Zmätený Kazekage 44. - 45.

Ehm

..táákže, keď som kontrolovala diel, tak som trocha zistila, že tento diel úplne filler nebude. Respektíve je/nie je . Istá časť, ktorá pôvodne bola v 44...bola fajn , potom to prejde do filleru a tak som spravila dvojdiel ako som spomínala. Nechcem vás zaťažovať s fillerkami , spomínala som vám, že určité veci o živote Tanaris musím z tej hlavy dostať preč. Aby som nenudila a nezaťažovala, tak som to hodila do jedného dielu . Pre info - tento diel má 16 strán.

Po prečítaní tohoto dielu...kde sa veľmi často budú vyskytovať bratia Tanaris. Yochi, Nagaya a Segawa.

Dosť sa tam každý vykryštalizuje...a aj vzťahy jedného k druhému. Preto mám na Vás otázku (čisto len z mojej zaujímavosti), ktorý z bratov Vám je najsympatickejší a zas naopak? Budem rada ak mi odpoviete . Arigato...

Okey už nebudem vyše kecať...užite si nový diel

Dokonalosť-sama

Nemôžem si pomôcť...ale táto jeho póza ma vždy dostane...O.o

Tanaris sa postavila a behom na špičkách, sa ponáhľala do chodby. S dobrou náladou otvorila dvere. Zazrela osobu, ktorá v nich stála a jej úsmev sa ešte väčšmi prehĺbil: „Kakashi.“
„Tanaris, rád ťa vidím,“ jemne ju stisol v objatí a potom Tanaris zavrela za ním dvere.
Kakashi pomalými krokmi prešiel do kuchyne medzi rodinu a položil fľašku vína na stôl.
„Hatake, ideš neskoro,“ usmiala sa na neho Tsume a pokynula mu rukou, „poď, sadni si.“
„Ku mne! Ku mne!“ mával rukami nad hlavou Segawa a on si k nemu s úškrnom sadol.
„Ako ste sa všetci mali?...Nagaya?“
„Unavený z cesty, ale v Kiri bolo naozaj úžasne,“ s rozžiarenými očami mu odpovedal.
„Segawa?“ otočil sa na synovca po boku.
„Nó, Raikage a Killer Bee sú skvelá dvojka a baby nie môj vkus,“ zamyslel sa.
„Segawa, keby si techniky ovládal ako jazy-“ rozhorčene mu začal namietať Kakashi, ale vládca fuutonu ho prerušil.
„Mám pre teba knihu!“ vyhŕkol Segawa a zasmial sa, čakajúc na jeho reakciu.
„Zbožňujem ťa,“ Kakashiho prvotné rozčúlenie sa vytratilo.
Následne mu Segawa vysvetlil, že spisovateľ, od ktorého je tá kniha, píše podobným štýlom ako Jiraiya. Kakashi sa nechal poučiť od Segawu a potom obrátil svoj zrak k Tanaris.

„Nóó, celkom fajn,“ pomaly nadvihla jedno plece a na to ho spustila.
„Celkom fajn?“ nadvihol obočie, ktoré mu bolo vidieť.
„Uhm...ale našla som si tam veľa nových priateľov,“ usmiala sa a videla, že Kakashi a aj jej otec, majú po tejto vete spokojnejšie výrazy, „zvlášť dve medičky z nemocnice. Hikari, ktorá pracuje ako recepčná a Maoi, ktorá pracuje na rádiológií. A Kankurova priateľka, Naku. Veľmi sme sa zblížili.“
„Kankurou má babu?!“ Kiba vyprskol na stôl vodu.
„Bože Kiba, ty telivo!“ zahriakla ho Hana, „nevieš držať tie ústa zavreté?!“
„Kankurou má babu?“ spýtal sa znova a pozrel sa na Tanaris, „ako dlho to trvá? Je pekná?! Nie je imaginárna? Lútka?!“
„Kiba, čo toľko vysiľuješ?“ spýtal sa ho Yochi Inuzuka a pozeral na neho ako na úplného šialenca.
Kiba sa neho otočil: „Keď niekto taký desivý ako je Kankurou má dievča...ja som potom totálny mimoň.“
„No to si,“ zasmial sa Segawa a Tanaris s Hanou sa jemne zachichotali.

Kiba na bratranca nepríjemne zavrčal, no on si z toho nič nerobil. Všetci poznajú Kibu. Ten sa nedokáže dlho na človeka hnevať. Tsume všetkým naložila jedlo a sadla si k nim. A tak začala rodinná večera, pri ktorej boli všetci pohromade, na ktorú sa dokonca dostavil aj Kakashi...

