Ten idiot sa prebral - Nebola to láska na prvý pohľad 01

Takže, som späť v plnom nasadení ^_^
Viem, ten názov je vskutku originálny čudný, ale myslím, že to väčšina po prečítaní pochopí
Dúfam, že sa vám bude prvý diel páčiť a budem rada ak mi dáte vedieť čo si o tom myslíte. ⊙﹏⊙✿

Jediný pohľad mi stačil. Bol to len okamih, no jej stačil, aby si ma úplne podmanila.
Najskôr som začul jej smiech. Šiel som za ním akoby to bolo volanie sirén, volala ma ním k sebe, už vtedy som to vedel. Bol taký živý, sálala z neho nefalšovaná radosť.
Faloš. To bolo to, čoho som mal v posledných dňoch dosť.

Keď človek zistí, že jeho dlhoročná priateľka udržiava intímny vzťah s niekým iným ešte od doby, keď sme spolu len začínali chodiť a každý deň s vami spí v jednej a tej istej posteli, bez štipky studu, máte už dosť lží a chcete konečne počuť aj niečo iné a pravé ako len „Nič to pre mňa neznamená, je to len o fyzickom kontakte.“
Zabočil som za roh a uvidel som tú krásu z profilu. Najskôr mi to nedoplo. Sprvu som nechápal čo to so mnou bolo a kým bola ona.

„Prisahám ti, nič to pre mňa neznamená! Bolo to len o fyzi...“
„Dosť už! Počul som to už toľkokrát, až mi je z toho zle!“ Umlčal som ju, popri čom som si balil svoje veci. Ona, so slzami v očiach stála najskôr vo dverách, no len čo uvidela ako hádžem svoje veci chaoticky do cestovnej tašky, začala ich odtiaľ vyberať. Tie, čo som tam dal, vybrala a dala ich naspäť do skrine. Zopakovalo sa to asi trikrát až som stratil nervy, zúrivo som hodil o zem to šatstvo, ktoré som práve držal v rukách a surovo som ju chytil za zápästia. Nechcel som byť jemný, chcel som byť monštrum. Chcel som vybuchnúť, chcel som všetko dobiť, spáliť, zničiť presne ako to urobila ona mne.
Zruinovala všetko.
Chcel som jej nastoknúť na prst snubný prsteň! Bol som idiot. Bol som krátkozraký, naivnú úbožiak, ktorý veril, že je ten najšťastnejší chlap na svete. Teraz si sypem popol na hlavu.

Vlasy sa jej krásne vlnili a keď sa smiala, jemne triasla hlavou pričom sa jej dlhé kučery húpali.
Keby mi niekto v tej chvíli položil otázku či som ju už niekedy niekde videl, moja odpoveď by bola jasná. Jednoznačne nie. No ako sa len môže človek zmeniť za päť rokov? Predstavte si dievča, ktoré absolútne zapadá do davu. Šedá myška, ktorá sa sama snaží svoju existenciu skryť a potom dievča, ktoré už len tým ako stojí, ako je oblečená upúta vašu pozornosť, až sa musíte obzrieť a dať jej tak najavo, že sa vám páči.
Mala na sebe kvetinové šaty, na ktorých panovala červená a biela farba. Nebolo to tak, že by veľmi zvýrazňovali jej prednosti či boli nejakým spôsobom nevhodné. Práveže nie. Mali decentný strih, neboli príliš krátke a predsa na mňa v nich pôsobila ako víla. Víla, ktorá bola vyslaná z môjho osobného pekla, aby cuchala moje nervy a pokúšala moju predstavivosť.
Opäť ten zvonivý smiech.
Mal som sto chutí prejsť tie tri metre a vziať ju do náručia.
Čo je to so mnou? Ešte pred piatimi minútami som bol zombie bez života. Oh áno, no pred piatimi minútami tu nebola táto dcéra Satana v kvetinových šatoch. Moja pokušiteľka.
Uvedomil som si, že Ino stála oproti tej krásnej čarodejnici až keď povedala moje meno a pozerala priamo na mňa, pričom mi kývala. Potom sa ona pozrela mojím smerom. Smiech sa jej z tváre vytrácal a mne sa do tej mojej úsmev tiež dvakrát nehrnul.
Dievča, ktoré som pred šiestimi rokmi odmietol, kvôli svojej priateľke, ktorá ešte v tom čase ani nebola mojou priateľkou, a pri ktorej som premrhal päť rokov svojho života.
Dievča, ktoré som mal vždy veľmi rád, ibaže som bol posadnutý nesprávnou osobou. Vtedy mi napadlo, že som možno dostal druhú šancu. Šancu, ktorú premrhá len absolútny ignorant a idiot. A ja som nechcel byť idiotom po druhý krát.