Naruto Uzumaki Namikaze no Yokou 17

Deň boja sa približoval. Cítil som to v kostiach. Vedel som, že to nastane. Konečne.
Nevedel som sa dočkať. Nevedel som sa dočkať na súboj s Momochim.
Boli sme s architektom na moste a strážili. Nič zaujímavé sa nedialo. Práca išla veľmi pomaly, pretože väčšina robotníkov nechcelo pracovať. Báli sa.
Zrazu to nastalo. Doteraz ľahká hmla sa začala hustiť. Zanedlho sme nedovideli ani tri metre pred seba. Vedel som, že je tu. Ale s jeho pachom tu bol tiež ešte jeden pach. A ten som poznal. Patril tomu chalanovi, ktorý prerušil môj spev.
„Držte sa pri Tazunovi. Nie je tu sám. Má tu ešte jedného,“ povedal Hatake a vytiahol kunai
Vtedy sa objavili. Momochi a ten chlapec.
„Niečo som ti vtedy sľúbil, tak to dnes aj splním. Priprav sa,“ povedal Momochi.
„Kakashi-sensei, to hovorí na vás?“ spýtala sa Haruno.
„Nie. To hovorí o mne,“ postavil som sa pred tím.
„Naruto?“
„Tak sa ukáž, chlapče.“

Naruto sa rozbehol na Zabuzu. Ten tam len stál a čakal. Naruto napriahol ruku. Strelil Zabuzovi do brucha. Ten sa posunul o tri metre.
„Čo???“ nechápal.
„Vrátil som ti bolesť, ktorú si mi vtedy dal,“ povedal Naruto.
Zabuza sa uškrnul. Vytasil meč. To isté spravil aj Naruto. Zo zvitku vytiahol dve katany.
„Dve proti jednému. To nie je veľmi fér,“ usmial sa Zabuza.
„Aby si nebol vo výhode,“ tiež sa usmial Naruto.
Katany narazili do meča. Sniesla s spŕška iskier. Potom znova. Naruto sa bez prestania zahánal katanami, ale Zabuza ich bez ťažkostí vždy zablokoval.
Naruto odskočil od Zabuzy.
„Zabudnuté umenie: Čierny lotus!“ vykríkol.
Vtedy sa katany rozžiarili a zčerneli. Znova sa vrhol na Zabuzu.

Medzitým, Kakashi a ostatní sa trápili s Hakuom, chlapcovi, ktorý prišiel so Zabuzom.
Boli v chlapcovom Kekkei Genkai.
Zrazu všetci začuli krik. Bolestivý krik.
„Naruto!“
„Kakashi-sensei, choďte za ním, on toho ninju, Zabuzu, nedokáže poraziť sám. Ja sa postarám o tohto tu....!“ povedal Sasuke, keď sa zrazu prehnala obrovská tlaková vlna.
„Čo to bolo?“ spýtala sa vystrašená Sakura.
Kakashi vedel komu tá chakra patrila. Vytvoril dokonalý klon.
„Sasuke, nechám ti tu malú pomoc. Pôjdem k Narutovi,“ povedal Kakashi a zmizol.
„Zomriete tu,“ ozval sa chlapec a hodil po Uchihovi ihlice.

Ešte predtým, než sa cez most prehnala tlaková vlna bol Narutov a Zabuzov boj v plnom prúde. Naruto bez prestania útočil na Zabuzu a ten jeho útoky šikovne blokoval. Každý jeden útok nebol blokovaný práve najjednoduchšie, ale pokiaľ Momochi nechcel, aby ho chlapec poranil, musel vždy nájsť spôsob zabránenia útoku.
Narutovi zrazu pri jednom prudkom seku vytieklo z úst trocha krvy. Nie preto, že by ho Zabuza bodol do brucha. Nie preto, že by sa pri útoku omylom zakusol do svojho jazyka. Bolo to preto, že sa v ňom začala znova búriť krv. Znova, po dlhej dobe. Znova, po dvoch mesiacoch.
Odrazil sa od Momochiho meča.
„Nie, teraz nie,“ sykol.
Naplo ho.
Zabuza uvidel šancu na záverečný úder.
Rozbehol sa na Naruta.
Chlapec začal vracať. Neuveriteľné množstvo krvy.
Momochi zastavil. Vedel, že by to teraz mohol zastaviť, ale nepáčilo sa mu, koľko krvy zo seba vypúšťal Naruto. Aj keď o ňom ľudia hovorili ako o bezcitnom zabijakovi, mal predsa len nejaké city.
Naruto bledol. Presnejšie začínal sivieť. Myslel si, že je už koniec. Nečakal, že z neho vyjde toľko krvy. Mal pocit prázdnoty. Cítil slabosť, cítil, ako ho opúšťala sila. Ale zabojoval. Narovnal sa. No hneď sa mu podlomili kolená. Padol na zem. Videl však, ako naňho Zabuza pozerá. Videl, že mu nebolo jedno, čo sa s jeho protivníkom deje. Zrazu pocítil v celom tele tlak. Bolelo ho to. Neskutočne ho to bolelo. Vykríkol a spolu s výkrikom sa uvoľnil aj tlak.
Začalo mu pískať v hlave. Chytil sa za uši a zavrel oči.
Čo to je? Čo to, do pekla, je? Čo to znamená? Prečo to tak bolí? Kyuubi-sama, prosím, povedzte mi, čo sa to so mnou deje? pýtal sa Naruto sám seba.
Kyuubi ale nemohol nijako pomocť. On sám bol tiež bolestiach. Jeho a jeho chakru akoby pritlačovala obrovská ruka. Nemohol sa ani pohnúť. Nemohol pomôcť svojmu Jinchuurikiovi. Mohol sa len prizerať, ako sa chlapec zmieta v bolestiach.
Zrazu tlak zmizol a Naruto otvoril oči.
Aj taký ninja ako Momochi Zabuza dostal zrazu strach.