Mladá a prísna blondína behala z rána po kuchyni ako blázon. Muž sediaci za stolom čítal noviny a snažil sa, nevnímať ju. Nedarilo sa mu to. Nešťastne si upil z kávy a dvihol hlavu od novín: „Temari, môžeš sa na chvíľku ukľudniť?“
„Nestíham! Keby si mi aspoň pomohol,“ nadávala a on sa lenivo postavil.
„Ach...toto je problematické. Čo potrebuješ?“
„Nastrúhaj syr a daj ho na tú zeleninu, čo je na pekáči,“ ukázala prstom na syr a strúhadlo.
„Fajn. A ty čo ideš robiť?“ spýtal sa, keď si sadal za stôl s miskou a zvyškom vecí.
„Ty čo si k tomu sadáš?“ vyprskla na neho Temari.
Shikamaru nadvihol plece: „A nemôžem? Však tu len beháš, len by sme si zavadzali.“
„Alebo si to chceš len zjednodušiť.“
„Alebo,“ chytil do ruky syr a začal ho strúhať, čítajúc noviny.
Temari treskla šálkou po linke: „Mohol by si aspoň, keď strúhaš ten syr, nečítať noviny?!“
„Toto je fakt otrava. Viem, že čas od času máme zlé obdobie. Z našich pováh to jednoducho ani inak nejde, no mohla by si už zavrieť tú klapačku?!“ pozrel sa na ňu a ona zamrzla.
Nebol to rázny tón, čo použil. Ale vážnosť jeho slovám dodal výraz tváre a vôbec výber slov. Shikamaru sa takto nezvykol vyjadrovať. Zvlášť nie voči Temari. V posledných dňoch sa však medzi nimi vyskytol problém...

Odvrkla si a začala chystať rodinné raňajky. Navrhla ich Naku, no keďže u Kankura a u nej sa stretávajú stále, Temari dostala nápad, že sa všetci spoločne naraňajkujú. Zatiaľ, čo sa rodina Inuzukovcov nemohla stretnúť, lebo jej členovia boli odcestovaný, táto rodina sa stretnúť mohla, no skoro vždy chýbal najmladší člen. Gaara.

„Prečo si dnes z toho taká pojašená?“ spýtal sa Shikamaru, ktorý začínal mať výčitky z toho, ako po nej vybehol.
No v posledných dňoch sa Temari stále hnevala. Alebo skôr povedané trápila a svojim spôsobom sklamávala. Nie, že by jej to neodpustil, ale vec, o ktorú sa jednalo, bola závažná a bol to veľký krok vpred v ich vzťahu. Temari sa však k tomuto stavala negatívne a odpudivo.
Piesočná žena spustila: „Štve ma naše terajšie rozpoloženie a navyše nestíham urobiť raňajky, všetci tu majú byť za pätnásť minút a ja nemám ešte zapečenú zeleninu...vlastne ani syr postrúhaný, aby som ho dala na ňu a treba uvariť čaj, navyše pozri, aký je tu bodrel, takže to musím uprata-“
„Pšššt,“ Shikamaru sa postavil a priložil jej ukazovák na pery, „ukľudni sa. Viem máš toho veľa. Ty postrúhaj syr a uvar čaj. Ja zatiaľ upracem, fajn?“
„Fajn,“ povedala a Shikamarov ukazovák klesol na jej plece, „Shikamaru...“
„Hm?“
„Prosím, neber to všetko tak tragicky. Len chcem čas,“ hovorila opatrne so sklonenou hlavou.
On sa zatváril najprv nevraživo a potom si zúfalo povzdychol: „Teraz to neriešme.“

Ruku z pleca dal na krk a slovne ju donútil, aby sa mu pozrela do očí, v ktorých mala Temari slzy. Zle sa mu dívalo na to, že plače. Pokrútil hlavou a objal ju. Ona si zaborila tvár do jeho županu a vydychovala, zatiaľ, čo on ju hladil po vlasoch. Po malej chvíľke sa Temari zasmiala: „Musíme ísť robiť, Shikamaru. Inak to fakt nestihneme.“
„Počkaj,“ chytil ju za zápästie a stiahol ju od kuchynskej linky zase k sebe, „chcem, aby si vedela, že ťa milujem. A neprídem o teba, nechcem ťa do ničoho tlačiť.“
„Ďakujem. Milujem ťa...Shikamaru,“ venovala mu bozk a potom sa obaja rýchlo pustili do prípravy raňajok.

Ubehlo asi desať minút, kedy Temari vyťahovala z trúby zapečenú zeleninu so syrom a Shikamaru práve naservíroval stôl, keď sa ozval zvonček. Shikamaru išiel otvoriť.
„Dobré ráno,“ usmiala sa Naku na Shikamara.
„Aj vám,“ Shikamaru ustúpil z dverí, aby hostia mohli prejsť.
„Ahoj Temari,“ pozdravil ju Kankurou, keď prišiel do slnkom rozžiarenej kuchyne.
„Ahojte,“ usmiala sa na nich, pokladajúc horúci pekáč na stôl.
„Hm...vonia to skvele,“ pochválila ju Naku a sadla si k stolu.
Za ňou ju nasledoval aj Kankurou a potom si k nim prisadol aj Shikamaru.
„Príde aj Gaara?“ opýtala sa Naku a prezrela si ostatných.
„Príde. Sľúbil mi, že sa dostaví,“ Temari jej odpovedala a pozerala von oknom, či už náhodou nejde.
„Poď si sadnúť, Temari,“ vyzval ju Nara a ona ho poslúchla.
„Bože, skoro by som zabudla,“ capla sa Naku po čele a išla do chodby, kde mala malú tašku, „doniesla som mesačné koláčiky.“
„To si nemusela Naku,“ dvihla blondína kútik úst, „arigato. Polož ich sem.“
„Ááách,“ povystieral sa Kankurou a poobzeral si tváre ostatných, „aké je krásne ráno.“
„Uhm, a ani nie je také teplo ako obyčajne,“ obzrela sa jeho sestra smerom k oknu, „vďaka tomu Nagayomu dažďu sa aj zlepšila klíma.“
„Kto vie ako sa Tanaris má,“ povedala Naku a spomenula si na jej odchod, táto myšlienka ju trochu pichla u srdca.
„Hádam dobre,“ povedal zamyslene Kankurou.
„No, ak sa má teraz dobre, tak sa nebude, ako sa vráti,“ Shikamaru sa pozrel na Naku a Temari, lebo videl ich nevraživé pohľady, „a nenadávajte mi, to je realizmus.“

