Čo mám robiť? 04

„Čo prosím? Naruto ti povedal čo sa medzi nami stalo? A komu ešte?“ Pýtala som sa. Skôr som znovu začala kričať. Temari a Kankuro zdvihli ruky. Toto myslí vážne? On o nás ide hovoriť každému? Neveriacky som sa na nich pozrela. „Kto to ešte vie?“ Teraz ruku zdvihol aj Gaara. Ostatný sa na neho pozreli s vypúlenými očami.
„Mne sa zdôverila Hin.“ Bránil sa. Teraz sa ich pohľady ocitli na mne.
„Bol jediný kto bol doma.“ Pozrela som sa na Gaaru. Dúfam že sa neurazil. Zasa mal ten hlúpy kamenný výraz. „A komu ste to povedali vy?“
„Ja som to povedal Tenten. Veď je predsa tvoja najlepšia priateľka. A okrem toho je moje dievča.“
„Ja som to spomenula pred Shikamarom.“ Temari. Pozrela som sa na Kankura so zdvihnutým obočím.
„Možno som sa zmienil Shinovi.“ Povedal a skúsil sa usmiať, ale môj vražedný pohľad ho od toho odradil.
„To myslíte vážne?“
„Čo majú myslieť vážne?“ V dverách sa objavila Hanabi s čajom.
„Že sa tešíme na čaj.“ Povedal Neji. Hanabi sa na neho nepekne pozrela. On jej zobral tácku a položil ju na stôl pred gaučom. „Ak chceš, môžeš ísť, nemusíš tu byť nasilu ak nechceš.“ Povedal Neji a usmial sa na ňu. Ona len prevrátila očami.
„Aspoň že si ma vyhodil slušne.“ Odpovedala mu a odišla. Ostatní sme sa nad tím len pousmiali.
„Zabijem vás. A Naruta zabijem sto krát.“ Vzala som si šálku čaju a opatrne z nej usrkla. Čerešňový čaj, ten je môj obľúbený. Aspoň niečo prijemné v dnešnom dni. Fajn. Tak teraz budem myslieť na to, ako ich zabijem.
„Nehnevaj sa toľko.“ Povedal potichu a opatrne Gaara. Až teraz som si uvedomila ako kŕčovito držím šálku a že sa na mňa ostatní pozerajú čudne. Opatrne som položila šálku späť na stôl a povzdychla si.
„Vám sa to povie. Neviete ako sa cítim. Je to zložité samo o sebe a nie ešte keď o tom vie celá Konoha.“
„Ja si myslím že by si na neho nemala byť taká prísna.“ Môjmu bratrancovi zrejme nie je dobre.
„Toto myslíš vážne? Veď ja mu predsa nič nezakazujem, ani neprikazujem. Všetko je na ňom. Ale nech odo mňa neočakáva, že sa budem tváriť, že sa nič nestalo. Ja nie som hračka Neji.“
„Ale veď sa snaží. Aspoň trochu zľutovania by si zaslúžil. Tú pusu si mu mohla dať.“ Ešte aj Kankuro sa do toho ide miešať?
„Ja by som mu dala po puse, že by mal vybité zuby. A čo si myslí? Že ženy sú povinné robiť to čo im chlap povie?“ Uhm? Temari ma zastáva? Tak toto sa mi zdá byť o trochu lepší argument než ten od chalanov. Až na Gaaru, ktorý je so mnou a s Temari.
„Ďakujem Temi.“ Poďakovala som sa jej a usmiala sa na ňu. Ona mi žmurkla.
„Aký je tvoj názor braček?“
„Toto nie je anketa. Je to súkromie dvoch ľudí.“ Odpovedal Gaara a napil sa čaju aj on. Bola som mu vďačná za to, čo povedal.
„Gaara má pravdu. Je to naša vec. Práve tomuto som sa chcela vyhnúť. Každý má na to svoj názor a snaží sa mi ho vtlačiť. A to isté robíte aj u Naruta. Potom si hovoríme veci, ktoré nie sú z našich hláv a dopadne to hádkami. Dobre, zatiaľ sme sa hádali len kvôli nám a už to aj tak bolo ťažké, nehovoriac o tom, ak by ste sa do toho zamotali aj vy a všetci ostatní naši kamaráti.“
„Ale my sa vám snažíme pomôcť. Je to len náš názor. Máš pravdu, je to váš život. Ako sa rozhodnete tak to bude, ale my ako priatelia sa snažíme dať do kopy vašu lásku.“ Od kedy je Neji takýto romantik?
