Zmätený Kazekage 2.

Tanaris s mapou v obálke dobehla spolu so svojím ninkenom Katonmarom do veľkého sídla klanu Inuzuka. Na mieste, ktoré vyzeralo ako malá aréna trénoval Kiba s jeho matkou Tsume.
„Kiba musíš zabrať, chceš predsa zosilnieť, nie?“ pozrela na neho a žmurkla, „ Gatsuuga!!!“
Maximálne unavený Kiba sa zmohol len na to, aby sa matke uhol a kunaiom jej pritom odrezal kúsok látky z vesty.
„Aspoň, že to,“ usmiala sa, „chvíľku si tu oddýchni a potom prídi domov,“ pohladkala mu líce a odišla.
Vyšla z cvičiska a uvidela Tanaris.
„Ahoj moja, prosím ťa mohla by si Kibovi ošetriť ruku? Pri tréningu mu tam v ramene niečo puklo,“ prihovorila sa k neteri.
„Dobre, pozriem sa na neho. Hádam mu ruka neodpadne,“ zasmiala sa Tanaris a jej teta sa k nej pridala.
„Dôjdi potom s bratmi na večeru. Pre zmenu, dnes varila Hana.“
Neter poďakovala a rozbehla sa za Kibom a Akamarom. ‚Stavím sa, že hentí traja sedia v Ichiraku ramen s Narutom.‘ Pomyslela si.

„Kiba, mama mi povedala, že máš čosi s rukou, pozriem sa ti na to,“ prikráčala k nemu.
„Ďakujem, ale myslím, že to nič nie je,“ mávol rukou, sediac na zemi.
Tanaris spustila svoje liečebné jutsu a bolesť v Kibovom ramene začala ustupovať. Medzitým sa Akamaru a Katonmaru naťahovali o kus látky z Tsuminej vesty.

„Tak a je to,“ usmiala sa na bratranca, ktorý vyzeral už trochu oddýchnuto,“ nemal si to nič vážne, len si si ponamáhal šľachy okolo ramena, tak som ti ich trocha zregenerovala.“
Kiba ešte raz poďakoval a spolu išli do ich rodinného domu, kde ich čakala Tsume a Tanarisin otec Ashi. Boli to súrodenci.

„Kde sú bratia?“ opýtal sa otec pripravujúci stôl na večeru, „mali by byť na rodinnej večeri.“
„Neviem, asi sú na ramene s Narutom a ostatnými,“ mykla plecom a prešla do kuchyne.
Sadli si za stôl a Hana doniesla jedlo. Dobre si pochutnali na ryži so shiitakem. Po výbornej večeri Tsume rozprávala vtipnú príhodu z misie, na ktorej kedysi bola aj s Shibim Aburamom a Hyuugom Hiashim, ako deti boli spolu v týme. Rozprávanie bolo pútavé a všetci Tsume načúvali, no iba Tanaris bola duchom neprítomná. Myslela na to ako naposledy navštívila Sunu. Bolo to, keď doprevádzala spolu s Tenten a Rockom Lee pár obchodníkov zo skrytej Trávnatej do Suny a taktiež spomínala na svoj prvý pobyt v piesočnej dedine.

„Oci, kedy tam už budeme?“ opýtala sa Tanaris.
„ Neboj sa, už sme skoro tam. Vidíš tie piesočné hradby v diaľke?“
Malé sedemročné dievčatko zahalené do hnedého plášťa tak, aby jej nefúkal piesok do očí prikývlo. Zadívalo sa pred seba: „To je Suna?“
„Presne tak ... dedina skrytá v piesku,“ Ashi prižmúril oči.