Naku sa zdržala nejakej poznámky a Temari ho akosi prestala vnímať. Vyrušil ju zvonček, ktorý sa ozval. Vyskočila na nohy a šťastne sa pobrala k dverám otvoriť bratovi. Úsmev jej však po otvorení dverí zamrzol, lebo vo dverách nestál len Gaara, ale aj Matsuri. Temari sa spamätala a nahodila falošný úsmev.

„Dobré ráno,“ povedala a niekoľko krát zamrkala, aby si bola istá Matsurinou prítomnosťou.
„Aj vám, Temari-sama,“ povedala milo Matsuri a Gaara sa na sestru usmial.
Blondína vyšla z chodby do kuchyne s kŕčovitým výrazom a Shikamaru, ktorý k nej bol čelom sa nechápavo zamračil. Temari si sadla na svoje miesto oproti Kankurovi a oprela si hlavu jednou rukou. Naku a Kankurou o Matsuri nevedeli, dokým neprišla s Gaarom do kuchyne a nepozdravila ich. Naku tiež stuhla mimika, keď započula ten hlas a pozrela sa na Temari, ktorá mala nadvihnuté jedno obočie.

„Nech sa páči, sadnite si,“ povedal Shikamaru, lebo jeho priateľka sa k tomu nemala.
„Ďakujeme,“ povedal Gaara a sadol si naproti Matsuri.
„Tak pustíme sa do jedla, nie?“ snažil sa Shikamaru nejako držať reč.

Temari sa naoko usmiala a začala nakladať zeleninu so syrom. Všetci sa mlčky najedli. Nikomu sa nechcelo rozprávať. Gaara sa snažil o konverzáciu a tak sa spýtal ostatných ako sa majú, no...čo vám poviem, každý z nich to povedal, tak nejako v skratke. Nepohodu na súrodencoch bolo vidieť. Matsuri len čumela na muža s červenými vlasmi oproti nemu. Temari si takto rodinné raňajky nepredstavovala. RODINNÉ RAŇAJKY. Zatínala zuby, vôbec si tú osobu, ktorá vedľa nej sedela, vo svojom dome nepriala. Shikamaru súdiac, keď videl Temarin výraz, myslel, že ju čoskoro vyhodí von oknom.

Keď mali všetci dojedené, Shikamaru sa postavil a odpratal sklenený pekáč zo stola na linku. Sadol si naspäť a v tom sa ozval Gaara: „No, my by sme mali už ísť.“
Temari prebehlo hlavou: ‚Tss...že my.‘ Sestra si odkašlala a snažila sa, čo najprívetivejšie usmiať na Matsuri a potom na Gaaru: „Gaara, mohol by si na slovíčko, ak dovolíš?“
„Samozrejme,“ povedal a utrel si servítkou ústa.
Obaja sa postavili od stola a Temari ho zaviedla do obývačky. Gaara si otočil hlavu smerom odkiaľ prišli a v tom schytal menší pohlavok od sestry.
„To čo má byť?!“ sestra sa snažila šepkať.
„Čo? Matsuri?“ chytil si Gaara hlavu a kryl si ju.
„No nie, Fatsuri...jasné, že ona. Čo tu robí?“ Temari púlila oči na Gaaru a na jej tvári bolo vidieť značný hnev.
„Spala u mňa, mal som ju snáď poslať domov hladnú?“ zamračil sa na ňu Gaara.
„Po-počkať, počkať! Ona u teba spala?“ dvihla dlane smerom k bratovi, „prečo?“
„Dopratali sme sa ku mne po tréningu a bola dosť zničená, tak som ju nechal spať v hosťovskej,“ ozrejmil jej, zakladajúc si ruky u hrude.
„Nemyslíš, že to preháňaš?“ zažmúrila na neho oči.
„Môj dom, moje pravidlá,“ povedal Gaara tvrdo a nespúšťal oči z Temari, aby tomu dodal dôraz.
„A ja som chcela rodinné raňajky,“ spravila tú istú pózu ako on, ruky prekrížené na prsiach, „môj dom, moje pravidlá.“
Toto Gaaru dosť odpálkovalo. Hľadel nemo na ňu a po chvíľke si urazene odfrkol: „Hej, ale keby sem privediem so sebou Tanaris, to by ti nevadilo. Že?!“
„Samozrejme, že nie.“
„A prečo by ti to nevadilo? Tanaris nie je z našej rodiny.“
„Nie je, no je nám blízka tak, ako keby bola. Všetci traja ju poznáme roky, je to Shikamarova bývala spolužiačka, Nakina podpora a priateľka a tebe...by bola tiež, keby si sa nesprával ako úplný...“ sklonila hlavu a chytila sa za ňu, „ach, nie. Kľud. Vieš čo, poviem ti len toto. Posledný krát si ju sem doviedol, jasné?!“ ukazovala naňho prstom a prebodávala ho pohľadom.
„Fajn, ako si milostivá povie,“ prevrátil Gaara očami.

