New Life 28

Odpovede na komentáre :)

lunaru-lucita-lusa - Ďakujem som prekvapená, že si si prečítala niečo iné odo mňa a potešilo ma to! moc pekne Díky!
Sabaku no Tanaris - Ďakujem hah, je to papula, ako ja čo ti na to poviem xD
Maey - som rada, že sa páčil a dúfam, že ten ďalší sa ti bude tiež páčiť
yukiKATEKA - prekvapenia sú len dobré a ja som si povedala, že jej nemôžem zobrať otca tak sa uvidí ako bude ďalej reagovať :)

,,Anamo...“ cítila som ako jeho slzy dopadajú na môj odhalený krk a ani ja som sa im neubránila. Zmáčala som mu dotrhanú a špinavú kombinézu a pritískala som si ho k sebe tak silno, až sa mi triasli ruky. Temari odišla z miestnosti, aby nám dopriala súkromie.
,,Som taká šťastná, že žiješ. Bože... ako som sa bála.“ Vzlykala som mu na pleci. Otec sa od radosti musel smiať aj cez slzy a ja som sa k nemu pridala.
,,Samozrejme, že som v poriadku. Vieš, že mne by sa nič nestalo.“ Upokojoval ma a odtiahol sa odo mňa. Sadol si na posteľ a chytil obe moje ruky do svojich.
,,Teraz si prišiel?“ cez zaslzené oči som takmer vôbec nevidela, ale nemohla som sa ubrániť úsmevu.
,,Áno, teraz. Stretol som sa v Sune s Kazekagem a on mi porozprával čo sa stalo.“ Zvraštil obočie a premeral si ma od hlavy, až po päty.
,,Ako sa cítiš?“ spýtal sa ma starostlivým tónom a pošúchal mi dlane, aby ma zahrial.
,,Hrozne. Bolí ma žalúdok a stále mi je na vracanie, aj keď nič nezvraciam. Nedostávam jedlo, aby sa zo mňa vyplavili všetky tie jedy. Sama vlastne ani nechápem čo mi porobili a ako to, že som neodhalila, že tá chakra nepatrí Daruimu.“ Zašepkala som naštvaným hlasom a pozrela som sa na prístroje.
,,Zablokovali ti chakru. Okrem toho, medici ti ju už odblokovali. Teraz to asi veľmi nepociťuješ, lebo si oslabená a vracia sa ti veľmi pomaly.“
,,Zaujímalo by ma, ako sa stihli dostať do Suny.“
,,Keď sme my odišli, Darui a celá jeho jednotka zostala na stráženie v Sune. Podarilo sa im zabiť ich a to sa divím, že si nepočula nijaký boj.“
,,Zetsuovia sú tichý zabijaci.“ Upozornila som ho, pretože raz už som s nimi mala tú česť a poznala som ich.
,,No a potom ťa zrejme vyhľadali. Určite tu mali nejakého špeha. A zatvorili ťa do pivnice.“ Jeho hlas sa triasol od potláčaného hnevu.
,,Ale správali sa tak... milo.“ Nevedela som, ako definovať to slovo, ale v podstate som sa trafila. Vzbudili vo mne dojem pravosti.
,,Áno.“ Zavrčal sa jednou rukou si zahrabol do vlasov. Videla som, aký je z toho nervózny.
,,Ale prečo?“ to bola otázka, na ktorú sme mohli všetci iba hádať.
,,Zrejme očakávali, že až budeš príliš omámená, povieš im nejaké užitočné informácie, poprípade zmanipulujú Gaaru, ak by sa vrátil. No nečakali, že je už na ceste a ihneď ich odhalil.
,,Ten Gaara.“ Vyprskla som naštvane a ľahla som si, pretože ma z toho sedenia už bolel chrbát.
,,Nemala by si byť na neho nahnevaná a hovoriť mu také veci, aké si mu hovorila.“ Pokarhal ma, čo ma ešte viac rozčúlilo.
,,Prosím? Úprimne, keby mi dovolil ísť s vami, nemusela som tu zomierať od strachu a prežívať to, čo som prežila. Mohla som si byť istá, že budeš v poriadku. Nemusela by som byť otrávená. Keď sa o mňa snažil postarať po tom čo mi povedal, tak ďakujem pekne za takú starostlivosť!“ vyprskla som ostrejšie ako som chcela, ale to už sa nedalo zvrátiť.
