Predvianočná slávnosť v Konohe VI.

Naruto sa energicky postavil a Hinata pokojne pristúpila k nemu. Naruto sa na ňu usmial a chytil ju za ruku...

„Tak vyzerá to tak, že sme ostali sami, “ napil sa Kankurou čaju.
„Tým mi snáď chceš naznačiť, aby som išiel s tebou tancovať? “ Gaara sa spýtal na pol pobavene a na pol vystrašene.
„Nie, ja... prepáč mi to, aký som bol teraz za tie posledné tri dni.“
„Z čoho si bol taký podráždený? “ opýtal sa mladší brat.
„Inuzuka...dlho sme sa nevideli...strašne dlho a ja neviem ako sa k nej správať.“
Gaara chcel bratovi niečo povedať, no vo dverách sa zjavila Hana Inuzuka v čiernych šatoch a s hlbokým úsmevom ukázala Kankurovi, aby išiel k nej.
„Držím palce,“ usmial sa naňho Gaara.
„Milé vidieť, takéto bratské udobrenie sa. Nehnevaj sa Gaara...idem si naliať punču.“
„V poriadku.“

Kankurou došiel k Hane a hneď chcel začať hovoriť, no Hana ho schmatla za čierne oblečenie pritlačila ho o stenu a darovala mu vášnivý a láskyplný bozk.
„Chýbal si mi Kankurou...“
„Aj ty mne... odpusť mi to predtý...“
Hana ho prerušila ďalším náruživým bozkom, ktoré jej Kankurou opätoval v pevnom objatí. Ani si Gaara poriadne nevšimol a brat s jeho priateľkou sa vytratili z večierka do Haninej izby.

Gaara sa začal akosi nudiť, čo je na neho celkom divné.
„Čo tak sám? “ ozvalo sa spoza neho.
„Godaime-sama, dobrý večer prajem,“ usmial sa na Tsunade.
„Ale, no tak nie som tu pracovne, tak môžeme si aj potykať,“ mávla rukou.
Gaara ostal trocha vyvedený z miery: „Tak...a-ako povieš.“
„Dívam sa... všetci sa zabávajú. No, veru Izumo a Kotetsu teda riadne...“ zasmiala sa, „som zvedavá ako zajtra ráno vstanú na stráž.“
„Ale myslím, že aj Gai-dono a Lee-kun sa riadne zabávajú,“ pobavene sa zapozeral na parket.
„Ách, veru je to dávno, čo som si takto s niekým zatancovala pri niečom pomalom,“ zaspomínala si Tsunade, „bolo to s Jiraiyom približne pred tridsiatimi rokmi.“
Gaara sa pousmial nad jej nostalgickým výrazom, síce niet divu, že ako malí sa hádavali, no jeden pre druhého znamenali veľa... zvlášť si to začala uvedomovať, keď Jiraiya umrel.
„No, pravdu povediac, ja som tiež dlho netancoval,“ primračil sa Gaara, „trebalo by aj niekedy oprášiť ten valčík.“
Tsunade sa začala usmievať a vyzerala váhavo: „Mohli by sme aj teraz.“
Gaara neodpovedal, pritisol pery k sebe, ale potom sa usmial: „Dobre teda...zatancujem si s kolegyňou.“
Zodvihol sa a podišiel k Tsunade. Tá ho však na chvíľu zastavila: „Počkaj, Gaara. Pokiaľ si nehodím jeden pohárik punču, nejdem.“
„Dobre,“ prikývol a odišiel nabrať Tsunade pohárik, čím zostala milo prekvapená a čo vyše – nabral pohárik aj sebe.
„Ideš piť? “
„Idem skúsiť vianočný punč. Je to nezákonné,“ Gaara sa pousmial.
Tsunade sa zasmiala: „Nie, je to absolútne dovolené. Na zdravie! “ dvihla pohár a Gaaru ju napodobil.
Na Kazekageho prekvapenie – punč bol veľmi chutný. Zatiaľ čo stále hrali len pomalé a zaľúbené pesničky. Gaara sa s Tsunade sa začali rozprávať o tom, aké je otravné celý deň sedieť v kancelárii. Gaara sa konečne posťažoval niekomu, kto ho skutočne vedel pochopiť. Ako sa rozprávali padol prvý pohárik, druhý, tretí a po tom štvrtom sa Gaara postavil: „Poď Tsunade, lebo ak si dáme ešte ďalšie tri už sa nepostavím,“ nechýbal mu široký úsmev. Ona s rehotom prijala ruku a cestou na parket si niektorý ninjovia, či už zo Suny, či z Konohy začali niečo šepkať. Gaara aj Tsunade si to všimli, no ignorovali to.
„Niektorý ľudia naozaj nie sú normálny.“ šepla Tsunade s červenými lícami Gaarovi do ucha.

