Always and forever 03 Prepad

„Daisuke,“ zopakovala Tsunade a obišla stôl, „vitaj opäť u nás.“
„Nebudem sa tváriť, že som z tohto návratu nadšený,“ poznamenal chladne, „prečo som tu?“
„To presne nevieme,“ povedala popravde Tsunade a zozadu sa oprela o stôl a povzdychla si. „Tsunade-sama, a čo to neznáme dievča,“ pripomenula jej Shizune a všetci na ňu prekvapene pozreli. Hnedovláska sklopila pohľad a potom sa previnilo pozrela na Tsunade. No tá nebola nahnevaná, skôr sa tvárila, akoby jej niečo zapadlo dokopy.
„To dievča,“ zopakovala neprítomne a všetci presunuli pohľad na ňu. Jednou rukou si podoprela hlavu a pozerala do stropu, akoby tam bola napísaná odpoveď.
„Aké dievča, Tsunade- sama?“ ozval sa maskovaný muž a postúpil o krok dopredu, no Tsunade si dookola mrmlala popod nos: „Čierne vlasy, čierne oči, čierny plášť.“ Obišla stôl a sadla si zaň. Ešte dlhú dobu mu neodpovedala na otázku.
„Ide o to, Kakashi,“ oslovila ho a konečne sa na nich ráčila pozrieť, „že sa niekto včera v noci infiltroval do Konohy.“
„Čože?“ zhrozil sa a Narutovi padla sánka. Sakura zhíkla a Sasuke sa zamračil.
Daisuke iba poznamenal: „Tým chcete naznačiť, že to dievča aktivovalo portál, čo?“
„Presne tak,“ prikývla, „inak by to bola priveľká zhoda okolností.“
„A to sme si mysleli, že sa jej príchodom nič nezmenilo,“ poznamenala Shizune. Nastalo ticho, v ktoré sa buď niekto mračil na niekoho, alebo mal pohľad zabodnutý do zeme. Daisuke sa pohol dopredu, obišiel Tsuande za stolom a podišiel k veľkému oknu. Chvíľu sa pozeral von oknom a rozmýšľal.
„Veľa sa toho zmenilo,“ začal a v hlase ešte rozoznávali hnev. Ani sa mu nečudovali. On a ostatní šiesti si dali veľkú námahu, kým sa odtiaľto dostali. A nejedného to stálo život. No nakoniec sa vrátili všetci, len tak- tak, ale všetci, „ja som tu, aj keby som nemal. Portál by nemal existovať, no aj tak ste ho opravili.“
„Je mi to ľúto, Daisuke,“ otočila sa k nemu a jednou rukou sa podoprela o opierku stoličky, „toto sme nechceli. Vieme, že ste sa nechceli vrátiť späť.“
„Ale už som tu, takže to je jedno, nie?“ otočil sa k nej, „Kde je?“ dobre vedeli, čo myslí. Tím sedem nemal ani predstavu, kde by mohol byť skrytý, veď ani nevedeli, že sa zachoval. Shizune nervózne prešľapovala na mieste a Tsunade si hrýzla peru.
„Daisuke...“ začala. Daisuke bol najinteligentnejší z nich. Pravdepodobne by im pomohol vyriešiť záhadu toho dievčaťa. Avšak jediný pohľad naňho stačil, aby si uvedomila, že to asi nepôjde.
„Kde je?!“ spýtal sa zvýšeným a netrpezlivým hlasom. Povzdychla si. Dokonca ani Daisuke v nej nenájde pochopenie? Postavila sa a podišla ku skrini. No len tam stála. Pozrela sa na Tím sedem a úplne seriózne im oznámila.
„Ak neviete udržať tajomstvo, tak okamžite opustite miestnosť. V prípade, že ostanete, budete o tom mlčať,“ varovala ich. Nikto sa ani nepohol. Iba strojene prikývli a pozerali sa, čo Tsunade robí. Otvorila dvere skrine a odhrnula plášte a ukázala rukou dnu Daisukemu.