Pozeral som sa do očí bez pocitov. Nevidel som v nich nič. Žiadne emócie, žiadne city.
Videl som len oči s čiernymi bielkami, pravou červenou a ľavou modrou dúhovkov s mačacími zrenicami. Pozeral sa na mňa. Díval sa mi do očí. Hypnotyzoval ma.
Zavrel som oči a potriasol hlavou. Keď som ich opäť otvoril, chlapec sa rozbehol na mňa. Zahnal som sa mečom. Šikovne uskočil a potom znova vyrazil na mňa. Znova som po ňom sekol.
„Naruto!“ začul som hlas Hatake Kakashiho.
Takže chlapec sa volal Naruto. Práve, keď odo mňa po piaty krát uskočil, otočil sa za hlasom. Uvidel som príležitosť ho znehybniť. Rozbehol som sa naňho. Napriahol som ruku, v ktorej som meč nemal. Bol so pri ňom. Stačilo ho len udrieť po temene. Vtedy sa tam objavil Kakashi. Vyšiel z hmly rovno pred chlapcovu tvár. Jeho oči sa rozšírili od hrôzy. Vtedy som chlapca udrel po temene. Padol na zem ako podťatý.
„Zabuza, čo si to urobil?“ spýtal sa ma nahnevaný Kakashi.
„Zachránil som ti život. Videl si jeho oči. Ešte pred tým než si prišiel som sa musel brániť pred jeho neuveriteľne silnými útokmi,“ bránil som sa.
Kakashimu sa v ruke rozžiarilo jeho povästné Raikiri. Rozbehol sa na mňa s priamym úmyslom. Chcel ma raz a navždy zničiť.
Ale keď už udieral, do cesty sa mu postavil Haku. Kakashi ho trafil do stredu hrude.
Haku spadol na zem.
„Kakashi!!!“ zreval som a zahnal som sa po ňom mečom.
Ten môj meč zablokoval kunaiom.
Medzi nami sa začal boj. Sekal som po Kakashim, on blokoval a uhýbal sa.
„Čo pre teba znamenal Haku?“ spýtal sa chlapec.
Spolu s Kakashim sme zastali. To dieťa, Naruto, sedel v seize a pozeral na mŕtve telo, môjho bývalého učňa. Jedno oko, pravé, mal stále čierne s červenou dúhovkou, ale ľavé bolo už normálne.
„Čo pre teba znamenal?“ spýtal sa ešte raz.
„Čo to má znamenať? Prečo sa ma to pýtaš?“ opýtal som sa.
„Naruto. Si v poriadku?“ priskočil k nemu Kakashi.
Chlapec sa na mňa pozrel.
„Čo pre teba znamenal Haku?“ spýtal sa po tretí krát.
„Bol to môj učeň. Jediný učeň,“ povedal som mu. „Znamenal pre mňa veľa.“
„Pokiaľ pre teba naozaj toľko znamenal, tak zabi tých, ktorí ti nariadili uskutočniť tento prepad.“
Obzrel som sa. Naruto mal pravdu. Za mnou stáli zabijaci, ktorí slúžili mužovi, ktorý si ma najal. Vzkypel vo mne hnev. Rozviazal som si obväz okolo úst, chytil som zubami kunai a rozbehol som sa proti nim.

