Zmätený Kazekage 1.

Ahoj! Jedná sa o moju prvú poviedku, ktorú som kedy začala písať...takže začiatky sú tak slabšie napísané, ale potom sa to rozbehne.

Tento príbeh, keďže je moja srdcovka mi dala vlastne aj môj pseudonym. :3 Upozorňujem, že táto séria je stále rozpísaná (už 5 rokov ) a momentálne mám rozpísaný jubilejný 70. diel < 3. Táááák, dúfam, že ten počet nikoho neodradí! Príbeh je to skvelý ;)

V kancelári stála žena s blonďavými vlasmi a výraznými hnedými očami. Zamyslene pozerala na dedinu, ktorú pred niekoľkými rokmi opustila kvôli hazardu a spomienkam. Teraz, keď je Hokage jej na jednej strane hazard chýba, ale na druhej aspoň neutráca toľko peňazí a nerobí si dlhy, ako to mala mnohé roky vo zvyku. Legendárna Tsunade, niektorými prezývaná Slimačia princezná, je vnučkou Hashiramu Senju, prvého Hokageho.

„Dobré popoludnie," vošla do kancelárie Shizune.
Tsunade však nereagovala a očami naďalej tikala po Listovej. Jej verná spoločníčka si odkašlala, aby upútala jej pozornosť a to sa jej aj podarilo.
„Deje sa niečo?" opýtala sa trocha otrávene.
„Len som vám chcela povedať, že onedlho tu budú Živelné štvorčatá," povedala, stískajúc Tontona a pohliadla na svoju nadriadenú štýlom, že jej ju práca skutočne musí vytáčať.
A to len kvôli tomu, že nemôže gambliť. Godaime sa posadila a začala pozerať do nejakých papierov ohľadom objednávok misií.

Medzitým vo vyprahlej Sune, Sabaku no Gaara, mladý Kazekage, sa práve vracal do svojej kancelárie zo zasadnutia rady starších. Rozmýšľal nad ich aktuálnym problémom s prílišným suchom. V Sune prší raz do roka, ale minulý rok nepršalo a ani tento rok sa moc dažďu nechce. Z toho chýbajúceho občasného dažďa začali praskať steny budov. Tápal sa v mysli, kde vezme riešenie. V jeho myšlienkach ho vyrušil muž čakajúci pred dverami jeho pracovne. Jounin so sklonenou hlavou podal drobnému mužovi správu z Konohy.
Gaara sa naňho pozrel s typickým Gaarovským výrazom, na ktorý si už všetci zvykli a len poďakoval. Jounin sa znova uklonil a keď sa zdvihol Kazekage mu venoval ľahký úsmev. Ninja pozdravil a už ho nebolo.
„Ktovie koho mi Tsunade pošle," povzdychol si a odomkol pracovňu.

Ozvalo sa klopanie na dverách a po pár sekundách do kancelárie ženy s hrubou silou, vstúpili v spoločnosti štyroch psov, sedemnásť ročné štvorčatá. Traja chlapci a jedno dievča. Mužská časť súrodencov bola takmer na chlp rovnaká a dievča bolo ich ženským vydaním. Gaštanové po lopatky dlhé vlasy mali prehodené na chrbte. I keď tak úplne hnedé neboli. Chlapcom v nich tancovali veľké šedé pramene a ich sestra mala takú len ofinu, ktorú si česala na pravý bok. Pôsobili sympaticky a zároveň silno a majestátne. Milo sa usmievali hnedými očami, ktoré vždy v sebe niesli úprimnosť. Na lícach im svietili typické červené znaky klanu Inuzuka.

Bol to už jednoducho zvyk od detstva, že mali rozdelené farby. Zelená, modrá, fialová a červená. Každý z nich mal jednu a nie preto, že by boli obľúbené. Malo to svoj dôvod. Tvrdo vytrénovaný psí spoločníci stáli pri nich.
Rozhodne najpútavejší a logicky aj najvýraznejší súrodenec z nich bolo dievča. Čierne legíny a červené tielko s vyšitým trojuholníkom na bruchu obopínalo jej stredne chudú postavu. Na ľavej ruke nosila rukavicu za cieľom schovať nepekný zážitok a k tomu všetkému nosila podobný fialový plášť, ako má blondína pred ňou. Avšak na chrbte ste jej našli znak ohňa 火.

Všetci podišli k Tsunade. Tá sa nich pozrela a začala svoj monológ : „Vybrala som vás štyroch, aby ste išli do cudzích dedín ako veľvyslanci, ale o tom vás myslím už váš otec informoval. Každopádne...idete tam, aby sme upevnili vzťahy a aby ste boli ako špeciálna návšteva pri maturitách na akadémiách, ktoré sa budú konať už o mesiac aj pár týždňov. Hlavne tam urobte dobrý dojem."
Bratia sa s úškrnmi na seba pozreli a sestra len prevalila oči. Ich úškrny však Hokagin prísny pohľad utlmil.
„Boh vás opatruj," hrozila vystretou rukou, "ak tam spravíte nejaký prúser. Ste tí najlepší možní kandidáti na túto misiu a nechcem, aby ste sklamali."
Naraz všetci štyria zvážneli a spoločne prikývli.
„A ako ste nás teda rozdelili?" opýtalo sa dievča so zvedavým podtónom.