„Skrývate tam Narniu?“ spýtal sa pochybovačne. Keď sa naňho spýtavo pozreli, iba pokrútil hlavou a zamrmlal: „Kašlite na to,“ vošiel dnu a takmer okamžite si všimol uvoľnenú dosku. Odsunul ju a vošiel dnu. Na stene našiel spínač, ale mohol stláčať toľkokrát, koľko chcel, ale svetlo nezažalo. Tsunade, ktorá stála za ním cúvla, na chvíľu odišla a vrátila sa so sviečkou v ruke. No to už Daisuke stál len kúsok od portálu a keď si privykol na tmu, nevedel z neho spustiť oči.
Sviečka hádzala na steny strašidelné tiene. Daisuke očakával, že bude počuť, že ešte niekto vojde, no nepočul už žiadne kroky. Bol tam sám s Tsunade. Natiahol ruku a prešiel po chladnom povrchu portálu. Jemne sa dotýkal každého gombíka, ktorý bol doňho vsadení. Bolo to ako zdraviť kamaráta, ktorého ste dlho nevideli, ale ani ste po tom nejako extra netúžili. Povzdychol si. A keď si všimol, že jedno jediné svetielko v pravidelných intervaloch nebliká, vedel, že sa domov nedostane.
Tsunade mu celú tú dobu stála za chrbtom. Pozorovala ho celý čas, každý jeho pohyb, lebo z nich bolo zrejmé, že pohľad na portál neznáša dobre.
„Kvôli tomuto zomrelo toľko ľudí,“ zašepkal do ticha pozrel sa na ňu ublíženým pohľadom, „a vy ste ho opravili,“ dodal s výčitkou. Radšej sa pozrela hore na vyskratovanú žiarovku.
„Je mi to ľúto, Daisuke,“ hlesla.
„To už som počul,“ otočil sa späť.
Po chvíli sa ozval znova: „Zdá sa, že tu nejaký čas pobudnem,“ odtiahol sa od neho.
„Čože?“ nechápala. Myslela si, že odíde hneď, ako to bude možné. Prečo zmenil názor?
„Je vybitý. Opravili ste ho celkom schopne, ale nie dostatočne. Po každom použití potrebuje čas na dobitie.“
„Mal by si niečo vedieť,“ povedala rýchlo, „chceli sme ho použiť iba v krajnej núdzi, keby už nebolo iné riešenie. Mali by sme ho ako tajnú zbraň, ktorú by si Hokagovia predeľovali. Možno by sa ani nikdy nepoužil.“
„To ste sa mali dohodnúť s nami. O spojenectve sa predsa musia dohadovať dve strany, nie?“
„Takže by ste nám nepomohli?“ prekvapene sa spýtala Tsunade a sviečka v ruke sa jej zatriasla a tiene spolu s ňou.
„Pravdepodobne áno, ale neboli by sme z toho nadšení,“ zaťal päste, „zničil by som to hneď teraz, keby som sa cez to nemusel vrátiť,“ povedal naštvane.
„Chápem,“ hlesla do ticha.
„Nie, nič nechápete,“ otočil sa k nej, „keby ste chápali, neopravili by ste to a ja by som tu teraz nebol,“ prešiel si rukou po vlasoch, povzdychol si, založil si ruky do vreciek a obzeral sa po okolí. O niečom tuho premýšľal. Napokon sa otočil ku Tsunade, „dohodneme sa?“
„Chceš uzavrieť dohodu?“ spýtala sa prekvapene Tsunade. Ešte pred chvíľou stál pred ňou nahnevaný na všetko naokolo a zrazu sa upokojil a prišiel s tým, že sa chce dohodnúť. Čo sa to s ním porobilo? Absolútne ho nechápala.
