „Pozrela si sa tak na mňa. Prepáč, len ma veľa ľudí takto ešte nikdy nevidelo a zvlášť nie moji priatelia,“ jedna jeho ruka si ma pritiahla k nemu a prsty druhej ruky sa jemne dotkli mojej brady, „nech oni aj celý svet vie ako veľmi ťa milujem, Itami.“
Jeden kútik sa mi dvihol do úsmevu a mierne som pokrútila hlavou: „Och, ty lichotník,“ zachichotala som sa a on so mnou, „milujem ťa.“
Nehnevám sa na neho. Chápem to.

Prsty, čo mal na brade mi naznačili, aby som sa k nemu priblížila ešte viac a keď som tak spravila, pobozkal ma. Bozk bol hlboký a dlhý, skoro som sa zosypala z neho na zem, keby ma nedrží na tesno pri svojom tele.
Odtiahli sme sa od seba a obrátili sme sa k nim. Super – nevideli nás, aj naďalej sa rozprávali. Aspoň nenastane žiadna trápna situácia. A v tom mi napadlo, že asi to nebude tak zlé nedržať sa za ruky. Pustila som ho: „Gaara, bude to tak lepšie, neviem ako ty, ale nechcem celý večer riešiť nás dvoch. Chcem spoznať ich a takto by sa stále len vypytovali ako Naruto.“
„Súhlasím. Ale aj tak...nehneváš sa? “
„Nie, nie. Vôbec,“ usmiala som sa a kráčala vedľa neho ako nezainteresovaná, „len prosím zober si Naruta bokom a povedz mu, nech to nikomu nehovorí. Lee-kun to nemá ako vedieť a Sakura to tiež nevie.“
„Hai,“ prikývol mi a mlčky sme kráčali k nim a tvárili sa, že spolu nič nemáme.

Zrazu si nás Naruto všimol a ukázal na nás prstom. Gaara sa pozrel na mňa s úškrnom a ja som premiestnila oči na jeho priateľov a začala si úplne všetkých postupne obzerať až na Naruta, Sakuru a Leeho.
Upútal ma veľký biely pes a na ňom sediaci, zrejme jeho pán, chlapec s červenými znakmi na tvári s pekným úsmevom smerujúcim na mňa. Dievča vo fialovom s vysokým blonďavým copom a rukou založenou v bok. Bledý mladík s levanduľovými očami a tmavohnedými vlasmi, jeho pohľad mi veľmi pripomínal ten klasický Gaarov, vedľa neho dievča s rovnakými, ale zato s hanblivými očami a namodravými vlasmi a vedľa dievčaťa vysoký shinobi v zelenom obleku s kapucňou a čiernymi okuliarmi – podivín. Vedľa Leeho-kun stálo vysoké dievča s dvoma drdolmi a krásnym oblečením. Ďalší taký bledý chlapec v čiernom s holým bruchom a zvláštnym výrazom v tvári, kúsok od neho unudený s čiernym copom a rukami vo vačkoch a posledný v červenom s dlhými hnedými vlasmi tučnejšej postavy, ktorý sa napchával nejakými čipsami.

Nahodil som svoj zvyčajný postoj, veď inak som sa ani nevedel správať. Itami sa odo mňa odtiahla, keď si nervózne napravovala vysoký chvost. Naozaj som sa za ňu nehanbil a mrzelo ma, že na to pomyslela, len som nevedel ako mám zareagovať v takejto situácii. Ešte ma nik takto nevidel. Ale mne to môže byť jedno, nikdy mi predsa nezáležalo čo si o mne pomysleli. To čo som robil, vedel som prečo to robím. Na tvári sa mi zračil menší náznak úsmevu, keď sme dorazili k nim.

