Raitatsu 9. S hady nejsou žerty

„Aké milé že si prišla na návštevu po tej dobe!“ slizko sa usmial Orochimaru na bloncku, ktorá sa vovalila cez bránu ako veľká voda.
Vyzerala všeliako. Oči jej stále svietili, ale už sa v nich objavili zornice, takže nevyzerala tak nepríčetne. Bola to asi jediná vec ktorá bola lepšia. Celá bola od krvi a na ramene sa jej začínala nabiehať slušná modrina. Vlasy boli ešte viac rozdivočené ako normálne, o ofine nehovorím. Opierala sa o jeden z tesákov, sťažka dýchala a zazerala na Bledého Orochimara. Kútikom oka zaznamenala akýsi pohyb a okamžite spozornela. Bol to však len omráčený Kabuto, ktorí si už ako tretí overil aké sú dvere diabolské. Keď sa mu podarilo pozviechať a po chvíľkovom ťapkaní okolo našiel aj mierne skrivené okuliare zreval: „Som v poriadku!“
To mu však vydržalo len pár sekúnd, lebo Takara luskla prstami a bleskom ho poslala späť do ríše snov.
„Nestačí ti, že mi tu stínaš personál, ty mi musíš aj omráčiť aj najlepšieho pätolýzala! Vieš si predstaviť aké sú takéto poslušné exempláre vzácne? Ale také drzé a otravné ako ty snáď zhadzujú!“ rozohňoval sa jej bývalí nadriadení.
„To ma nezaujíma! Prišla som si pre svoj mozog a bez neho sa ma nezbavíš,“ vyhrážala sa mu.
„Aha takže ty to už vieš,“ zasyčal Orochimaru a oblizol si pery. Zrazu mu z úst vyliezol tenký, zelený hadík a do ruky mu zložil malú fľaštičku. Keď už hodnú chvíľu civela na nádobku, prehodil, „myslíš, že keď sa sem takto dovalíš tak na mňa urobíš dojem a ja ti to, len tak, dám? Vidieť, že si blond.“
„Hej! Rieš si svoju mastnú hlavu!“ prskla Takara a začala premýšľať aké hadožravé zvieratá pozná, aby mohla tomu slyzákovi poslať vianočný darček.
„To je gél sss mokrým efektom,“ bránil sa obvineniu z nedostatočnej hygieny.
„Pozri, možno si mi dal odstrániť časť mozgu, ale zas taká sprostá aby som ti uverila toto nie som,“ pretočila oči. To už pri nej stál pozviechaný Kabuto a podával jej nákupné bločky z drogérie. Po krátkom preštudovaný musela uznať, že Orochimaru fakt používa gél a taktiež, že keby ho nepoužíval zvučná by nemala toľko finančných ťažkostí.
„Fajn uznávam. Ale neodbočuj od témy!“ vrátila sa k vražednému tónu.
„Ja so len použil stereotypnú metaforu, aby som vyjadril tvoju naivitu. Od témi si odbočila ty,“ poučil ju a s úškrnom sa a uhol lebo sa okolo neho prehnalo čosi rýchle, blonďaté a so svojimi čepeľami aj nebezpečné.

Vrhla sa na ňu banda genetických experimentov a po chvíľkovom zápase, s podporov Orochimarových hadov, sa im ju podarilo uzemniť. To doslova, keďže ležala pod hromadou ťažkých tiel bez možnosti pohybu.
„Pozerám, že už si sa mierne ukľudnila,“ pozrel zvrchu na blondíku, ktorá kebyže má o trochu vzduchu viac, by mu asi niečo povedala. „Kabuto!“ zakričal na štvoročku.
„Áno pane?“ povedal a popri tom predviedol učebnicový príklad salutácie.
„Zapáľ ohne, priprav oleje a skontroluj trubky!“ zavelil a Takare sa zatemnilo pred očami. Nevedno či z nedostatku kyslíka, alebo predstavy, že ju chcú variť vo vriacom oleji. Nechcela umrieť takou staromódnou smrťou.
„Samozrejme pane! Váš kúpeľ bude do pol hodiny.“
A tak sa Takarka vyhla nervovému zrúteniu a jediné čo jej zostalo bola myšlienka, či to urobili naschvál, alebo nie.

Ako sa tak zaoberala teóriou náhody, nastal okolo menší chaos. On sa tak nejak zrútil strop. V obrovskom výbuchu s veľkou ohnivou guľou. A cez dieru vleteli dva snehobiele operence.
Takara si to veľmi nechcela priznať ale v tom momente bol pre ňu blonďák symbolom spásy.