„Áno. Ani pre jedného z nás nebude dobré, ak budem neustále nahnevaný. Čo sa stalo sa žiaľ neodstane ani keby som vám to tu celé porozbíjal, ani keby som na vás zaútočil. Nič to nezmení. A ako kompenzáciu, že som tu, by som s vami chcel uzavrieť dohodu,“ hovoril úplne vážne.
„Dohoda ale spočíva v tom, že obe jej strany musia splniť určité podmienky, nie je tak?“ prikývol, „Tak teda počúvam. Ako znie tá tvoja dohoda?“
„Ja vám pomôžem nájsť to dievča a zistiť, čo tu chcelo a prečo a vy,“ pevnejšie zovrela sviečku a čakala, čo od nej bude chcieť. Vedela, že Daisuke je rozumný, ale ešte pred chvíľou zúril a to , že znel pred chvíľou dosť racionálne neznamená, že vytiahne niečo normálne. Ale...ak sa chce dohodnúť, určite jej povie niečo , čo bude reálne a uskutočniteľné, „na oplátku...“ obzrel sa za seba a už začínala tušiť, čo také od nej bude chcieť, „zničíte po mojom odchode portál, aby nebol nikdy použitý. Platí?“
Hádzala pohľadom z Daisukeho na portál. Portál...také niečo už nikdy nezostroja. Za tie tri roky ho dali dokopy a aj to nie poriadne. Stratia spojenie s ich svetom. Jej mysľou prebiehali myšlienky typu: Ale Daisuke sa nedozvie, že ste ho nezničili...hneď ju zahnala. Ale čo ak príde niekto nový? Niekto, kto by tu nemusel prežiť, keby ho zavolala do nejakej nebezpečnej situácie? Bola by zodpovedná za nevinný život...a to sa mohlo stať aj teraz. Vôbec si takéto následky neuvedomovala a vedela, že Daisuke nechce zničiť ten portál iba pre svoj osoh, ale myslí aj na ľudí, ktorí žijú v jeho svete.
Vystrela ruku pred seba. „Platí,“ povedala a on jej ju so spokojným úsmevom stisol. Spolu vyšli zo skrine a Tsunade ju pozorne zavrela. Oznámila Tímu sedem, že nesmú prezradiť, kde je portál a že Daisuke sa pustí do pátrania, kto bolo to dievča, čo sa infiltrovalo do Konohy. A oni ho budú sprevádzať. Pridelila mu bytovú jednotku a potom ich poslal preč, a ešte predtým im pripomenula, že zajtra vypočujú toho, čo tú dievčinu videl.

„Takže vy teraz žijete spolu?“ spýtal sa Sakury a Sasukeho. Ten sa len tajomne usmial a pritisol si Sakuru bližšie ku sebe, pričom ona nadšene prikývla.
„Máme jeden menší domček v centre. Je to príjemné mať všetko poruke,“ vysvetľovala mu Sakura, keď kráčali po uliciach a ukazovali mu, ako od vojny za tie tri roky všetko zrenovovali. Kakashi si „na chvíľu“ odskočil do kníhkupectva a Naruto pociťoval silný hlad a jednoducho musel ísť na niekoľko porcií rámenu.
„Ukážeme ti, kde budeš bývať, Daisuke,“ povedal Sasuke a viedol ich hlavnou ulicou.
„Je to vlastne neďaleko nás, takže čokoľvek budeš potrebovať, pokojne sa na nás obráť,“ navrhla mu Sakura a on sa len zasmial.
„Ale ja už nie som ten malý chlapec ako pred tromi rokmi.“
„Ale malý si stále,“ poznamenal Sasuke a Daisuke sa trochu odul. Bola pravda, že bol nižší ako on.
„Nevšímaj si ho, Daisuke. Dnes má akúsi dobrú náladu. Dokonca sa ani nepohádal s Narutom.“
„Hej, hej,“ ozval sa Uchiha, „deň ešte stále nie je u konca. Možno sa s Narutom dokonca aj pobijem.“
„Zasa sa toho toľko nezmenilo,“ poznamenal s úškrnom Daisuke a kráčali ďalej.