„To máš od Tenten?“ Opýtala som sa a znova sa napila čaju. Neji sa zahanbil a jemne prikývol.
„Či od Tenten či od koho, Neji má pravdu. Či sa ti to páči, alebo nie. Bojíme sa o vás.“ Povedala Temari a snažila sa mať priateľský tón. Super, takže to sa do nás vážne idú všetci starať?
„Dobre. Vzhľadom k tomu, že to už asi aj tak všetci vedia, a že ma na to každý svoj názor, je to stále naša vec. Ak nám k tomu niečo chcete povedať, tak dobre, ale nezačnite sa hádať medzi sebou. Mne je jedno kto je na koho strane, ale nerozhádajme sa len pre to, že ja a Naruto mame istý problém. Aj keď vám poviem aby ste sa do toho nestarali, tak je to zbytočné ako vidím.“
„Vidíš dobre sesternička. Trénovala si dnes Byakugan?“ Prevrátila som oči.
„Neji, nie si vtipný.“ Povedala som a všetci sa začali smiať.
„Mám pocit, že budeš mať ešte veľa názorov.“ Povedala Temari. Snaží sa ma utešiť? Radšej nemala vravieť nič. Naruto, ja ťa zabijem. Milujem ťa ty blázon. Ale načo si to vravel každému z našich priateľov? A možno je dobre že to vedia. Časom by sa aj tak začali šíriť reči, a teraz to vedia aspoň pravdivé. Je to také, aké to je. A aké to vlastne je? Ja neviem. Asi som blázon aj ja, keď milujem toho môjho blázna. Môjho? Pousmiala som sa. Môjho! Aj keď robí hlúposti, tak ho milujem práve preto, aký je.
„Rozhodne to bude zaujímavé.“ Povedala som a usmiala sa.
„Nechceli sme si pozrieť film?“ Opýtal sa Gaara, čím odviedol pozornosť od témy Naruto a ja, a zato som mu bola vďačná.
„Určite. Tak čo by ste si chceli pozrieť?“ Spýtala som sa. Nejimu a Kankurovi sa v očiach mihli iskričky.
„Nie!“ Skríkli sme ja, Temari aj Gaara jednohlasne. Perverzáci jedni.
„No dobre, tak nie. Tak si pozrime dajaký horor.“ Povedal Kankuro. To určite. Ako sa poznám tak sa budem báť a chalani ma budú ešte strašiť. Nie vďaka, nervy mám napäté až až.
„Mal si malo cez vojnu? Dajme si romantiku.“ Povedala Temari a pri slove romantika sa zaľúbene usmiala. Výborný nápad Temi. Na nič iné nemám chuť, len sa pozerať na niečo, čo práve prežívam ja.
„Komédia nikdy nesklame.“ Toto navrhol pán kamenná tvár Gaara? Fajn. Už som sa zmierila s tým že Gaara je komik, Neji romantik, Temari je kamarátska, Sasuke je krotký, Sakura mierumilovná a že ja prestávam byť tichá a plachá. A k tomu všetkému milujem chlapca ktorého chcem v tento deň zabiť. Čo bude zajtra? Z Kankura sa stane gentleman? Následne si Kankuro grgol. Fajn. Kankuro sa nikdy nezmení.
„Komédia môže byť.“ Povedala som a ostaní súhlasili. Posadali sme si na gauč a ostatní si zobrali šálku čaju. Keď skončil film, bolo večer deväť hodín. Nespomínam si na názov, ale viem že to bolo vtipné až tak, že Nejimu zabehol čaj a my sme sa smiali o to viacej. Rozlúčili sme sa a šli sme spať.
Vošla dom do izby a hneď som si to namierila do sprchy. Vyzliekla som sa, vošla pod sprchu, otočila kohútikom a čakala, kým teplá voda nedopadne na moje telo. Vychutnávala som si ten pocit asi dvadsať minút. Keďže je leto, je ešte celkom vidieť. Síce rozmazane, ale stačí to. Potom som si umyla zuby a teraz sedím v mojej izbe na mojej posteli a češem si vlasy. Robím hocičo, len aby som nemyslela na Naruta. Vzdychla som si.