„To by vás zabilo, kebyže sa ohlásite dopredu? Mohol som pripraviť nejaké občerstvenie,“ posťažoval si had.
„A kto by to jedol?“ opýtala sa, len tak pre zaujímavosť, zavalená blondcka, keď získa trochu vzduchu do pľúc.
Orochimaru sa pre istotu robil, že to nepočul, no pri tom si nevšimol, ako sa Sasori v Hirukovi prerútil popri ňom a oslobodil Takaru, ktorú už zoznamovanie sa s podlahou aj tak nebavilo. Okamžite, ako zmizla záťaž z jej chrbta, vyštartovala po fľaštičke. Pri tom sa na ňu a Sasoriho vrhol ďalší zmutovaný personál. Bohužiaľ si to nevyrátal a vrazil do svojho pána, ktorý asi ešte stále riešil občerstvenie.
„Gomen Orochimaru-sama!“ ozývalo sa zo skupinky pätolízalov a pomáhali svojmu pánovi na nohy.
„Zabite ich!“ rozkázal svojej bande a tá sa rozbehla na svoj cieľ. Na to sa ozval ďalší výbuch, ktorý pri likvidácii personálu, aj odhodil blondínku o dobrých pár metrov.
Samozrejme, ho mal na svedomí Deidara, ktorý čakal na operencovi. Keď chcel zase nabrať íl zistil, že to už sú jeho posledné zásoby. „Sakra,“ zavrčal a pripravil si poslednú dávku výbušniny pre prípad potreby.

Takara sa zas dvíhala zo zeme ešte viac dotlčená. Cítila ako jej po čeľusti steká teplá tekutina a uvedomila si, že zvuky z pravej strany sú akési tlmené. Tlaková vlna z výbuchu jej roztrhla ušný bubienok a jej bolo jasné čia vina je, že zostala napol hluchá. Pri gánení na blonďáka si všimla malú kryštálovú fľaštičku asi desať metrov od nej. Musela sa tam dostať pri tom náraze do Orochimara a v následnom zmätku.

Dei zatiaľ sledoval čo sa deje. Sasori svojím nabrúsením chvostom kosil mutantov a Takara vyzerala aj po explózii v poriadku. Odrazu doňho niečo zozadu narazilo. Spadol zo svojho ílového výtvoru. Vrhla sa k nemu svalnatá silueta jedného mutanta, v rukách s masívnou sekerou a dvihla ju nad neho.
„Nemôžem ho odpáliť to by zabilo aj mňa!“ blesklo mu hlavou, „skapem a je to len jej vina!“
Sekera sa už rútila na stretnutie s jeho lebkou, keď sa zjavil blesk z jasného neba a beštia sa s revom zvalila na zem.

Takara práve dvíhala fľaštičku, keď si všimla Deidarove problémy. Zložila pečate a nahromadila dostatok chakry, aby mohla beštiu poslať k zemi. „Elektrický šíp,“ šepla pre seba názov techniky a poslala ju proti nepriateľovi.

Deidara zostal oslepený svetlom blesku a v ušiach mu hučalo vďaka hromovému hukotu, ktorí technika vydala. Uvedomil si, že mu niekto pomáha na nohy, a keď sa mu vrátil zrak zistil, že je to dôvod všetkých jeho momentálnych patálií. Podarilo sa mu postaviť na nohy a pozrel sa na ňu lepšie. Vyzerala rovnako zúbožene ako keď ju privliekli do sídla.

Do miestnosti sa nahrnuli ďalšie stráže a valili sa rovno na nich.
„Môžeš použiť tie vtáky a odpáliť ich?“ opýtala sa blonďáka, kým sa na nich valili hordy.
„Áno, ale už nemám viac ílu, ak ich odpálim, nedostaneme sa odtiaľto! Hm,“ odporoval jej.
„Ak budeme mŕtvi, tak sa odtiaľto nedostaneme určite!“ zavrčala naňho.
„Tak prečo nespravíš niečo ty?!“ vybuchol (nie doslova) Dei.
„Bleskové techniky nemajú plošné pokrytie a na Mokuton, Doton alebo Suiton nemám dosť času na prípravu! Tak to do pekla urob!“ zakričala takmer prosebne.
„Keďže v podstate hovoríš, že potrebuješ moju pomoc...Katsu!“ uškrnul sa škodoradostne a vtáctvo sa vrhlo na masu tiel a vybuchlo. Deidara ju stiahol na zem a aby sa aspoň nejako kryli, zakryli si rukami hlavy. Tlaková vlna ich vymrštila do vzduchu a gravitácia tvrdo hodila na zem. Sasori sa objavil pri nich, v našťastie neporušenej bábke. Omráčený z nárazu sa postavili a vyrazili k chodbe na slobodu. Takara sa dostala do čela skupiny, keďže sa v spletitých chodbách dobre vyznala. Už boli pri ústí chodby, vynorili sa z trosiek desiatky hadov a zaznela veta, „sssluššššnossť kážšše rozzzzlúššiť sssa sss hossstiteľom!“

