Zmätený Kazekage 3.

„S kým si bola vonku? “ opýtal sa otec, ktorý nechal na sebe poznať strach a hnev, „odpovedz mi,“ zdôraznil, lebo mlčala.
Tanaris tušila, že otec vie s kým sa stretla a tak neklamala. Otec sa postavil z kresla: „Prečo práve sním? V Sune sú aj iné deti.“
Tanaris sa ohradzovala, že nechápe prečo sa nemôže s ním baviť. Otec si povzdychol a porozprával dcére o Shukaku zapečatenom v Gaarovi.
Dievčatko ostalo chvíľu ako zmrznutá stáť, no potom prehovorila: „Oci, ale to čo hovoríš nie je pravda. Gaara by mi nikdy neublížil, je to milý chlapec a mám ho rada.“
Otec sa chytil za čelo a pokrútil hlavou.
‚Ako jej to mám ujasniť raz a navždy. Ona sa ho nezačne báť.‘ Myslel si.
Niečo mu však vnútri hovorilo, že by mal dcére dôverovať.
‚Čo, keď má pravdu a ten chlapec sa zdá byť zlý, ale on v skutočnosti len hľadá priateľov. Mohol by som jej dovoliť ísť sním von, ale nechám ich sledovať keby niečo.‘

Tak aj urobil... tento návrh predložil pred Kazekageho. Ten s obavami súhlasil. Povolal dvoch najlepších ANBU, aby ju strážili: „Ak by sa dialo niečo tak nás obidvoch zavolajte!“
„Hai!“ povedali obaja naraz a odišli.

„Ahoj Gaara,“ vykríkla nadšene Tanaris a rozbehla sa oproti Gaarovi, dobehla k nemu a celý vysmiati išli smerom k východu zo Suny. Netušili vôbec, že už teraz ich sledujú dvaja ninjovia. Špehúni sa s otvorenými ústami dívali ako sa Gaara-sama dokáže nesprávať ako psychopat. V tom sa jeden z nich postavil a dal sa na odchod.

„Kam si myslíš, že ideš?“ povedal s miernym náznakom nadradenosti jeden z ANBU,“ šéf povedal, že ho máme zavolať až keď sa bude niečo diať a ako vidíš Shukaku ešte neblázni... tak nechápem, čo robíš...“
Jeho partner sa len pousmial a povedal: „Vážne máš pocit, že sa nič nedeje? Toto by mal Kazekage-sama rozhodne vidieť.“
‚To je p*ko. Ak nám Kazekage vynadá, že sme ho rušili pri práci, ja sa k nemu nepriznávam.‘ Pomyslel si ANBU, ktorý naďalej sledoval deti, ktoré začali hrať naháňačku.

„Kazekage-sama, Ashi-dono, toto by ste mali vidieť!“
„Panebože !! Je Tanaris v poriadku?“ vykríkol Inuzuka.
„Ublížil jej Gaara?!“ Yondaime prudko vstal zo stoličky.
„Práveže presný opak...“ dvihol kútiky člen ANBU.
Otcovia sa na seba pozreli a vymenili si nechápajúce, uľavujúce, ale aj zvedavé pohľady a nasledovali ninju.
Keď došli na miesto pred Sunou a všimli si, čo sa tam deje Kazekage ostal stáť a civieť ako socha.

„Gaara!! Nechytíš ma!“ bežala pred ním aj so svojím drobnučkým šteniatkom, „nechytíš!“
Gaara si unavene sadol na deku: „Dobre, vzdávam to...“
Tanaris si sadla k nemu a víťazne sa usmievala. V tom sa Gaara postavil a vystrel ruky nad piesok. Členovia ANBU sa strhli, vytiahli kunaie a pripravili sa k útoku, no Ashi ich zastavil. Gaara z piesku vyformoval ružu, podal ju kamarátke s veľkým úsmevom a tá ho začala obdivovať.
„Myslím, že nie je čoho sa báť, váš syn a moja dcéra sa skamarátili,“ usmial sa Ashi na Kazekageho.
Ten sa len neveriacky díval, ale dal mu za pravdu. Nemohol tomu uveriť, že Gaara má niekoho na kom mu záleží...