,,Gaara, Itami," hlas Sakury sa rozľahol po ulici a nadšene nás zdravila. Naruto sa usmieval a ostatní si nás zvedavo prezerali.
,,V poriadku ste sem trafili?" spýtal sa Shikamaru a na tvári mal svoj zvyčajný výraz.
,,Nezablúdili sme, Gaara to tu očividne pozná," ozvala sa Itami a Ino sa rozosmiala.
,,No, vidím, že si budeme klapať." rozosmiala sa ešte viac a Sakura sa držala, aby jej necukali kútiky. Ino mala pravdu. Itami sem s jej ústami dokonale zapadne.
,,Tak, ľudia toto je Itami. Itami, toto je Chouji, Ino, Shikamaru, Tenten, Neji, Shino, Kiba, Hinata, Leeho a Sakuru už poznáš, tuto je Sai a ja som Naruto, ale aj to vieš." Naruto striedavo ukazoval na každého a pomenovával ho. Itami tikala očami z jednej strany do druhej a snažila sa zapamätať si aspoň jedno z tých mien.
,,Naruto, bude potrebovať chvíľu čas než si zapamätá všetkých mená." povedal som a ostatní súhlasne prikývli.
,,Tak ideme do Grillbaru, nie?" ozval sa Chouji a už si razil cestu k dverám. Ostatní si len povzdychli a zamierili sme tam. Sadli sme si za veľký obdĺžnikový stôl a objednali si.

Všetci vyzerali byť fajn ľudia, aj keď niektorí z nich trocha zvláštnejší. Naruto mi všetkých predstavil, no ja som si zapamätala z mien len Kiba a Sai. A to preto, lebo Sai ma upútal jeho zvláštnou osobnosťou a menom ako moje zbrane, no a Kiba mi ako jediný z nich podal ruku na zoznámenie. Prebehol krátky rozhovor a potom sme si sadli k najväčšiemu stolu, ktorý vraj Lee-kun rezervoval, lebo nás bolo naozaj veľa. Naše dialógy rozplynuli kľud v reštaurácií a ostatní hostia sa museli začať hlasnejšie rozprávať, aby cez nás počuli. Bolo veľmi pozorné, že mňa a Gaaru nechali sadnúť si prvých.

„Eh, mohla by som si k tebe prisadnúť?“ to dievča je strašne nesmelé.
„Samozrejme...prepáč, meno mi vypadlo, lebo je vás tu naozaj veľa,“ zahanbene som sa poškriabala na krku.
„Hinata,“ tenučkým hlasom povedala, keď si sadala.
Oproti Gaarovi si sadol Naruto a oproti mne Kiba. Gaara sa začal rozprávať s... hm... ako sa to volal? N.. n... Neji! Rozprával sa s Nejim sediacim vedľa neho, s tým čo mal také oči ako Hinata. Ja som sa obrátila k nej a pritom som si nemohla prehliadnuť Kibov pohľad. Vždy sa tak pozerá?
Hinata sa trocha zapýrila, keď videla, že k nej idem prehovoriť. Trochu som stŕpla z toho. Prečo je stále taká hanblivá?

„Itami, ako sa ti páči v Konohe?“ zaznela otázka, no nebola od Hinaty, ktorá si trocha vydýchla.
„Konoha je veľmi pekná dedina, iná ako Suna. Páči sa mi tu,“ Kiba mal opretú tvár o ruku a doslovne hltal všetko, čo som povedala, „aj počasie je tu príjemné,“ rýchlo som dodala, aby som zahnala rozpaky.

Po malej chvíľke nám doniesli jedlo a všetci sme do neho pustili. Musím povedať, že jedlo v Konohe je fenomenálne! Nechala som si chutnať ako aj ostatní. Najviac z nás si nechal chutnať ten hnedovlasý chlapec pri sebe. Ten toho strašne veľa zjedol, až som sa čudovala, že sa to doňho napchá všetko.