Tsunade sa pozrela na jedného z bratov.
„Yochi, ty pôjdeš do skrytej Kamennej, ďalej Segawa, tebe prináleží skrytá Oblačná, Nagaya skrytá Mlžná," žena si všimla, že mladému dievčaťu sa priam rozjasnili oči," a nakoniec Tanaris, ty pôjdeš do skrytej Piesočnej."
Veľký sibírsky husky po boku Tanaris od radosti zaštekal.
„Ukľudni sa, hovorila som ti, že v kancelárií Hokage-sama nebudeš štekať!" strelila Tanaris prísnym hlasom, na čo sa jej ninken schúlil ku nohám na znak ospravedlnenia.

„Och bože, ty si tak krutá ženská..." Yochi zaklonil hlavu.
Jeho kópia mu darovala vražedný pohľad, na ktorý mu jeho bratia povedali, aby sa radšej skrotil, ak nechce vonku od sestry schytať. Nagaya sa snažil upokojiť Tanaris.
„Ak ste už skončili, tak môžete ísť... vyrážate zajtra pred svitaním," povedala Tsunade zase znudene a tešila sa kedy si doma vyloží nohy a otvorí si fľašku saké, „Tanaris, ty tu ešte počkaj."
Dievča sa prekvapene otočilo a zostalo stáť na mieste, zatiaľ čo Yochi a Segawa sa už škodoradostne usmievali, lebo si mysleli, že má nejaký problém. Za jej bratmi sa zavreli dvere a ľahostajný výraz slimáčej princeznej sa zmenil, čo Tanaris trocha nahnalo strach.
„Spravila som niečo, Tsunade-sama?" opýtala sa z časti prekvapene a z časti vydesene.

„Ako začať," bruškami prstov žmoliac pero sa na moment pozrela do papierov, „pôvodne mal ísť do Suny Yochi, ale nakoniec som to zmenila a má to viacej vážnejších dôvodov."
Preplietla si prsty a oprela ich o bradu: „Zopár našich chuuninov našlo v okolí skrytej Dažďovej dediny ruiny starého úkrytu Akatsuki. Keď som sa s nimi rozprávala, boli toho názoru, že niekde v blízkosti tejto starej skrýše bude nová. Podľa Jiraiyovho zdroja je vždy v okolí úkrytu séria pascí, síce je tu vysoká pravdepodobnosť toho, že už nebudú funkčné, no aj tak by si nemala uľavovať na pozornosti. Pasce údajne pripravoval Sasori, takže ak je to pravda budú veľmi dômyselné. Chcem, aby si to obhliadla, či tam náhodou nenájdeš čosi podozrivé. Touto misiou som musela poveriť teba, lebo si zo súrodencov najschopnejšia, navyše si senzibil. Síce nie najlepší, no ich prípadnú prítomnosť vycítiš. Zbytočne neriskuj, až sa ti čosi nestane. Keď pôjdeš odtiaľto, zastav sa u Yamata, spravil ti mapu, aby si vedela, kde sa presne úkryt nachádza."

Tanaris sa preliali zvláštne pocity. Akatsuki ešte zatiaľ moc nevystrkuje rohy, no to sa môže čoskoro zmeniť. Porozumela všetkým pokynom šéfovej a keď bola pomaly už bola na odchode, Tsunade zase prehovorila: „Ďalší dôvod, už nie je tak podstatný, ako ten prvý. Chcem ťa v mene Suny poprosiť, aby si pomáhala s výukou medikov. Od Kazekageho som počula, že ich medici stoja za nič. Budeš ich trénovať rovnako ako deti na akadémii. A navyše, pokiaľ viem tak Gaara je tvoj kamarát z detstva, takže myslím, že si budete rozumieť."
Hnedovláske sa ešte viac pretočili panenky. Veď nebola ani dobrý medik. Len začiatočník. Stisla pery a pokúsila sa na Hokage usmiať. Tešila sa na Gaaru, ale zas nemala pocit, že je taká multi-tuty ninja, aby všetko toto stíhala.
Zrenice blondínky sa ešte viac upreli na Tanaris, až jej trocha vyschlo v krku : „A aby som nezabudla o tejto misií sa nesmie dozvedieť rada starších, ak by to tí senilní dedkovia vedeli mohli by si začať myslieť, že ťa tam posielam na to, aby si do dediny pritiahla nepriateľov. Posledné, čo potrebujem je hádať sa s tými starými, chorými hlavami."
Asi po miliónty krát odkývla pokyny a s ľahším pocitom pozdravila a odišla. Hokage sa pousmiala za jej postavou vo fialovom a rozkázala Shizune, ktorá celý čas mlčala, aby jej doniesla saké, no tá jej doniesla čierny čaj s ryžovými guličkami. Všeobecne je známe, že keď si Hokage dá v robote saké...skončí to vyhadzovaním stoličiek z okna.