„Keď som ti dal ten kvet musíš mi niečo sľúbiť,“ sadol si opäť k nej,“ sľúb, že si ma jedného dňa vezmeš za muža.“
„Dobre... a budeme šťastný naveky,“ obaja sa hlasito rozosmiali až tak, že Tanaris bolo vidieť tesáky.
Deti sa vrátili naspäť do dediny a každý z nich išiel svojou cestou. Otec sa na Tanaris prestal hnevať kvôli tomu, že sa s chlapcom kamaráti. Tomu bola len Tanaris rada a takto sa spolu bavili mesiac. Potom nastal čas odchodu zo Suny...

„T-tanaris,“ koktal smutný Gaara, stojac pred bránami Suny, „budeš mi chýbať...“
„Aj ty mne, ale neboj sa, prídeme ťa ešte pozrieť, však tati?“
„Samozrejme, ale nesmieme prísť neohlásene...“ prehrabol obidvom vlasy.
Tanaris pristúpila ku Gaarovi a objali sa. Vymenili si posledné pohľady a pomaly sa vybrali naspäť do Konohy.
Ako sa vzďaľovali, Tanaris aj Ashi, počuli Gaarov plač. Tanaris to nevydržala a rozbehla sa aj s Katonmarom za ním.
„Tanaríííís, vráť sa!“ no márne, ona aj tak bežala.
Keď došla k nemu dala si dole batoh a vytiahla plyšového medvedíka, s ktorým sa mu pred pár týždňami chválila.
„Takto budem stále s tebou a ty zas so mnou, dal si mi predsa púštnu ružu,“ pobozkala ho na líce a odišla.
Gaara ostal červený a položil dlaň na miesto kde dostal pusu. Od tej chvíle toho macka Gaara z ruky ani nepustil.
‚Zbohom...‘ smutne si pomyslelo modrooké chlapča.

Tanaris si spomienku prehrala v hlave a zaspala. Ráno ju budí štekot psov. Bol to Katonmaru a Tsumin Kuromaru.
„Vstávaj ty spachtoš chceš zmeškať? “ budila ju jej teta Tsume, „bratia už odišli.“ Odostrela jej závesy a prudké svetlo zbehlo kunoichi do očí. Ranné slnko dodávalo izbe oranžový nádych.
Tanaris uvedomila kam má ísť a strhla sa: „Och nie! Ja som mala vyraziť už na svitaní!“
„Kľud, bola som za Tsunade-sama... predsa máš to zo všetkých z vás najbližšie. Tvoji bratia budú cestovať omnoho dlhšie než ty. Aspoň si si trocha pospala.“
Naraňajkovala sa, rozlúčila sa s otcom, Tsume aj s Hanou.
„Kiba je kde?“ behala zbesilo po dome a hľadala bratraca.
„Išiel von na prechádzku s Akamarom, možno ho stretneš.“
„Hmm dúfam...Tak teda majte sa!“ zamávala príbuzným v okne.

Hana mala dobré tušenie - stretla na ulici Kibu a ten ju išiel odprevadiť ku bráne Konohy.
Približne rovnako starý bratranec zoskočil z Akamara a s úsmevom hovorí: „Tak sa mi tam opatruj, nech sa o teba ten chodiaci ventilátor, bábikár a Pán piesku postarajú.“
„Chodiaci ventilátor?! “ pobavene zopakovala slová.
Uškrnuli sa a Kiba jej vtisol jemný bozk na čelo. Akamaru stihol už len zaštekať a ich Tanaris už zmizla v stromoch.
Cesta sa jej nezdala byť až taká dlhá pretože stále sa utápala v spomienkach na Gaaru...