Gaara chytil Tsunade okolo pasu a s „vážnou“ tvárou prehovoril: „Nie, že sa mi budeš smiať.“
„Ak sa budem smiať, tak len na sebe,“ Tsunade si vyzula svoje sandále na podpätku a tak bola konečne rovnako vysoká ako Gaara.
Keď začali tancovať chichotali sa tomu ako si stúpajú na nohy.
„Popravde keby mi niekto povie, že sa pripijem s Piatou Hokage, tak by som mu ani za nič neveril,“ na malý moment sa zamyslel, Gaara mal mierne pripitý hlas, „počkať...a vôbec. Keby mi niekto povie, že sa pripijem už to by som mu neveril.“
Tsunade sa pustila do zadržovaného rehotu: „Kazekage...stúpaš mi na nohy. Keby si po štyroch pohárikoch tancoval tak dobre, ako rozprávaš tak by ti ani Lee s Gaiom nestíhali.“
„To si pyš, Hokage,“ obaja sa znova zachichotali.
Skutočne Temari sa stále otáčala za Gaarom, neverila, že sa jej brat nadrúlal s Tsunade.

Pesnička dohrala, pustili ďalšiu, no Naruto s Hinatou zmizli z parketu von pred sálu, v ktorej večierok bol. Osmelená Hinata ho požiadala, aby išiel s ňou ku nim domov lebo vraj má niečo pre neho.
Cestou stretli na lavičke Ino s Kibom v objatí a v zápale horúcich bozkov, tak ich radšej nerušili pozdravmi.
Vošli do domu Hyuugovcov a zamierili do kuchyne. Hinata mu rukou pokývla, aby si si sadol. Naruta až úplne udivovalo a celý čas cestou k Hinate mu to vŕtalo hlavou, že je Hinata zrazu už nehanblivá... nuž láska robí zázraky.
„Naruto-kun, zavri oči,“ s úsmevom mu povedala.
Naruto neisto privrel viečka...

„Môžeš! “
Naruto otvoril oči a pred ním bola na stole položená torta s jeho tvárou.
„Je ten predvianočný čas...a keď už som robila toľko koláčikov, tak som ti spravila tortu,“ natešene rozprávala.
„Hinata to je pre mňa? “ spýtal sa Naruto s úžasom v tvári.
Hyuuga mu prikývla. Naruto jemne zabrodil prst do šľahačky a ochutnal ju.
„Hmm...Hinata je to naozaj dobré...ja nemám slov. Arigato,“ usmial sa na ňu.
Znova zabrodil prst do šľahačky a tento krát zamazal ňou Hinatino líce.
Hinata sa naoko s úsmevom zamračila a hneď to Narutovi oplatila. Jinchuuriki opäť nabral na prst šľahačku, no Hinata sa mu uhla a tak trafil šľahačku do jej vlasov.
„Hééj...Naruto-kun,“ vyplazila mu jazyk Hinata.
Naruto ju chytil za boky a otočil ju k sebe chrbtom. Naruto sa začal smiať a šteklil ju: „Nááruto-kúún, to strašne šteklí!!! “
„To máš za to! Za tú šľahačku a za to, že si mi vyplazila jazyk,“ zasmial sa.
„Ty si začal prvý! “ Hinate už tiekli slzy, „Narutó-kún naozaj!!! “
Naruto jej prosbu vypočul a prestal. Hinata potiahla nosom, utrela si slzy a otočila sa na Naruta. Trochu sa obaja začervenali, no Naruto zobral odvahu...
„Naruto-kun,“ šepla.

Jeho pery sa stretli s jej perami. Hinata sa nesmelo sa pritisla k Narutovi. Potom sa od seba odtiahli a ona sa jemne a šťastne zachichotala. Zvyšok večera strávili prechádzkou po vyzdobenej predvianočnej Konohe...