Postavila som sa z postele a odložila kefu. Ja už naozaj neviem čo mám robiť. Musím sa porozprávať s Nejim. Vyšla som z izby a potichu zavrela dvere. Otočila som sa doprava, prešla tri kroky a vošla do Nejiho izby. Podišla som k jeho posteli. Nikto tam nebol. Zrazu ma niekto chytil za plece. Otočila som sa a skoro som vykríkla na celý dom.
„Ticho! Nekrič!“ Našťastie mi dotyčný zapchal rukou ústa. Srdce mi bilo neskutočne rýchlo. Trvalo asi dve mynúty kym som sa zaačala upokojovať. Keď videl že som sa ako tak upokojila zložil ruku z mojich úst.
„Šibe ti? Čo robíš v Nejiho izbe?“ Čo tu robí Gaara? Vypliešťala som na neho oči. Dnes je to už tretí raz, čo som z neho takmer dostala infarkt.
„Bývam tu. Neji a Kankuro sú v hosťovskej.“ Šepkal potichu.
„Čo?“
„Keďže som Kazekage, tak som si vydupal vlastnú izbu. Myslel som že to vieš.“
„To že si Kazekage, alebo že bývaš v Nejiho izbe?“ Opýtala som sa a snažila sa pôsobyť vyrovnane, aj keď som bola totálne mimo. Pousmial sa.
„Takže si to nevedela?“ Pokrútila som nesúhlasne hlavou. „A čo potrebuješ od Nejiho?“ Zahryzla som si do pery a zadívala sa do zeme.
„Chcela som sa ho opýtať na to medzi mnou a Narutom.“ Priznala som sa. „Sadaj.“ Povedal Gaara a sadol si na posteľ. To fakt? On mi ide robiť poradňu pre páry? Už som spomínala že tento deň je nejaký pomýlený? Čo už. Prisadla som si k nemu. „Tak sa pýtaj čo ti nie je jasné?“
„Ja neviem. Stále som na pochybách či som urobila dobre. Nie som na Naruta predsa len trochu tvrdá?“ „Hm... Nemyslím si. Podľa mňa nerobíš nič zlé. Ale ani Naruto. Neobviňujem ani jedného z vás. Ty si urobila dobre že si na neho čakala. Myslím tým, že si nechodila s nikým iným a podobne. To by si mal Naruto vážiť.
Na druhej strane Naruto je Naruto a jeho myslenie je o krok pozadu. Ak nie aj o viac. Mala by si sa vyspať a nemyslieť na to. Ako poznám Naruta, tak zajtra po teba príde zas. Uvidíš čo bude zajtra.“
Nemá tento chlapec doktorát z psychológie? Síce je nestranný dokáže to povedať tak, že mi je lepšie.
„Vďaka.“ Povedala som a chcela som odísť. Pozrela som sa na neho. Usmieva sa. No čo? Keď je dnes deň bláznov tak fajn. Pomyslela som si a objala ho. Chvíľu ostal skamenený a potom objal už aj on mňa. Keď som ho pustila, tak sa na mňa škeril s jemným rumencom na tvári a rukou sa prehrabával vo vlasoch. No fakt! On- pán kamenná tvár sa škerí.
Tak tento deň je vážne ako z komédie. Až na tú časť s Narutom. Ale ako povedal pán psychológ Gaara, uvidím čo bude zajtra.
„Už choď, chcem spať.“ Povedal s úsmevom.
„Vyhadzuješ ma z Nejiho izby?“ Smiala som sa.
„Ako Kazekage ťa žiadam odíď.“ Povedal tento raz z kamennou tvárou. Zatvárila som sa podobne ako on, uklonila sa mu a otočila sa na odchod. Otvorila som dvere a na prahu som sa na neho otočila.
„Ak mi zajtra znovu privodíš infarktový stav, si mŕtvi Kazekage-sama.“ Povedala som a usmiala sa.
„Pokúsim sa prežiť.“ Odpovedal s úsmevom aj on. Zavrela som dvere, vrátila sa do svojej izby a ľahla si do postele. Dnes to bol vážne zvláštny deň. Neviem sa dočkať čo bude zajtra. Pozrela som sa cez okno na oblohu. Hviezdy krásne žiarili okolo veľkého mesiaca. S pohľadom na nočnú oblohu som zaspala.