V tom si Temari uvedomila, že to celé zachádza priďaleko. Povzdychla si a Gaara sa dal na odchod. Nechal sestru stáť samu v obývačke funieť ako nahnevaného býka. Temari od nervov schytila vázu, ktorú mala po ruke a šľahla ju o stenu. Ozval sa buchot a rozbitie skla. Z kuchyne boli počuť zhíknutia. Copatá blondínka rýchlo prešla do kuchyne.
„Čo sa stalo? Ste v poriadku, Temari-sama?“ spýtala sa Matsuri.
Ona sa usmievala a mávala rukou: „To nič...zavadila som o vázu a nechtiac som ju rozbila.“
„Aha,“ úsmev jej Matsuri opätovala, „pôjdeme, Gaara-sama?“
On jej ticho prikývol a rozlúčil sa s rodinou. Odišli a v momente, kedy sa zavreli dvere, Temari nabehla naspäť do kuchyne a začala sa rozčuľovať: „Ja tú malú zabijem! Ešte raz vstúpi do môjho domu, tak prisahám, že na ňu pošlem svojho summona!“
„Temari, zlatko, kľud,“ prišiel ku nej Shikamaru a dal jej ruky na plecia, tým ju posadil na stoličku.
„Bože môj, čo sa to s Gaarom deje?“ pozrela na Kankura a on len pokrčil ramenami.
„Len malá otázka,“ ozvala sa Naku a dvihla ukazovák, „tú vázu si nerozbila nechtiac, že?“
„Čo myslíš?“ usmiala sa na ňu jedným kútikom...

„Au, au! To bolí! Prestaň, aúú!“
„Čo to je?!“ bolestivé stonanie prebudilo dievča zo spánku.
„Dáš už pokoj? Aú, sakra aj s tebou!“ v skučaní spoznala Segawov hlas.
„Bože, čo ten trt robí?“ Tanaris si odokryla tvár a vyštverala sa z postele.
Ponaťahovala sa a potom prešla do kúpeľne, kde si umyla tvár a zuby. Ešte s rozospatou tvárou sa vydala so Segawovej izby, z ktorej bolo počuť jeho volanie o pomoc. Dvere boli dokorán otvorené a keď sa do nich postavila, uvidela ako Yochi sedí na Segawovi, ktorý bol zakrytý perinou. Mlátil ho so smiechom do hlavy a Segawa stále kričal, že ho to bolí.

„Čo je, čo sa deje?“ Nagaya na pol spiaci, vybehol z izby a narazil do Tanaris.
„Dávaj pozor,“ napomenula ho, šúchajúc si rameno a potom sa obrátila k Yochimu, „prečo ho biješ?“
Ten na moment prestal a pozrel na nich: „Táto osoba,“ odkryl Segawovi perinu z tváre a ukázal naňho, „mi prišla ráno do izby, zasmradila mi to tam svojím prdom a len tak si odišla. Nechala ma napospas jeho plynom!“ zakryl ho a znova do neho búšil, no tento krát bolo počuť ako sa Segawa smeje.
„Och, nenormálny,“ nadvihla jedno obočie Tanaris a potom sa rozosmiala, klasická dvojka Yochi a Segawa.
Nagaya si zívol a odpochodoval naspäť do izby. Ešte stále nedospal cestu. Zobudil sa až okolo tretej poobede. Presnejšie, prišla ho zobudiť Tanaris s „raňajkami“ na tácni. Položila mu ju na stehná, so slovami, že dnes si idú všetci štyria niekam sadnúť na čaj alebo si niečo dobré zjesť. Jednoducho, súrodenecké posedenie. Len oni štyria. Nagaya bol nadšený a Tanaris mu oznámila odchod z domu, ktorý bol o siedmej. Mladík si zjedol raňajky a zvyšok dňa presedel pred televízorom, podobne ako Yochi a Segawa.

Tanaris sa vybrala za Tenten, lebo sa od Sakury dozvedela, že je v nemocnici. Zabehla do obchodu, kde kúpila Tentenine obľúbené sladké želé fazuľky. Na recepcii sa spýtala, kde leží a s malou dušičkou zaklopala a otvorila dvere.