Momochi sa vracal, krívajúc, k nám. V chrbte mal množstvo zbraní. Postavil som sa a vykročil som smerom k nemu. Dorazil som k nemu práve vtedy, keď padal na zem. Podoprel som ho a aktivoval som Genjutsu.
„Chlapče, si naozaj veľmi zvláštny,“ povedal mi Momochi.
„Prečo?“ spýtal som sa.
„Tvoje správanie. Si pokojný v každej situácii. K ostatným sa chováš chladne. A keď príde na lámanie chleba, vždy si zachováš chladnú hlavu. Čo si zač?“
„Nič viac len ninja z Konohy.“
„Neklam mi. Ty si Jinchuuriki, že je to tak? Máš v sebe Bijuu.“
„Odkiaľ viete, že som Jinchuuriki?“ nechápal som.
„Stačí sa ti pozrieť do očí. Niekto ako ja to spozná....*kašeľ*…. Chcem aby si vedel, že si na mňa urobil dojem. Chcem aby si mal odo dneška môj meč. Nauč sa s ním zaobchádzať,“ povedal.
Usmial som sa. Daroval som mu jeden zo svojich úsmevov.
„Kyuubi-sama, prosím, vypálte meno Momochi Zabuza na môj chrbát, k ľavému ramenu,“ poprosil som pána.
Pocítil som pálenie. Bolesť bola príjemná. Za niekoľko sekúnd ustala.
„Naruto, prosím odveď ma k Hakuovi,“ požiadal ma Zabuza.
Keď sme došli, zrušil som Genjutsu. Kakashi na mňa pozeral. Nemohol nič tušiť.
Zložil som Zabuzu vedľa nehybného tela jeho študenta.
„Haku, vždy si pre mňa veľa znamenal,“ povedal a usmial sa.
Zavrel oči a prestal dýchať.
.
.
.
Odchádzali sme z mesta, kde žil Tazuna. Most bol dokončený.
„Nech sa vám šťastne vodí!“ kričali za nami obyvatelia dediny. „Veľa šťastia!“
Opustili sme Kirikagure.

„Hokage-sama!“ kričal naliehavo hlas jedného z ninjov, ktorí unáhlene vošli do mojej pracovne. „Dostali sme naliehavú správu od Kakashiho. Prosím prečítajte si ju.“
Prevzal som zvitok a začal som čítať.

„Choďte vypočuť Umino Iruku. Máme veľký problém.“

Sedel som na drevenej stoličke vo vypočúvacej sieni. Nevedel som, čo sa deje. okolo mňa stáli ANBU.
„Iruka, vieš prečo si tu?“ spýtal sa ma jeden.
„Nemám tušenie. Spravil som niečo protizákonné?“
„Chceme sa ťa spýtať niečo, ohľadom tohto chlapca,“ povedal a ukázal mi fotografiu.
Mysľou mi prebehlo jediné: Čo sa stalo, že ho podozrievajú?
„Poznáš ho?“
„Áno, bol som jeho učiteľ na Akadémii, jeho meno je Uzumaki Naruto,“ povedal som.
„A vieš o tom, že má v sebe démona?“
„Samozrejme, ale máme zakázané o tom hovoriť,“ otázky sa mi čím ďalej viac nepáčili.
„Myslíš si, že je možné, aby sa démon odtiaľ dostal?“
„Nie, to je vylúčené. Pečať je veľmi silná. Kyu...Démon sa nemá ako dostať von.“
„Dokážeš dobre argumentovať. No to „Kyu“ nám naznačilo dosť. Uvidíme čo na tvoje argumenty povedia tvoje spomienky,“ povedal mi vypočúvajúci.
Prišiel muž. Na hlave mal nejaký prístroj, pripojený k obrazovke.
Položil mi na čelo ruku. Začal som triasť hlavou.
„Niečo skrýva. Už je to jasné.“
Udreli ma po temene a omdlel som.

Myseľ mi zaliali spomienky. Keď som našiel Naruta ležať v lese, ako na mňa vyskočil v nemocnici s červenými očami, šesť rokov na Akadémii, nehodu s Akamarom, Narutovu maturitu, moje spoznanie problému s Narutovým zdravím,prvé stretnutie s Kyuubim, značka jeho dediny, deň keď sa stal právoplatným členom tímu 7, problém s ANBU a mnoho mnoho ďalších. A hlavne najdôležitejšieho Narutov sľub.
„Keď to nevydržím a Kyuubi-sama získa telo, spraví z teba démona, aby si s ním mohol byť navždy. Ako náhrada z mňa. Sľubiš mi to? Sľubiš mi, že s ním zostaneš aj po mojej smrti?“
Spýtal sa ma to s úsmevom. Ja som to prijal. Aj keď som neveril, že by Naruto niekedy umrel.
„Sľubujem Naruto. Keď príde tvoj čas, zaujmem tvoje miesto po boku Kyuubi-sama.“

Boli to však len spomienky. Spomienky, ktorým oni nemohli pochopiť. Preto zo mňa ďalších niekoľko hodín ťahali informácie. Nič viac som im nepovedal, aj keď ma mučili najrôznejšimi technikami. Nič som nepovedal. Nesmeli sa o ničom dozvedieť. To, čo bolo v spomienkach, bolo pre nich nezrozumiteľné. Potrebovali vysvetlenie, ktoré som odmietal dať. Budem chrániť Naruta všetkými svojimi silami. Len aby sa o ňom nič viac nedozvedeli.
Pre mňa existoval len Naruto a Kyuubi-sama. Nemohol som ich zradiť. Musel som ich teraz ochrániť. Musím ich vystríhať, že Konoha bude teraz v pozore.