„Tam je,“ ukazovala Tory prstom na Daisukeho, keď sa prechádzal s dvomi ľuďmi po ulici, „musí to byť on. Nemá znak Konohy a vtedy vošiel dnu s nimi...bude to on,“ zaryto tvrdila.
„Hej, jasné,“ ozvala sa Mira neprítomne. Zazrela totiž niekoho známeho a aj keď to čakala, bolo to pre ňu divné. Znova ho vidieť...
„Si akosi mimo,“ poznamenala Tory a mierne s obavami sa pozrela na kamarátku, „netráp sa pre to,“ domyslela si, čo sa jej honí hlavou. Nechcela, aby Mira šla do toho s ňou, ak bude myšlienkami niekde inde. To by nebolo dobré. Doplo jej, že by neboli schopné splniť to, čo si zaumienili.
„Čo ak bude...“ začala, no Tory ju prerušila.
„Tak bude.“
„Vieš vôbec, čo som chcela povedať?“ spýtala sa jej s nadvihnutým obočím Mira a Tory pokrútila hlavou.
„To je jedno. Hlavne nestresuj a mysli...“
„...pozitívne,“ otrávene ju doplnila.
„Presne! To je Mira, ktorú poznám! Nikto ma nevie tak otrávene dopĺňať!“ nadšene ju objala blondínka a následne sa odtiahla a dávala pozor na blond chlapca, ktorý kráčal popri ružovovlasom dievčati a čiernovlasom chlapcovi, ktorí boli na jej vkus až príliš blízko seba, „fuj!“ povedala si pre seba.
„Tak fajn!“ pozbierala sa Mira. Povedala si, že pravdepodobnosť, že tam bude on je malá. A ak vymyslia dobrý plán, nemôže sa stať nič zlé, či nie? „Musíme vymyslieť taktiku!“ vyhlásila.
„Niečo vymysli a ja budem súhlasiť,“ Tory pozorne sledovala každý a jeden jeho pohyb až kým nedošli ku bytovej jednotke. A aj potom sledovala každé a jedno okno, až kým na treťom poschodí nevidela blond chlapca, ako odtiahol záclony a otvoril okno.
„Čo keby si pomáhala?“
„Nehrozí,“ odbila ju, „ale vieme, kde býva. Čo keby sme to využili?“
„Chceš ho napadnúť vo vlastnom byte? Bude mať výhodu domáceho prostredia,“ upozornila ju.
„Tú výhodu máme my, pretože toto je náš svet. On si tu musí zvyknúť, takže to musíme urobiť skôr, než sa tak stane,“ zamudrovala Tory.
„Nepovedala si, že nebudeš pomáhať s vymýšľaním plánu?“
„To je tvoj odrazový mostík. Nech sa páči, pokračuj,“ vyzvala ju ľahla si do trávy a pozerala sa na plávajúce oblaky.
„Ja len dúfam, že to je ten správny človek,“ zamrmlala Mira.

Po prezretí bytu bol Daisuke spolu so Sakurou a Sasukem niečo nakúpiť, aby nezomrel od hladu. Potom ho zobrali na tréning, aby zistili jeho kondíciu. Musel im však pripomenúť, že po prechode portálu príde človek o polovicu energie a tak sa, keď začalo zapadať slnko, rozhodol, že sa pôjde na zajtrajšok dobre vyspať. Doprial si výdatnú sprchu, večeru a potom si ľahol do postele. V tú noc sa mu nič nesnívalo a preto ho znepokojilo, keď zrazu počul nejaké tiché zvuky. Akoby niekto šepkal a druhá osoba ho umlčala s „Pssst!“ Ale to nemohlo byť súčasťou sna, keď sa mu nič nesnívalo. Došlo mu, že nechal otvorené okno a ten zvuk podobný „Psssst!“ vydávali závesy. Spokojne si vydýchol a prehodil sa na bok, tvárou k oknu a napravil si vankúš.