„Ahoj Tanaris,“ zoširoka sa usmiala.
„Ahoj,“ pozdravila ju a vošla dnu.
„Som rada, že si ma prišla pozrieť,“ sledovala Inuzuku, ako si nervózne sadá k nej, „deje sa niečo?“
„Čo? ...nič.“
„Tanaris?“ Tenten sa zamračila.
Dievča si ju obzrelo. Mala obviazané pravé zápästie a pár leukoplastov na čele a pleci. Nevyzerala zničene, ale tie náplasti sa jej nehodili. Tanaris si povzdychla ako úľavu, že jej nič závažne nie je.
„Vieš...chcela som sa ti s niečím priznať,“ povedala potichu a nedívala sa jej do očí.
„Počúvam,“ povedala zvedavo Tenten a poškriabala si miesto na čele, ktoré mala zalepené.
„Keď si bola na misii, ja som sa stále stretávala s Nejim.“
Tenten nadvihla obočie a nič nehovorila. Mala v tvári asi taký výraz, ako mala Tanaris, keď ráno videla bratov ako sa bijú.
„Prosím, však sa nehneváš?“ dvihla hlavu a zarazila sa nad grimasou jej kamarátky v nemocničnom oblečení.
„Bože Inuzuka, toto sme už raz riešili. Nie, nehnevám sa. Takže...po miliónty krát. Nie!“ posledné slovo zdôraznila a usmiala sa.
„Lenže...“
„Lenže čo?“
„Mám pocit, že to akosi prestáva byť len o priateľstve,“ hovorila Tanaris a na Tenteninej tvári sa zračilo prekvapenie.
„Preto si sa mi bála priznať?“ nadvihla obočie Tenten a Tanaris jej pomaly prikývla.
Dievča na posteli si povzdychla: „Pozri, možno preto nám to nevyšlo, aby ste boli spolu vy,“ povedala a premýšľala nad pocitmi k Nejimu, o ktorých si nebola úplne istá, či sú mylné alebo nie.
„Ďakujem. Ďakujem, ž-“
„Neďakuj, prestaň, Inuzuka,“ usmiala sa Tenten a zahnala opar pochybnosti nad svojím rozhodnutím.
Ona jej opätovala úsmev, no ten jej bol miernejší: „Inak, doniesla som ti kyslé fazuľky.“
Tenten sa zablysli oči: „Ty kecáš?!“
„Nekecám,“ vytiahla ich z puzdra na shurikeny, „pozri.“
„Si úžasná, vieš to?“ Tenten polapila balíček a už aj chutnala prvú fazuľku.

Tanaris zostala v nemocnici do šiestej. Tenten jej porozprávala ako bolo na misii a Tanaris sa dozvedela, čo jej vlastne je. Mala pomliaždeninu na nohe, ktorú jej Sakura vyliečila a plus pár odrenín. Dôvod, prečo musela ostať v nemocnici bol ten, že mali podozrenie na vnútorné krvácanie. Prišla jej naň Sakura a zastavila jej ho. Ležala tam kvôli výsledkom krvi a aby bola aspoň dve noci pod dohľadom. Po skoro trojhodinovom rozhovore sa Tanaris pobrala domov, kde sa pripravila na večerné posedenie s bratmi.

„Pripravení?“ opýtal sa Nagaya, pozerajúc na svoj odraz v zrkadle a upravujúc si krátke vlasy.
„Hej,“ povedal Segawa a odstrčil Nagayu, „no pozrite sa na mňa, nevyzerám...hm, to správne slovo... famózne?!“
Segawa sa usmieval sám na seba a popravoval si límec na bielej košeli.
„To preto, lebo sa podobáš na mňa,“ zasmial sa Yochi a vybehol z kuchyne v zelenom tričku, na ktorom mal čiernu koženú bundu.
„Nó jasné. Pf,“ Segawa sa urazil a potom sa pozrel v zrkadle na brata za ním, „Nagaya, prečo si sa dal ostrihať? Ty aj Tanaris, čo vás to pochytilo? Dlhé vlasy si mal lepšie...teraz vyzeráš ako metla na zametanie.“
„Ako Kiba,“ uchechtnul sa Yochi a Nagaya sa usmial.
„Veď ho nechajte,“ ozvalo sa zo schodov.
„Oúú, Tanaris,“ usmial sa vodný brat a žmurkol na Tanaris, „vyzeráš fakt skvelo.“
Segawa si dal ruky za hlavu: „No bodaj by nie, keď sa podobá na mň-“
„Zavri chlebárňu, prďola!“ drgol doňho Yochi, „počúvaj staršieho.“
„Tsss,“ šúchal si Segawa rebro, do ktorého ho brat buchol lakťom, „dve minúty hore-dole.“
Tanaris sa držala za čelo a krútila hlavou: „A títo pred pár mesiacmi dostali hodnosť jounina.“
„No vieš čo,“ začal sa ohrádzať Segawa, ale potom sa zasekol, lebo nemal argument.

Jediná ženská členka Živelnej štvorice zišla tých pár schodov, ktoré ju delili od chodby a pozrela sa na seba do zrkadla: jednoduché červené šaty s dlhými rukávmi a čierne baleríny. Pozerajúc sa na seba jej znova prebehla myšlienka: ‚Čo má ona a ja nie?‘ Rýchlo však tento myšlienkový pochod vo svojej hlave zažehnala a vyšla za bratmi. Tí už stihli prejsť na ulicu, kde ju čakali.
Živelná štvorka nakoniec skončila v jednej kaviarni, kde to nádherne voňalo po káve. Celá kaviareň, ktorá bola spojená s cukrárňou, bola vymaľovaná na tmavohnedo, kožené sedačky béžovej farby a na stenách boli lampy v tvare lampášov. V podniku panovalo slabé prítmie a tento večer sa tam vybralo dosť ľudí, nie len štyria súrodenci, ktorí si sadli ku stene. Tanaris si sadla so Segawom a oproti nim Nagaya s Yochim.