,,Pozri sa. Ja a Gaara sme sa o tomto bavili už skôr a obaja sme sa spolu rozhodli, že nikam nepôjdeš. Pôvodný plán bol taký, - keďže sme rátali s tým, že aj tak sa za nami skôr či neskôr vydáš - aby ťa Darui zadržal a odniesol ku Gaarovi domov, ktorý bol špeciálne vylepšený pieskom, aby si nemohla utiecť. Bohužiaľ, plán nevyšiel. Ďalšia vec, celý čas na bojisku som bol chránený jeho pieskom, takže sa ku mne nemohli dostať. Kazekage tvrdo pracoval na tom, aby vytvoril techniku, ktorá bude štítom pre druhých aj bez toho, aby sa na to musel sám sústrediť. Takže o mňa by si strach mať nemusela. Nemáš právo sa na neho hnevať.“ Iba som civela po celý čas čo mi to hovoril.
,,Tak to máš pravdu. Som naštvaná na vás na oboch!“ vyhŕkla som, načo sa on postavil a smutne si vzdychol.
,,Išlo nám iba o tvoje dobro.“
,,Aj tak mu to neodpustím.“ Zanovito som si držala svoju stranu. Proste aj keď mi chcel dobre, riadne to pokašlal a nevedela som mu to zabudnúť.
,,Mala by si si odpočinúť a vychladnúť. Zajtra sa tu zastavím. Taktiež musím ísť na ošetrovňu.“ Otec nesúhlasne pokrútil hlavou, ale nakoniec ma objal.
Už stál pri dverách, keď som ho zastavila.
,,Oci... ten Zetsu vravel, že Toru a Shikamaru... zomreli. Boli to tiež halucinácie?“ spýtala som sa ho s malou dušičkou a v hrdle mi narástla hrča.
,,Shikamaru je v poriadku a úplne zdravý. No Toru,... bohužiaľ leží v bezvedomí. Má zakázané návštevy.“ Upozornil ma na konci, lebo vedel, že sa za ním vyberiem. Ale bola som rada, že sú nakoniec obaja na žive. Iba na tom záležalo. Bola som tak šťastná, že všetko dopadlo nakoniec dobre.
A potom odišiel a nechal ma samú v nemocničnej izbe. Asi po piatich minútach mi prišla sestrička vstreknúť akúsi látku na uspávanie a okamžite som zaspala nerušeným spánkom.
Uprostred noci som sa zobudila a hneď ma začali hrýzť myšlienky na Gaaru. Stále som k nemu cítila nehorázny hnev a vedela som, že mu to neodpustím tak ľahko. Určite mi chcel vysvetliť všetko to, čo mi povedal otec a ja som ho stále odbíjala a posielala do... preč. Nakoniec som ho vyrazila z izby, s tým, že ho nechcem vidieť.
Ale ja proste nedokážem ustúpiť a tváriť sa, že sa nič nestalo. Urobil všetko to čo urobil a v tomto bode to vybuchlo. Mala som toho dosť a vedela som, že hoci ho chcem vidieť, asi by som mu znovu povedala len škaredé slová.
Ležala som v nemocnici už štyri dni a cítila som sa omnoho lepšie ako pred tým. Snažila som sa sestričku presvedčiť, aby ma pustili, pretože moje výsledky boli lepšie ako len výborné. Na piaty deň sa im to podarilo, ale nemocnicu som mohla opustiť až večer. Otec už pracoval, pretože nevedel obsedieť a zobral si hneď nočnú hliadku a tak pre mňa prišla Temari.
Keď sme kráčali po dedine, nedalo mi nespýtať sa jej a svojím spôsobom som sa aj hanbila. Vedela som, že Gaara už za mnou nepríde po tom čo som mu naposledy povedala, poznala som ho pridobre a aj jeho ego, ale bola som zvedavá čo robí a ako sa má.
,,Temari?“ spýtala som sa váhavým hlasom a sústredene som sa dívala pred seba.
,,Hm?“
,,Čo robí Gaara?“ spýtala som sa jej po chvíľke, ale nepozrela som sa na ňu. Počula som len, ako vzdychla.
,,Mal dosť práce, ale práve dnes večer chvíľu pred tým ako som šla pre teba bola za ním Matsuri a vytiahla ho von, aby šli spolu osláviť koniec vojny. Chudák, celé dni bol zahádzaný papierami a celkovo sa potešil, keď prišla Matsuri. Išli si spolu sadnúť asi aj ako sensei a študentka, to býval ich rituál keď ju ešte učil.“ Pokrčila plecami a mňa zalial hnev a skrútilo mi nervózne žalúdok. On je niekde s Matsuri? A potešil sa? A ona ho vytiahla? Nečujne som zavrčala.
,,Oni išli popíjať?“ nahodila som ľahostajný hlas, ale pri tom som sa až klepala.
,,Ale prosím ťa, kde by Matsuri predali alkohol.“ Mávla rukou Temari, ale ja som veľmi dobre vedela kde a to ma štvalo, lebo som si bola istá, že presne tam šli.