Po jedle sme si dali na stôl doniesť ochutnávku rôznych jedál a popri tom sa zhovárali.
„Počuj Itami, mohli by sme ku každému postupne prejsť a porozprávať sa nimi. Čo ty na to?“ naklonil sa ku mne Gaara a potichu mi zašepkal.
„Myslela som na to,“ mierne som sa pousmiala a ešte vždy som sa snažila držať si od neho trocha odstup, aby to nevyzeralo divne.
„Zbožňujem naše spoločné myslenie.“
„Aj ja,“ prikývla som mu, otočila sa a opäť sa snažila nadviazať kontakt s Hinatou.
„Aké máš záľuby Hinata?“ prehovorila som čo najjemnejšie, aby som ju nejako nezastrašila.
„Nó... eh, rada pečiem,“ obrátila na mňa svoje bielo-fialové oči, ktoré ma upútali.
Prečo ich má také? Kekkei genkai? Istotne.
„A ty, Itami?“ mierne sa osmelila.
„Ja rada maľujem.“
„Tušom alebo farbami?“ prekvapilo ma, že sa začala pýtať, no bola som rada.
„Len farbami,“ prikývla som a prišla k nám Tenten... jej meno viem preto, lebo ju Hinata oslovila.
Začali sme sa všetky baviť a potom si k nám dala stoličku aj Ino i Sakura. Neviem, či sa mi to zdalo alebo nie, ale Sakura a Ino majú trocha problém vydržať vedľa seba. Prečo? Veď obe sú milé, aj keď trocha rázne.

Neustále som očakávala nejaké otázky ohľadom Gaaru, ale nič neprišlo. Ani som nedúfala. Je veľmi príjemné, keď sa zo mňa nesnažili niečo dostať. No osobne si myslím, že Ino to mala na jazyku, ale nenašla odvahu. Stále očami behala raz po mne a potom po Gaarovi... asi hľadala nejaké náznaky.

Obzrela som sa za Gaarom, ktorý bol obklopený chalanmi – mierne sa na mňa usmial. Kiba sa stále na nás otáčal ako sme sa s dievčatami rozprávali, niekedy mi to až vadilo.
„No nič,“ spojila ruky Sakura, „mali by sme si ísť k nim sadnúť. Čo poviete?“
„Oooch, to je ďaleko,“ s úsmevom zalamentovala Tenten, hovorila ako keby mala osemdesiat rokov.
„Ale no tak, Tenten,“ posmelila ju Hinata a my sme si zobrali stoličky a vyše si prisadli k nim.

,,Gaara, ako sa má Temari?" ozvalo sa mi po pravej strane a tak som sa otočil na Shikamara a chvíľu si ho premeriaval.
,,No, myslím, že dobre." dúfam, že sa má dobre.
,,Prečo sa pýtaš?" ozval som sa rýchlo, skôr ako stihol niečo povedať.
,,Pretože naposledy keď som sa s ňou stretol pri predávaní feudálneho pána, tak bola nejaká nervózna. Zastupoval som Naruta." poslednú vetu rýchlo dodal, aby mi to ozrejmil. Takže to bolo zrejme len nedávno. Už chápem jeho obavy.
,,Hej, bolo to stresujúce obdobie." zamrmlal som si skôr sám pre seba, ako pre neho.
,,Gaara, povieš mi prečo tu ste s Itami?" do nášho rozhovoru skočil Kiba a tak som sa obrátil jeho smerom. Povedať pravdu, alebo nie? Aj tak, to, že Temari je Kazekage sa za chvíľku dostane do uší aj Konohe a keď tu teraz budeme žiť, tak by to vzbudilo podozrenie.
,,No,..." v rýchlosti som zhrnul fakty a na moment všetci stíchli.
,,Wow, tak toto som nečakal." ozval sa Chouji a odložil chipsy.
,,To bol dosť nepredvídateľný, ale dobrý ťah. Tu na vás nemajú dosah." Shikamaru vedľa mňa sa zamyslel.
,,Ale prečo si išiel aj ty, Gaara?" ozval sa prekvapene Lee a odpil si z pohára.
,,Vedeli, že to ja som ju zobral z vezenia. Tak či tak by ma odvolali z funkcie Kazekageho a takto mám aspoň kontrolu nad tým, že sa tie informácie dostanú na zraz Kage." odpovedal som mu, načo Neji zamyslene pozrel ponad moju hlavu.
,,Gaara, myslíš niekoľko krokov dopredu." uznal a na moment sa mi zdalo, že som v jeho hlase počul uznanlivý tón.