„Je to tu pekné,“ obzerala sa Tanaris, „ale je tu hrozne veľa ľudí. Ešte, že to Yochi zarezervoval.“
„Je piatok. Bolo jasné, že to tu bude preplnené,“ letmo sa usmial a privolal k nim čašníčku.
„Dobrý večer, donesiem vám nápojový lístok?“ spýtala sa.
„Nie, nemusíte,“ povedal Yochi, „ale doneste nám prosím zoznam z cukrárne.“
„Hai,“ vytiahla si pero a malý zápisník z vačku, „čo si dáte na pitie?“
Yochi si rozkázal ochutenú minerálku, Tanaris horúcu čokoládu a Nagaya so Segawom džús. Zanedlho mali aj na stole zmrzlinové poháre.

„Čakal som, že Segawa bude piť alkohol,“ uškerila sa Tanaris.
„Ha, ha, ha...Tanaris,“ prevrátil oči na sestru sediacu vedľa, „aby si vedela, tá zmrzlina je poliata likérom!“
„No ty si teda veľký chlapec,“ zasmial sa Yochi a s Tanaris si dali päsť.
„Nemám vás rád,“ vyhlásil nabručene Segawa a lyžičkou sa začal hrabať v pochúťke.
„Už dosť. Tak, kto začne rozprávať prvý?“ spýtal sa Nagaya a vychutnával si orieškovú zmrzlinu.
„Kašli na to...aj keby sme sa dohodli, nešli by sme postupne,“ ozvala sa Tanaris a mávla rukou na brata sediaceho oproti nej, „ja som hrozne zvedavá, čo sa stalo s Yochim, že je taký slušný.“
„Áno, áno! Na to som zvedavý aj ja,“ namosúrene pozrel Segawa na brata, ktorý sa začal ostýchať.
„Tak, počúvame,“ usmial sa Nagaya a pootočil sa na brata vedľa neho.

Yochi si zahryzol do pery a bol ticho. Súrodencom sa chcel, nechcel priznať. Pozeral do svojho skleného pohára a na zmrzlinovú zmes. Hrabal sa lyžičkou v nej asi tak ako vzdušný brat proti nemu, zatiaľ čo ostatní čakali, kým začne rozprávať.
„No tak začneš?“ spýtala sa sestra so zdvihnutým obočím.
„Ehm,“ odkašlal si a odložil lyžičku, „ja sa hanbím.“
Tanaris skrivila tvár do neveriacej grimasy: „Yochi...ty a hanbiť sa?“
„No tak dobre...zmenil som názor a postoj k ženám, lebo som v Kamennej dostal na hubu od jednej baby. A že dosť dostal,“ urazene si sadol a radšej sa nedíval na súrodencov.

Segawa vybuchol do smiechu: „Yochi, teba zmlátila baba? Ach, nie ja zomréééém.“
„Prestaň, Segawa,“ zamračil sa naňho škaredo Nagaya a on sa pod jeho prísnym pohľadom, prestal uškŕňať, „Yochi, ako k tomu došlo?“
„Nó, dajme tomu, že tá baba bola trocha prudšia ako ostatné,“ rozložil rukami Yochi.
„Prudšia ako Tanaris?“
„Ja nie som prudká,“ vyštekla Tanaris a v zapätí si uvedomila, že potvrdila jeho slová.
„Tanaris, by sa s ňou nemohla rovnať. Patrila k stráži pri budove kage a s jej bratom som sa spriatelil. Jedného dňa som s ňou akosi zaflirtoval...teda asi moc nechutnú a úchylnú poznámku som voči nej dal a zmlátila ma tak, že som nevedel ako sa volám. Skončil som v nemocnici.“
„Robíš si srandu?“ Segawa zastavil svoje pohyby a Tanaris skoro ani nedýchala.
„To muselo bolieť,“ poznamenal medzi rečou Nagaya.
„Nerobím si srandu,“ Yochi sa oprel a ľavou rukou sa chytil rohu stola, „tá baba je druhá Sakura. Čo, pf! Tá sa na ňu nehrabe. To nikto! Nebránil som sa, keď do mňa šla. Je proste žena.“
„A ako to dopadlo?“ Tanaris sa pokúšala zadržiavať smiech, ktorý sa začal nechcene predieral na povrch.
„Po pár dňoch som ju vyhľadal a úprimne sa jej ospravedlnil. Asi som potreboval dostať na ústa, aby som sa prestal tak chovať,“ pozeral na Tanaris, lebo tieto slová boli viac-menej venované jej, „nakoniec vysvitlo, že Tokime Fumo, mimochodom čiernovláska. Dievča, ktoré ma zmlátilo preto, lebo som sa jej páčil a ja som sa voči nej zachoval ako k šte*ke.“
„Áááá, takže bolo rande?“ Segawa sa usmial na brata a on mu prikývol, „placáák!!!“

Bratia si dali päť a potom začal Yochi rozprávať o ostatných zážitkoch z Kamennej. Predstavte si, že Yochimu predal Tsuchikage dve techniky. Najviac s kým sa celé dni zabával bol Akatsuchi a spomínaný mladík z klanu Fumo. Na akadémii ho žiaci zobrali medzi seba a on si s nimi vytvoril skôr priateľský ako učiteľský vzťah. Jemu to však nevadilo. Nebol typ, ktorý by rád niekoho učil a nechal sa oslovovať Yochi-sama alebo Yochi-sensei. Dalo by sa povedať, že bol na to až alergický. Vždy to bol skromný človek, ktorý sa rád podelil o všetko, čo mal. S Tokime si podľa jeho slov, dali tri rande, no nejako ho to dievča nezaujalo. No z jej strany to bolo však opačne...