Pred Sunou čakal sám Kazekage a obidvoch vrelo privítal: „Som rád, že ste došli v poriadku.“
Pozrel sa na Ashiho a potom na malé dievčatko dívajúce sa skúmavým pohľadom na neho.
„Vidím, že máte so sebou aj spoločnosť,“ usmial sa na Tanaris a tá mu úsmev opätovala.
„To je moja dcéra, Tanaris," povedal mu Ashi a na to sa Kazekagemu poklonil a všetci vkráčali do Suny. Tanaris sa rozhliadala a obdivovala piesočné budovy.

„Jednanie s radou začne zajtra o deviatej ráno, chcem aby ste v mojej kancelárií boli už o pol deviatej,“ povedal a popri tom sa blížili k domu, kde budú dočasne bývať. Yondaime Kazekage sa chcel rozlúčiť, ale v tom mu do toho vtrhla malá Tanaris: „Kazekage-sama, žijú tu nejaké deti, s ktorými by som sa mohla hrať?“
Kazekage sa zoširoka usmial, zohol sa k nej a hovorí, že sa nemá obávať: „Žije tu veľa detí, s ktorými sa môžeš spriateliť.“
Hneď ako to dopovedal pripojil sa Ashi: „Pokiaľ viem Kazekage-sama, tak vy máte tiež syna v jej veku. Mohli by sa spolu kamarátiť.“
Pri týchto slovách vodca dediny začal tváriť divne. Ashi a jeho dcéra sa na seba nechápavo pozreli.
„To nebude dobrý nápad,“ chytil sa muž za temeno hlavy.
„Poviem vám prečo až keď budeme sami,“ pošuškal Ashimu, tak aby to nepočula jeho dcéra.

Tanaris sa najedla a odišla si pozrieť Sunu, ešte predtým musela otcovi sľúbiť, že nebude moc priťahovať pozornosť. Kazekage a jej otec odišli do budovy kage.
„Prečo sa naše deti nesmú spriateliť, Kazekage-sama?“ opýtal sa Ashi trocha neisto.
„Môj syn Gaara je Jinchuuriki piesočného Shukaku," nadýchol sa, aby sa mu ľahšie vyslovila veľmi nepríjemná skutočnosť, „vôbec sa mu nedarí ho v sebe udržať, má veľké problémy so seba kontrolou.“
Ashi sa ostal tváriť rovnako skrúšene ako muž oproti nemu.

Tanaris kráčajúc piesočnými ulicami sa opýtala nejakej milej starej paní, kde sa nachádza detské ihrisko. Keď sa k nemu blížila, každý by normálne čakal, že bude počuť smiech detí. Namiesto toho bolo počuť ukrutné kričanie detí o pomoc. Malú Tanaris to nevydesilo až tak moc ako by to vystrašilo normálne dieťa v jej veku. Dievčatá z klanu Inuzuka sú vychovávané inak ako normálne deti. Sú vychovávané v prísnejšom režime, aby boli nebojácne. Iba malé sedemročné dievča vytiahlo z malej kapsičky kunai a pomaly sa približovalo k ihrisku. Spolu s ňou sa plížilo aj jej šteniatko Katonmaru. To, čo uvidela ju zarazilo.

Videla malého chlapca so sýto červenými vlasmi, ktorý stál k nej chrbtom a ovládajúc piesok zo zeme sa snažil deti za nohy pritiahnuť k sebe. Chlapec stále kričal: „Neutekajte! Ja sa chcem len s niekým hrať,“ no všetky deti sa už rozpŕchli a on zostal zase sám.
Rozplakal sa: „Prečo sa mi to stále deje? Prečo stále všetci utekajú...“
Tanaris prišlo chlapca ľúto, zložila kunai spred tváre a hovorí: „Ja som neutiekla...“
V tom plač ustal a chlapča sa otočilo sa tvárou k nej.