Orochimaru stál medzi troskami a mŕtvolami. Z hadích očí mu sálala nenávisť a jazyk oblizoval uškŕňajúce sa pery.
„Zmiznite odtiaľto,“ zavrčal bábkar na svojich takpovediac podriadených. Tí sa na naňho šokovane pozreli. Deidara kvôli faktu, že v Akatsuki to vždy bolo, každý sám za seba a Takara lebo poznala Orochimara. Sasori bol možno silný, ale toto bola samovražda. „Okamžite!“ zavrčal znovu. Blonďák zvyknutý plniť jeho rozkazy sa rozbehol a stiahol dievča zo sebou do chodby, v ktorej zmizli. Orochimarove hady sa za nimi vrhli, ale jediný pohyb škorpiónieho chvostu ich rozsekal.
„No teda, nepovedal by som do teba, že sa za tie dve štence obetuješ,“ uškrnul sa na Sasoriho. Ten neodpovedal, len zaútočil.

Bežali chodbou a za nimi sa ozýval klepot bábok a sykot hadov. Takara sa chcela otočiť, ale Deidara, ktorý bežal za ňou ju tlačil dopredu. Konečne sa dostali zo zamotaných chodieb a dúfali, že si vonku trochu vydýchnu.

Takaru Dei odhodil nabok. Na zemi si všimla dvoch strážnych s katanami a uvedomila si, že je na jedno ucho hluchá. Deidara už nemal íl a tak sa len vyhýbal dvom mečom, ktoré okolo neho čochvíľa presvišťali. Cez ľavú nohu mu prešla bodavá bolesť a on klesol na kolená.
Chlap vytiahol čepeľ z jeho stehna a chystal sa ho rozseknúť, keď sa zo zeme zdvihla masa kameňov, ktorá privalila jeho aj jeho kolegu.

Dei sa zvalil na zem a prudko dýchal. Bolesť v nohe nebola jediným dôvodom. Jeho ešte nezrastené rebrá mu sťažovali dýchanie a spôsobovali bolesť pri pohybe.
„Si v poriadku?“ ozval sa tichý hlas, zacítil ako sa mu niekto dotýka zranenej nohy.
„Až na to, že mám prebodnutú nohu, znovu zlámané rebrá a teba na krku je to krásny večer,“ odsekol sarkasticky. Ten tón o chvíľu oľutoval lebo cítil, ako mu bolestivo stlačila zranenie a on sykol od bolesti.
„Nemáš obväz?“ zase sa ozvala, tento krát oveľa chladnejšie ako prvý krát. On len zakrútil hlavou. Dievča vzdychlo a odtrhla pás Deidarovho Akatsuky plášťa.
„Hej!“ otočil sa na ňu naštvane.
„Ak chceš vykrvácať stačí povedať,“ odsekla a obviazala mu zranenie. „Musíme ísť čo najďalej, aby nás nenašli, ale keď zastaneme zašijem ti to,“ povedala a pomohla mu na nohy. Oprel sa o ňu lebo zranená noha ho nezvládala uniesť.
„Prečo mi pomáhaš?Hmm,“ spýtal sa keď stál.
„Len ty vieš cestu do sídla a,“ na chvíľu sa odmlčala a pomaly, spolu začali kráčať vpred, „viem že sa práve nemáme v láske, ale nechať ťa tu vykrvácať ako mrzáka nie je môj štýl pomsty,“ keď to povedala uškrnula sa naňho.
„Tvoj štýl je niečo ako, hmm ja neviem, katana do hlavy?“ narážal na incident na cvičisku.
„Nie to mi len praskli nervy, niekedy sa mi stane, že to trochu preženiem,“ povedala čo najtichšie.
„Ja tiež niekedy vyhadzujem do luftu viac vecí než by som mal,“ povedal a uškrnul sa. Po chvíli ho však dobrá nálada prešla. Veď je to celé jej vina, že sú tu a že Sasori je pravdepodobne mŕtvi. „Prečo sa s ňou do pekla vôbec bavím?“ prebehlo mu hlavou. „Nebiť jej už som na ceste do sídla,“ pomyslel si ešte, no potom sa ďalšie myšlienky rozplynuli v bodavej bolesti a on sa sústredil na kráčanie.
Dvojica čo najrýchlejšie zmizla v nočnom lese a tak víťazoslávne syčanie z ruín základne nikto nepočul.