„No dobre Yochi, už si rozprával dlho, teraz ja,“ ozval sa Nagaya, keď sa vrátil od baru.
Bol objednať, lebo počas rozprávania jeho brata, všetci vyprázdnili svoje poháre. Nagaya spustil príbeh o tom, ako po ceste do Mlžnej dediny stretol Jiraiyu a jeho najlepšieho priateľa na ceste za informáciami. Každý, kto poznal Jiraiyu vedel, čo to znamená. Nasledovalo stretnutie s Mizukage a spoznanie sa s Yuki, neterou Mei Terumi. Rozprávanie sa točilo skoro len o nej, no ostatním to nevadilo, lebo historky z akadémie a z trénovania nových techník už počuli. Nagaya sa v dedine skrytej v hmle naučil tri techniky a tie svoje vodné zdokonalil. Ninjovi sa v tejto dedine páčilo tak, že keby mohol, ostal by tam aj dlhšie. Kvôli prostrediu, kvôli Yuki, kvôli spôsobu života. Miloval to tam. Yuki bola azda najväčším dôvodom, prečo tam chcel zostať a prečo bolo všetko v dedine, tak úžasné.

„Aká je Yuki?“ opýtala sa zvedavo Tanaris a na tvári sa jej pohráva šťastný úsmev.
„Yuki má sedemnásť, je to kunoichi s nádhernými bielymi vlasmi, ktorých dĺžka siaha až po zadok. Jej jasné modré oči ma vždy dostanú na kolená. Je milá, zábavná, starostlivá. Je veľmi zaujímavá osobnosť, no najzaujímavejšie na nej je to, že sa narodila s kekkei genkai. Ovláda Hyoton. Pred odchodom nám Mizukage darovala orla, aby sme si mohli s Yuki dopisovať,“ Nagaya zasnene hľadel pred seba a potom zosmutnel, „ach, ten odchod. Bolo to hrozné. Proste len...odísť. Vidieť jej plač, tak veľmi to bolel-“

Vetu nedopovedal, lebo ho z jeho nostalgie prebral pohľad na Tanaris, ktorá mala hlavu úplne sklonenú. Vlasy jej viseli okolo tváre a on sa zasekol. Povedal jej meno a ona pomaličky dvihla hlavu.
„Tanaris...prosím, neplač,“ zaľútostil sa brat a ona po jeho slovách stisla pery v snahe sa usmiať.
Segawa a Yochi sa zmätene pozerali raz na Nagayu a potom na sestru, ktorej v momente vystrelil párik sĺz z jej očí. Yochi pri pohľade na ňu pochopil o čo alebo o koho sa jedná, no Segawa sa len otáčal na súrodencov a hľadal odpoveď. Yochi pod stolom kopol brata do nohy a tým si získal jeho pozornosť. Inuzuka mu perami naznačil slovo Gaara.
Segawa sa mierne zamračil. Chvíľku len bezducho civel na Yochiho a potom jeho ruky z boku objali Tanaris a pritisli si ju. Položila si hlavu na jeho rameno a na to ju on jemne pohladil po vlasoch. Segawa chvíľku držal sestru v náručí. Všetci mlčali a Yochimu i Segawovi hlavou behali alternatívy, prečo kvôli Gaarovi plače. Yochi usudzoval, že jej Gaara chýba a Segawa si myslel, že sa pohádali pred odchodom a poriadne sa nerozlúčili. Cítila sa podradne, ako úplný niktoš. Po chvíľke sa pozviechala a odtiahla sa.
Narovnala sa a začala si utierať oči: „Mrzí ma to, chalani. Len...to akosi na mňa doľahlo,“ znova sa pokúšala usmievať a tento krát jej to vyšlo.

„Si v poriadku?“ opýtal sa brat vedľa nej.
Síce je Segawa hebedo, no svoju sestričku si nedá. Áno, je to také neuveriteľné. Tak, ako si vzdušný mladík z nej uťahuje, tak ju má rád. Zabil by každého, kto by jej čo i len skrivil vlas na hlave. Taký obojakozvláštný bol Segawa.
„Som, som. Uf...asi teda chcete počuť môj príbeh, však?“ oni jej prikývli, „začalo to asi tak, ako tomu bolo doteraz. Náznaky sympatií, menšia hádka a potom, deň pred tým než prišiel Nagaya do Suny...tak...hm.“
„Čo?“ Yochi si uchlipol z jahodového džúsu a nastavoval uši, ako to len šlo.
„Po mne vybehol,“ mykla plecom sestra.
„Po-po-počkať! Akože vybehol?“ Yochimu skoro zabehol jahodový koncentrát.
„Začal ma bozkáva-“
„No ty kokšo, to by som od Gaaru nečakal,“ prerušil ju Segawa hurónskym smiechom a potom zbadal vraždiace pohľady mladíkov, sediacich naproti nemu, „ehm, pardon. Pokračuj, sestra.“
„A tak všetko vyzeralo fajn, lenže na druhý deň ma jednoducho odmietol. Vraj nechce, lebo by to na tú diaľku nefungovalo. Zničilo ma to,“ pri poslednej vete sa Tanaris až neveriacky zasmiala, „jednoducho zničilo. Preto som prišla taká, aká som prišla. Dala som sa dohromady vďaka Gaarovej rodine a Shikamarovi. Potom sme sa vyhýbali jeden druhému, až som mu jedného dňa všetko vykričala a viete čo on urobil? On ma objal a povedal, že raz sa všetko dozviem. Nakoniec to skočilo tak, že som ho videla, ako sa v meste s Matsuri po sebe vešali a pár dní potom mi povie, že pre inú ako pre mňa, nemá oči.“