„Halóó?! Tanaris, vnímaš vôbec ?!“ vyrušil ju zo spomienky Kiba, „o koľkej to zajtra vyrážaš?“
Tanaris sa vrátila z minulosti do prítomnosti a odpovedala mu. Vstala od stola, popriala rodine dobrú noc a išla sa osprchovať. Obliekla sa do červeného pyžama, ktoré jej kedysi ušila už teraz nebohá mama. Jej izba bola na treťom poschodí ich domu, tak mala pekný výhľad na dedinu. Pozrela sa z okna na Konohu a zvedavo sa rozhliadla. Všimla si, že v Choujiho kuchyni sa furt svieti.
‚Istotne sa láduje v chladničke.‘ Pomyslela si a to ju donútilo k smiechu.
Ďalej zazrela ako jej bratov doprevádza Naruto s Hinatou. Bratia sa pobrali domov a Naruto si všimol Tanaris v okne, tak jej aj spolu s Hinatou zamávali a odišli ruka v ruke. Tanaris sa dívala ich smerom a usmievala.
‚Konečne sa Naruto aj Hinata vymáčkli a povedali si čo cítia.‘
Posledný krát sa rozhliadla po domovine, privrela okno a ľahla si do postele opäť prenesená do minulosti...

Červenovlasý chlapec mal pekné črty tváre, aspoň jej sa tak zdalo.
‚Tá farba vlasov a tie čierne oči. Podľa tej podoby musí byť syn Kazekageho-sama, o ktorom tato rozprával.‘ Vydedukovala.
V chlapcových očiach ako keby prebehli iskričky šťastia a plač vystriedal úsmev.
„Volám sa Tanaris a som zo skrytej Listovej, sme tu s ockom na návšteve,“ usmiala sa hnedovláska.
„Ja sa volám Sabaku no Gaara,“ taktiež sa chlapec usmial, „môžem ťa niekomu predstaviť?“

Tanaris prikývla a deti sa rozbehli kdesi do ulíc. Gaara ukazoval novej kamarátke svoj domov a nakoniec zamieril do nejakej budovy.
„Yashamaru!“
„Gaara-sama, čo sa deje?“
„Pozri!“
Do miestnosti vstúpilo malé dievčatko s hanblivým výrazom v tvári. Milo ho pozdravilo a zamávalo mu. Yashamaru len vyvalenými očami pozeral raz na ňu, potom na Gaaru.
„To je Tanaris...“ predstavil ju, „ideme sa von hrať. Maj sa Yashamaru.“
Zavreli sa dvere a strýko s rukou na pozdrav, pozeral s otvorenými ústami na zabuchnuté dvere za Gaarom. Napokon sa usmial a pozrel sa na fotku svojej sestry Karury...

Večer sa otec pýtal Tanaris akých nových kamarátov si našla. Keď povedala ako sa jej nový kamarát volá, otec jej s mierne vystrašeným tónom zakázal sa sním stretávať. Tanaris bola z toho smutná a vôbec to nechápala.
Na druhý deň aj napriek otcovmu zákazu sa stretla s Gaarom. Zobrala so sebou aj plyšového medvedíka, ktorého dostala od Kibovej sestry Hany k narodeninám. Chcela sa sním pochváliť Gaarovi a jemu sa plyšová hračka moc páčila.

Sedeli na streche domu, kde Gaara býval a dívali sa na horúcu Sunu.
„Prestaň do mňa strkať Kankurou!“ ohradil sa dievčenský hlas.
„Nemôžem za to, že ideš pomaly, myslím, že bude tu.“
Na strechu vyšla Temari, ktorá mala za dva dni osláviť pätnáste narodeniny. Za ňou sa vliekol štrnásť ročný Kankurou, ktorý mal na chrbte nejakú miniatúrnu lútku. Temari chvíľku ticho stála a premeriavala si Tanaris, Kankurou sa na dievča jemne usmieval. Potom sa pozrela na Gaaru chladnou tvárou.
„Otec chce s tebou hovoriť,“ povedala sucho sestra a odišla.
Gaara sa zamračil. Rozlúčili sa a Tanaris išla do domu, kde zatiaľ bývali. Otec ju už doma čakal a nevyzeral dvakrát nadšene.