No zrazu prehovoril nejaký hlas. Nerozoznal celú vetu, iba niečo ako pútnik. Ale nerozumel prečo by niekto hovoril práve toto. Tak to iba pripisoval snu, do ktorého možno padal. Zvuk trenia kovu o kov však nepatril do nijakého sna, ktorý aj tak zatiaľ neprišiel, ani do noci.
Prudko otvoril oči a na parapete okna čupeli dve osoby zahalené v čiernych plášťoch a na hlavách mali kapucne. Nevedel, kto to je, no nemohol si nevšimnúť, že v rukách mali kunaie a chystali sa naňho zaútočiť v spánku.
„Prebudil sa!“ zhrozene šepla jedna osoba a bol si istý, že to bol dievčenský hlas. Prudko sa posadil a rýchlo zoskočil z postele. Bol bosý, mal iba biele krátke tričko a kockované nohavice. So strapatými vlasmi nevyzeral veľmi nebezpečne a nemal v ruke ani len zbraň. No on zbraň na boj nepotreboval.
„Čo teraz?“ spýtala sa druhá osoba a tiež to bolo podľa hlasu dievča. Žeby jedno z nich bolo...dievča s čiernymi očami, vlasmi a plášťom? Čierny plášť rozhodne mala, no zistiť to mohol iba tam, že by jej stiahol tú kapucňu.
„Nemôžeme cúvnuť, už nie,“ vyhlásila tá prvá a hodila po ňom kunai. Druhá ju nasledovala. Chceli takto odpútať jeho pozornosť a potom naňho zaútočiť iným spôsobom. No jemu stačil jediný pohyb rukou a kunaie zmenili dráhu letu, otočili sa o stoosemdesiat stupňov a leteli ich smerom. Uhli sa im, ale bolo to tesné.
„Chcela si vedieť či sú niečím iní. Tak tu to máš,“ prehovorila cez stisnuté zuby jedna a druhá zovrela päsť, ktorú mala obviazanú obväzom. Začala si ho hladiť prstom a rozmýšľala, že je čas dať si ho dole.
„Zvládneme to,“ vyhlásila.
Vystrel ruku a ich plášte sa pohli. Začali ich ťahať dovnútra. Zachytili sa rámov okna a vzpierali sa. Vedeli, že to nezvládnu a že odtiaľ musia vypadnúť. Jedna sa prudko mykla a vyskočila z okna. Druhá už bola skoro celá vo vnútri.
„Mira!“ skríkla na skákajúcu a vystrela ruku, za ktorú ju schmatla a stiahla so sebou. No Daisukeho schopnosť ešte stále držala jej plášť, a tak ten si ho jedným pohybom ruky odopla a padala dole. Daisuke v tom momente skočil na okno, ale po tých dvoch nebolo ani stopy. Zmizli v tieňoch budov v okolí. Vedel, že nemá cenu ich prenasledovať. Veď ani nevedel, ako vyzerajú.
Iba...ten záblesk blond vlasov, keď rozopla plášť. Schytil ho do ruky a hľadal niečo vo vreckách, ale boli prázdne. Nebolo to čiernovlasé dievča. Ale tá druhá...tá Mira...jej vlasy mohli byť pokojne čierne, ale to nemohol vedieť s istotou. Jedno však vedel: prišli ho zabiť. Pripustil, že to mohli byť pokojne ony, ktoré spustili portál, aby ho sem dostali. Ale prečo by ho chceli dve dievčatá zabiť?
Zavrel okno a poriadne ho zaistil. Plášť prehodil cez operadlo stoličky, ktorú mal v malej provizórnej kuchyni. Ľahol si spať, no jeho spánok bol príliš ľahký, aby upadol do nejakých snov. Dával si totiž pozor, aby ho niečo opäť neprekvapilo aj keď bolo nepravdepodobné, že by sa tie dve ešte v tú noc vrátili...