Predvianočná slávnosť v Konohe VII.

:)

Tak a máme tu posledný diel, s ktorým som neni spokojná. Neviem si pomôcť ale príde mi to tam zvláštne, no keď som to začala prepisovať, bolo to ešte horšie.. Gomen...
Ale každopádne by som sa veľmi chcela poďakovať všetkým, ktorý si ju prečítali Arigato. Teší ma to!

Jeho pery sa stretli s jej perami. Hinata sa nesmelo pritisla k Narutovi. Potom sa od seba odtiahli a ona sa jemne a šťastne zachichotala. Zvyšok večera strávili prechádzkou po vyzdobenej predvianočnej Konohe...

„...Kankurou,“ do tmavej miestnosti sa ozval Hanin hlas, „chcel si sa vrátiť na večierok? “ dvihla hlavu a oprela si ju o lakeť.
„Nóó...pôvodne som si ťa chcel vytancovať, ale ty si zjavne pripravila iné plány,“ s úsmevom ju pohladil po vlasoch a vtisol jej do nich jemný bozk.
„Tak, v tom prípade prepáč, že som ti pokazila plány,“ nechýbal jej nekonečný úškrn.
Po necelej pol hodinke Kankurou a Hana kráčali držiac sa za ruky po uličke, ktorá ich zaviedla na večierok. Už z konca ulice bolo počuť samé smiechoty a hudbu.
„Stavím sa, že Gaara stále sedí pri stole ako keď sme odchádzali,“ pokrútil hlavou Kankurou a trocha mi prišlo ľúto, že ho tam nechal samého.
„Myslíš? “ Hana zauvažovala.
„Ver mi, je to môj brat, poznám ho.“

Hneď ako vošli naskytol sa im pohľad na stôl preplnenými jeho Konožskými priateľmi: Ino s Kibom sa rozhodli tiež vrátiť na večierok, s nimi sa zhovárali Neji s Tenten, Kotetsu a Izumo už zaspali, Chouji sa napchával, Temari so Shikamarom stáli pri pulte s punčom.
Ostatný boli na parkete a tam zahliadol...
„Gaara a Tsunade?! “ Kankurou až vybliakol a oči mu skoro z jamiek vypadli.
Hana sa rozosmiala ako ich Hokage s Kazekagem tancuje do rytmu rýchlej pesničky. Boli oproti sebe a Tsunade vrtela bokmi, Gaara prestupoval nohami z miesta na miesto a ako Kazekage sám povedal, napodobňoval stepujúcich tanečníkov. Pri tomto ich tanci sa držali za jednu ruku. Nechýbali im smiechoty, Tsunade bola celá červená od alkoholického účinku a od fyzickej námahy. Gaarovi stekali kropaje potu po čele.

„Môj brat sa zbláznil,“ Kankurou nemo civel a Hana ho popohnala.
„Prestaň. Ako keby sa nemohol zabávať. Poď dáme si punč,“ tlačila mu zozadu na lopatky a pritom sa snažila sledovať svoju Hokage.
„Fajn, fajn. Veď idem.“

„Tsunade,“ snažil sa jej tanečný partner prekričať hudbu.
„Áno, Gaara? “ naklonila sa k nemu mierne bližšie, aby ho počula.
„Začína mi byť naozaj teplo, nejdeme sa schladiť von? “
„Môžeme,“ Tsunade súhlasila, Gaara si pretrel mokré čelo a zvrtol sa na päte.
Vyšiel von pred vchod a až vtedy si všimol, že Hokage za ním nie je. Zmätene sa díval za sebou, no otriasla ním zima a tak preplietol ruky pri hrudi, čo najpevnejšie. Zadíval sa na mesiac, ktorý sa mu mierne mihotal pred očami.
„Je krásna noc...“
„Len na ten mesiac mám akýsi rozmazaný.“
„Zvykneš si,“ blondína mu do ruky podala punč.
„Ty ma chceš opiť, Tsunade,“ zapozeral sa na dno pohárika a pokrútil so smiechom hlavou.
„Všetko je po prvý krát,“ namietla mu a naliala celý ten pohár do seba.
On vyjavene civel a Tsunade mu s úsmevom naznačila, aby ju zopakoval. S myšlienkou, že sa musel zblázniť, vyprázdnil pohárik a potriasol hlavou, lebo ho pálil pažerák a hltan z alkoholu. Tsunade sa zachichotala: „Ideme naspäť? “
„Poďme,“ schmatol ju za ruku, no nevidel to už na moc dlhý tanec.