„Takže ste tu s Itami na stálo, však?“ prehovoril Kiba a v tvári mal akési nadšenie.
Gaara mu prikývol a na mnohých som videla, že sú radi. Len ten Kiba...je taký zvláštny, no milý a usmievavý. Možno sa mi to len zdá.
„Rozmýšľam, že by sme niekedy mohli ísť do kúpeľov,“ ozvala sa Sakura a Naruto sa uškeril, „ty pako! Pôjdeme, ale bez teba. Ty nás budeš s Kibom isto špehovať!“
„Čože?!“ vyhŕkol Kiba a začal sa obhajovať, „to nie je pravda! Nikdy som s Narutom nešpehoval!“
Ostatní sa rozrehotali a ja s nimi. Tá predstava mi prišla vtipná a osobne musím povedať, že ma to pri Narutovi ani neprekvapilo.
„Jasné Kiba,“ prevrátila očami Tenten a ja som videla ako sa Kiba na mňa díva a krúti hlavou na znak nesúhlasu.
Ja som sa musela len smiať na akých svätuškárov sa obaja hrali. Pokrútila som hlavou a pozrela sa na Gaaru, ktorý sedel skoro oproti mne. Nemohla som od neho odtrhnúť oči. Úplne ma nimi zhypnotizoval a ja som prestala vnímať všetkých okolo seba. Ich hlasy ustali a ja som videla v Grillbare len Gaaru. Nikoho iného...
Kusol sa do pery a som ho zopakovala s hlbokým trasľavým výdychom. Po malej chvíli som zacítila cudzí pohľad na nás dvoch.

Kiba očividne prepočul Narutovu otázku o čom sa dievčatá zhovárali a skočil mu do reči. Začal sa vypytovať a ja som sa medzi tým zahľadel na Itami. V celom podniku bolo šero a svietilo len zopár lampičiek. Väčšinu tela mala v tieni, ale tie modré oči a tvár som videl tak jasne, že som od nej nemohol odtrhnúť zrak. Keď sa začala smiať, ešte viac ma to zaujalo a pozornejšie som si ju prehliadol. Nikdy neprestanem vychádzať z údivu z jej krásy. Jamky sa objavili na jej lícach keď sa jej kútiky zdvihli vo zvodnom úsmeve. Ona si vôbec neuvedomovala, aký má čarovný úsmev?
Zahryzla si do rúžových pier v sekunde, kedy som si uvedomil, že aj ona mne opätuje pohľad a potom sa začervenala a odvrátila hlavu a pozrela sa na Kibu, ktorý sa rozčuľoval. Vydralo sa zo mňa tiché uchechtnutie. Bola taká vtipná a zároveň krajšia ako všetko, čo sa na tomto svete dalo považovať za krásu. Stále som sa na ňu pozeral a ona ku mne vždy zabehla kútikom oka a opäť sa zapýrila. Uvádzal som ju do rozpakov. Aké milé.
Čierne vlnité vlasy mala prehodené cez plece a každú chvíľu si popoťahovala gumičku, aby jej držali. Sem-tam pohodila hlavou do boku, aby dostala z očí ofinu a až keď sa naťahovala pre pohár, všimol som si, že sa jej mierne chvejú prsty. Uškrnul som sa a v tom som ucítil, ako sa vedľa mňa niekto pohol a niekto nás pozoroval. Otočil som sa na Naruta, ktorý sa na mňa pozeral so zvláštnym výrazom na tvári a potom sa začal smiať. Nadvihol som obočie.

,,Čo sa smeješ? Niekto povedal nejaký vtip?" ozvala sa Ino a obrátila sa na nás.
,,Nie, len... ja, len..." začal sa hurónsky smiať a v tom sa jeho hlas zvrtol o pár oktáv vyššie, keď som mu pod stolom začal drtiť nohu.
,,S-spomenul som si na..." ani neodpovedal, lebo s hrôzou zistil, že všetci na neho obrátili svoju pozornosť a čakali, čo z neho vypadne. No to, aby si vymyslel niečo skutočne vtipné.
,,A-ako, Gai-sensei niesol Kakashiho na chrbte, keď sme šli zo Suny." vypadlo z neho prvé čo ho napadlo, načo sa Tenten a Neji zmučene zatvárili a ostatným sa pri tej spomienke, či predstave vyčaroval menší pobavený úsmev.
Nebolo to nejak moc vtipné, ale Narutovi sa to podarilo zahovoriť a to bolo podstatné.