Dokončila sestra a ani si neuvedomila, že zvýšila hlas. Bratia po jej monológu ticho sedeli a asi neverili tomu všetkému. A že sa toto všetko medzi nimi odohralo behom troch mesiacov. Toľko toho. Segawa pozeral do svojho pohára a dvihol dlane: „Hotová telenovela.“
Yochi si založil ruky na čelo: „Segawa, aspoň raz nebuď debil.“

Nagaya sa tiež zahĺbil do myšlienok. O tom, čo sa stalo medzi nimi skôr nevedel ako vedel a tiež vyvalene zízal na Tanaris: „Tanaris...si si istá, že nedošlo k nejakému nedorozumeniu?“ užívateľovi vody sa nedalo nespýtať sa.
„To je fakt. Gaara taký nie je, aby sa zahadzoval s niekým cudzím, keď si tu ty,“ Segawa dvihol zrak na ňu, „vôbec...on a ženské. Nie.“
„A aké nedorozumenie?“ položila otázku Tanaris a všetci traja spoznali, že by nemali do nej zbytočne rýpať, jej povaha bola niekedy ako jej živel.
„Nič. Nič,“ Nagaya sa začal ohradzovať a Tanaris premiestnila zrak na ďalšieho z bratov, lebo videla ako sa nadychuje.
„Myslím si, že Tanaris už prišla na iné myšlienky, keď je v Konohe, však?“ nadvihol obočie zemný Yochi, „rodinná večera, Kakashi po dlhej dobe u nás, tréningy s tvoj...ehm, Nejim a navyše som bol s Narutom a ten bol nadšený, že sme sa všetci už vrátili. Mohli by sme nejaký ten deň ísť všetci von. Kúpeľe? Grillbar? Alebo...Ichiraku ramen.“
„Ja nemám nič proti...juhúúú ráámen!“ zatlieskal Segawa.
„Ja by som tiež bola za,“ povedala Tanaris a usmiala sa, „Nagaya?“
On jej ukázal tesáky a súhlasil: „Bude to skvelé, čo tak zajtra?“
„Hm...zajtra nie,“ zamyslela sa Tanaris, „zajtra vraj, majú prísť na večeru Hyuugovci.“
„Príde k nám Hiashi Hyuuga?“ začudoval sa Segawa a Tanaris mu prikývla.
„Hai, aj s Nejim, Hinatou a Hanabi,“ uškerila sa Konožanka a Yochi sa zaradoval.
„Každý sme si tu povedali svoje,“ ozval sa Nagaya a získal si pozornosť všetkých, „je rada na tebe, Segawa.“
„Tss, no čo vám poviem. Ja som navždy nezadaný, sám a krásny,“ oprel sa do koženej sedačky a vdýchol okolňajšiu vôňu.
„Žiadna?“ nadvihol jedno obočie brat s dlhými vlasmi.
„Alebo žiadny,“ zasmiala sa Tanaris sarkastickým tónom.
„Hahaha...vtipné, Tanaris,“ povedal svoju klasickú vetu svojím klasickým tónom a pozrel na ňu len letmo.
„Ja sa náhodou bavím,“ ona sa naďalej smiala.
„Ale rozumel som si s Omoim z tímu Killer Beeho. V tíme mal ešte aj dve baby. Červenovlasá a papuľnatá Karui, hrozná m*dka a Samui s bohatým hrudníkom ako naša Hokage i keď s flegmatickou povahou,“ zažmúril oči Segawa a spomenul si na nejednu slovnú potýčkou s touto krásnou kunoichi.

Zvyšok večera Tanaris porozprávala súrodencom o Kameyo, ktorú vytrénovala, o Arisu, ktorá sa ju snažila potopiť pred celou triedou, no nevyšlo jej to. Porozprávala im o záchrane ťažko zranenej kunoichi a o Akatsuki.

Nagaya vytiahol historku, kedy nechtiac zatykal Mizukage a povedal jej zlatko, lebo prišiel za Yuki domov a on si myslel, že za dverami sa schováva ona. Segawa vraj s Daruim trénoval svoj Raiton a s Beem vymysleli vlastnú rapovú pesničku, samozrejme u toho nechýbalo alko. Yochi si jedného večera pri kozube vypočul od Tsuchikageho príbeh o tom, ako sa Deidara stal nukeninom. Spomínal aj na to, ako ho Oonokiho otec ako malého trénoval. Aj on mal pár vtipných príhod z akadémie, kde sa Yochi rozhodol s najmladšími žiakmi hrať schovávačku. Skončilo to tak, že Yochi sa skryl niekde v miestnosti na úschovu potrieb pre upratovačky, kde si aspoň chvíľu mohol v kľude sadnúť a zjesť si desiatu.
Takže ako vidíte, posledné hodiny posedenia boli uvoľnené a to všetkým prospelo. Porozprávali sa, zabavili a keď odbilo jedenásť, zaplatili nehoráznu sumu a pobrali sa domov, do postele...