„Vyzerá to, že Tsunade-sama sa dobre baví,“ Ino sledovala ako ju Kazekage vytancováva na parkete.
„Hm...zajtra bude v práci zas nevrlá,“ povzdychla si Sakura, ktorá práve prikráčala aj so Saiom, „ešte ak ju Naruto zase tak naštve ako dnes ráno.“
„Mali by sme aj my ísť spať Ino,“ ozval sa Shikamaru, „zajtra máme misiu. Ako chceš vstať? “
„To zvládnem,“ odvrkla mu a on len pokrčil ramenom.
„No, keď vidím v akom stave je Gaara pochybujem, že zajtra odídeme,“ Temari sa začala rozčuľovať.
„Veď ho nechaj sestra, nech sa pobaví. Myslím, že takto ho už nikdy neuvidíme. Užívaj si to,“ Kankurou sa rozosmial a usrkol si z punču, pričom ho Hana obsypávala bozkami na krk.
Odrazu Tsunade prestala tancovať so slovami, že mu chce dačo ukázať. On prikývol a jemne jej vyzdvihol dlaň: „Ďakujem za tanec.“
Ona prikývla a vtisla mu jemný bozk na líce. Gaara trocha stŕpol, no v tom Tsunade zobrala topánky z parketu a ťahala Gaaru von zo sály.

„...doma mám fľašku najlepšieho saké aké som kedy pila,“ Hokage sa tackala po ulici hneď vedľa Gaaru.
„Saké? To som ešte nepil,“ zamyslel sa.
Došli až k Tsunadinmu domu, kde sa obaja zvalili na gauč a popíjali saké. Popri tom mu Tsunade rozprávala historky, keď ako malá sa s Jiryiom stále škriepila. Gaara bol sám zo seba úplne mimo. Alkohol ho neustále nútil smiať sa, vrážal mu teplo do tváre a točil mu celý svet pred očami. Snažil sa zaostrovať na Hokage, ktorá mala červený nos a líca.
Fľaška saké došla a Tsunade ju obracala dole dnom: „No...tak lej! “
„Je prázdna,“ upozornil ju, načo sa ona pozrela na dno.
Odišla do kuchyne so slovami, že ide po ďalšiu.

...mladíka budí nepríjemný pocit v žalúdku. Otvorí oči a poobzerá sa.
„Kde to som? “ zašomral si sám pre seba a vtom si spomenul, „Tsunade. To vysvetľuje, prečo mi je tak zle.“
Spomenul si na včerajšiu noc. Tackavo sa postavil a išiel smerom kam sa vydala Tsunade. Došiel do kuchyne a videl len otvorenú poličku s alkoholom. Jeho žalúdok sa začal obracať a on nutne potreboval nájsť záchod, aby tekutiny, čo mal v žalúdku nevyprostil Hokage rovno na koberec. Zúfalo hľadal toaletu a keď ju konečne našiel povzdychol si, lebo Tsunade nad ním sedela a rozdýchavala sa.
„Prepáč Kazekage,“ držiac sa za žalúdok mu odpovedala.
On to vzdal a išiel do kúpeľne, ktorá bola hneď vedľa, opretý o umývadlo zo seba nič nedostal. Pustil vodovodný kohútik a nasiakol do seba najmenej liter vody. Pomedzi svoje srkanie počul ako Tsunade sa vylial žalúdok. Vypol vodu a znova sa oprel. Ako sa napil nevoľnosť, ktorú cítil ustúpila a mierne si vydýchol. Dvihol hlavu a zapozeral sa na seba do zrkadla. Strapaté vlasy, červené oči a nos, naružovelé líca a kruhy pod očami.
Nikdy nevyzeral tak príšerne ako teraz. Zložil si tvár do dlaní. Vypochodoval z kúpeľne a videl ako sa Tsunade stavia na nohy splachujúc záchod.
„Tsunade? “
„Hm? “
„Odnes už nepijem...“