„Uáááá, to je úžasné! “ vykrikoval Yochi.
„My to dáme ... pretože sme najlepší! “ pridal sa k nemu Segawa a jeho ninken Fuutonmaru radostne zaštekal, „sme predsa z klanu Inuzuka, sme silní a odvážní! “
Pripojil sa tretí brat: „Presne tak. Priznávam, že to bude veľmi ťažké, ale ja vám verím. Zvládnete to.“
„Nagaya, to sa ti povie, keď si už chuunin,“ namietal Yochi, „no aj tak nevadí. Istotne sa tam nejaká kunoichi do mňa zamiluje, veď pozrite sa, no nie som úžasný? “

Tanaris kráčala vedľa Yochiho a snažila sa k nemu nepriznávať. Moc sa jej to ale nedarilo, keďže vyzerala ako on, len v ženskom vydaní.
„Mohol by si sa ukľudniť? Máš štrnásť rokov a nie päť, aby si takto vystrájal...“ hovorila najskôr nahnevane, „ideme na chuuninskú skúšku a nie na ramen.“
Istú dobu sledovala jeho grimasy, ktoré na ňu hádzal a z toho sa na jej tvári objavil potlačovaný smiech.

Keď vošli do miestnosti kde boli všetci geninnovia, zarazili sa koľko tam bolo ninjov. Všetci sa ostali na nich pozerať rovnako ako na každého kto vstúpil. Kúsok od nich stál Naruto so svojím tímom a tak sa vybrali za ním.

„Páni je tu čím ďalej, tým viac ninjov, dattebayo,“ obzeral sa Naruto, „ale aj tak všetkých porazím, pretože som budúci Hokage! “
Naruto so Segawom začali riešiť aký oblečok bude mať Naruto až bude Hokage: „Takže musí to byť niečo drsňácke a hlavne, aby to pritiahlo Sakuru-chan, dattebayo,“ začal prvý Naruto, ktorý po tejto vete od ružovlásky jednu schytal.
„Nejaký dlhý plášť trebárs červený ... áá taktiež mohol by si si nechať narásť dlhšie vlasy,“ navrhol mu Segawa.

Sakura prebodávala Naruta a Segawu pohľadom, zatiaľ čo Sasukeho a Tanarisine oči sa stretli. Ich pohľady rozprávali to isté: obidvoch skutočne nezaujímalo to, čo riešia. Tanaris sa dokonca zdalo, že sa mladý Uchiha na ňu jemne pousmial. Prerušila očný kontakt a porozhliadla sa či niekoho nepozná.
Poznala len shinobi z Konohy, no potom si všimla ninju, ktorý mohol mať okolo osemnásť rokov, bol oblečený celý v čiernom a na chrbte mal zaviazané bábky. Vedľa neho stálo vysoké blonďavé dievča s vejárom. V tom sa zarazila...
‚Žeby to boli Gaarovi súrodenci? Nie som si istá, veď som ich videla len raz a aj to bolo dávno.‘
Pozorovala ich dlhšiu dobu a zrazu sa obidvaja otočili a pozerali na ňu. Temari pohľadom bez emócií, Kankurou s jemným úsmevom. Otočili sa naspäť pred seba a potom ustúpili nabok, aby nebránili osobe, čo stála pred nimi vo výhľade na Tanaris. Bol to Gaara.
Tanaris nemohla uveriť, že po siedmich rokoch ho znova vidí. Srdcia obidvoch sa prudko rozbúšili.

Gaara, keď zbadal Tanaris, rozšíril oči. Ostal na ňu civieť a mal pootvorené ústa. Jeden druhému sa dívali do očí, pre ňu to bol úžasný pocit pozerať do tých modrých očí, mal ich rovnako krásne ako kedysi, no aj napriek tomu sa jej v nich čosi nezdalo.
Tento moment bol prerušený Tanarisinou náhlou bodavou bolesťou na ľavom ramene a do Gaaru niekto nechtiac vrazil.

Jeho tvár sa zmenila od základu, nahodil výraz zabijaka a z jeho tykvy vyšiel piesok a začal drviť genina. Potreboval uhasiť opätovnú túžbu po krvi.
Zastavila ho Temari: „Gaara prestaň blbnúť, zbytočne priťahuješ pozornosť.“
Piesočný chlapec sa poobzeral po celej miestnosti...úplne všetci ho pozorovali. Piesok sa stiahol a Tanaris tuhá ako kameň bolesťou a šokovaním, sledovala jeho desivé správanie. Takéhoto Gaaru ona nepoznala...