„Kto je Gai-sensei a Kakashi?“ vybehlo zo mňa.
Ani som to moc nechcela vedieť, no zmenila som tému a to bolo dobre.
„Och, to by si nechcela vedieť,“ Tenten sa stále tvárila znechutene, „teda aspoň Gai-senseia, Kakashi to má v hlave v poriadku.“
„Kakashi-sensei neustále meškáva!“ rozčúlil sa Naruto.
„No tak má veľa práce,“ pokrčila ramenami Ino – výborne!
Už si ich mená začínam pamätať. Spustila sa krátka polemika o tom, prečo Kakashi nechodí načas. Asi sa nedozviem kto to je, že ?!
„Ehm,“ odkašlal si Neji a pozrel na mňa, „myslím, že ste zabudli na Itami.“
Zapozerala som do jeho očí. Veľmi zvláštny človek. Veľmi. Úctivo sa usmial a ja som začala venovať pozornosť Narutovi a Sakure: „Kakashi-sensei je náš bývalý učiteľ.“
„Koho?“ nebola som si úplne istá koho učiteľ bol.
Naruto a Sakura museli byť, podľa toho, čo rozprávali. A kto je ten tretí?
„Narutov, Sakurin a môj,“ Sai prehovoril a ja prisahám, že mal miestami chladný hlas.
„A ten Gai-sensei?“ bola som celkom zvedavá.
Lee-kun vyrazil na nohy a dal sa do svojej typickej frajerskej pózy: „Gai-sensei, je ten najúžasnejší učiteľ akého človek môže mať. Je to zelená šelma z Listovej. Je silný, odhodlaný a srší z neho sila mladosti.“
Jeho monológ bol samozrejme za sprievodu palcu na pravej ruke smerujúcim hore. Musela som sa na ňom zasmiať. Nie, že by mi bol na smiech, ale v málokom je vidieť toľko chuti do života a tréningu.
„Ver, že s tým by si nechcela trénovať,“ ohradila sa Tenten, „ani raz.“
„Navyše, Gai-sensei vyzerá úplne ako Lee,“ dodal Neji a ja som vôbec nechápala akoby mohol vyzerať ako Lee-kun, keď nie sú, teda predpokladám, že nie sú rodina?
„No ani s Kakashim to nebol oddych,“ zamyslela sa Sakura.
„Etooo, keď sme pri tom,“ ozval sa znova Naruto, „Kakashi-sensei má sha-“
„Čože mám?“ ozval sa za nami sympatický hlas a Naruto sa strhol.

Otočila som sa a kúsok od nás stál muž so šedými vlasmi, ochrannou čelenkou cez oko a zakrytou takmer celou tvárou. Prečo je taký zahalený? Kto to je? Ďalší nejaký sensei? Počkať... veď to je ten Kakashi!

Kakashi sa ocitol kúsok odo mňa a ja som musel potlačiť úsmev, ktorý sa mi dral na pery, keď som zbadal, ako Naruto stíchol a nervózne sa poškriabal na šiji.
,,Vravel som, že máte Sharingan, toť vše-" začal hovoriť, ale Kakashi tak prižmúril oko, že aj pod tou maskou bol poznať jeho zahanbený úsmev.
,,Vy ste Sharingan no Kakashi?" Itami sa rozšírili oči od úžasu, očividne o ňom počula a teraz na neho neskrývane zízala.
,,Áno," prekvapene vzhliadol k nej a premeral si ju.
,,A vy ste?" pokračoval, keď videl, že jej došli slová.

„I-itami Kaede,“ dostala som zo seba koktajúco a hľadela na neho.
Som tak mimo, ďalší človek, ktorého som nespoznala. Počula som o ňom dosť, je to vraj ninja tisícich techník.
„Itami Kaede, hm,“ zamyslel sa a škriabal sa na brade.
Po maličkej chvíli som videla ako sa zasekol, vypúlil oči a prestal sa škriabať. Pozrel na mňa zarazeným pohľadom a odstúpil jeden krok. Spoznal ma.
Pozrela som sa na Gaaru a hľadala u neho pomoc.