Záhadná kunoichi II.

Tak dúfam, že sa Vám to bude páčiť Budem rada za komentáre/hviezdičky Ak som Vás týmto dielom sklamala a očakávali ste niečo viac, tak prepáčte Táto časť je upravená, mala som predtým napísaný originál, ale takto mi to prišlo lepšie :)

Gaara nasadil svoj nepreniknuteľný výraz. Všetko záviselo na jej odpovedi. Rada Piesočnej dediny sa spoliehala na to, aby boli súrodenci na svojej misii absolútne úspešný.
„Potrebujeme tvoju pomoc. Chceme, aby si donášala informácie a pracovala ako špión našej dediny. Dáme ti za to čo chceš. Stačí si povedať,“ prehovoril bez akýchkoľvek emócií a trpezlivo čakal na odpoveď. Pozrel sa na mladú veliteľku ANBU, ktorá sa rozosmiala.
„Vážne sú tí z vašej dediny takí hlúpi? To si vážne myslíte, že niekto z Konohy by dobrovoľne zradil svojich priateľov a príbuzných? Máte smolu. Keďže som kedysi nemala práve najšťastnejší život a nerobila som práve najlepšie veci nezradím svoj prvý domov. Už som si toho zažila veľa a nechcem zradiť Hokageho po tom, čo ma prichýlil aj keď som bola nebezpečná a výbušná. Možno tu nemám priateľov ani ľudí, ktorým by na mne záležalo, ale dedinu nezradím,“ povedala a na tvári sa jej zjavil bolestivý výraz. Ale s týmto Piesočná počítala. Určite ju presvedčíme podľa zhotoveného plánu, pomyslel si Gaara.
„A myslíš, že to spravil kvôli tebe? Nie pre svoje vlastné dobro? Si silná a dokázala by si dedinu uchrániť. Porozmýšľaj nad mojimi slovami a rozhodni sa. Na rozhodovanie máš čas do zajtra,“ prehovoril chlapec s červenými vlasmi a myslel si, že má vyhraté. Vtedy však nevedel, ako veľmi sa mýlil.
„Hovorila si, že si nerobila dobré veci. Čo si pod tým mám predstaviť? Chcem počuť tvoj príbeh,“ prehovoril Kankuro a prekrížil si ruky. Eimi chvíľu len tak stála a pozerala do zeme. Akoby bojovala sama so sebou, či im to má povedať. Po pár minútach zdvihla hlavu a zadívala sa na oblohu.
„Nemyslím si, že to potrebujete vedieť. Raz sa to dozviete, ale nie dnes a nie teraz. Predstaviť si pod tým, že nie som dobrý človek si môžeš to, že som pozabíjala nevinných ľudí. A najhoršie na tom je, že som mala na výber, či ich zabijem alebo nie,“ vzdychla si. /Je taká istá ako ja,/ prebehlo Gaarovy hlavou.
„Ja na tom nevidím nič zlé. Rovnako, ako ani na tom, že by si zradila dedinu,“ chladne a pohŕdavo prehovoril Gaara. „Avšak je to tvoje rozhodnutie. Poriadne si to premysli. Máš čas do zajtra,“ povel Gaara a zmizol. Spolu s ním aj jeho súrodenci.

„Je to presne ako ste hovorili, Baki-sensei. Odmieta spolupracovať,“ zamračila sa Temari na svojho senseia.
„Počítal som s tým. Kto je veliteľ ANBU? Musím vedieť, či pomôže mučenie alebo to môžeme rovno zabaliť a zabijeme ju,“ Baki na sebe nedal poznať ani najmenšie prekvapenie alebo náznak úzkosti.
„Malé dievča, mladšie od nás. Eimi Sarutobi,“ povedala potichu Temari. Tvárou jej senseia sa mihlo prekvapenie. Alebo to bolo skôr ohromenie? V každom prípade, nebolo to nič dobré. Ich sensei nedával najavo skoro žiadne city.
„Oni ju prijali po tých všetkých veciach, ktoré spáchala? Po toľkých vraždách? Myslel som, že Hokage ju nepustí k blízkosti dediny,“ zamračil sa Baki a podoprel si bradu. Zadíval sa von oknom a rozmýšľal.
„Povedzte nám o nej niečo, sensei. Ona povedala, že je to jej vec, ale ja to chcem vedieť,“ dožadoval sa Kankurou.
„Neviem toho o nej veľa. Hovorí sa však, že je nekompromisná, nezvládnuteľná a nebezpečná. Bez mihnutia oka vyvraždila celú dedinu. Vyrastala pri Orochimarovi. Ovláda všetkých päť živlov, má Sharingan aj Byakugan, vďaka Orochimarovým pokusom. Neviem čo z toho je pravda, ale každopádne máme smolu. Ak sa toto dievča pre niečo rozhodne, nikto ju nepresvedčí zmeniť názor,“ mračil sa Baki. „Každopádne, bude to s ňou problémové.“

Kráčala som smerom k lúke, na ktorej trénoval Tým 7 a Tým Gai. Pomaly som sa k nim blížila. Absolútne sa mi nechcelo ich pomôcť pripraviť na chuuninskú skúšku, ale rozkazy sú rozkazy. Nepomohlo ani tvrdenie, že to nie je povinnosť veliteľa ANBU a ani podobné výhovorky. Aj tak ma tu nemali radi a bola som pre nich len malé dieťa. V skratke: nemala som chuť akokoľvek im pomáhať. Ten Hatake Kakashi ma spozoroval a prekvapene pozeral. V duchu som sa uškrnula. Veď oni ešte uvidia, kto je tu dieťa.
„Pomôžem ti nejako?" opýtal sa zdvorilo a usmial sa. Teda, neviem či sa usmial, ale povedzme, že áno. Ťažko odhadovať emócie človeka, ktorý má zahalenú tvár a vidno mu iba jedno oko.
„Popravde, pomáhať mám ja. Hokage ma poslal pomôcť pripraviť tie deti na chuuninské skúšky," usmiala som sa. Akosi ma prešla zlá nálada, aj keď nie tak úplne.
„Veď aj ty si dieťa. Hokage-sama plánoval poslať veliteľa ANBU, ak sa nemýlim," poznamenal s úškrnom.
„Nemýlite sa. Eimi Sarutobi, veliteľka ANBU," povedala som a podala som mu ruku cvičeným pohybom. Nikdy som nebola na tieto zdvorilostné frázičky.
Kakashi ledva skryl prekvapenie. Po chvíli sa však spamätal.
„Prepáč, len ma to trošku udivilo. Koľko máš rokov?"
„Dvanásť. Predbehla som aj Itachiho Uchihu," pyšne som sa pochválila. Človek musí byť kus namyslený, no nie?
„Gratulujem. Poď, predstavím ťa ostatným," povedal a zavolal na ostatných a Gaia. „Toto je Eimi, veliteľka ANBU a prišla mne a Gaiovi pomôcť s vašou prípravou na skúšky."
Začala som sa cítiť trápne. Vážne sa na mňa museli všetci pozerať?
„Ty nemôžeš byť o moc staršia ako my, nie?" milo sa spýtalo dievča s ružovými vlasmi. „Teší ma, som Sakura."
„Eimi. A som o trochu mladšia od vás. Mám dvanásť," usmiala som sa.
„Som Rock Lee, so silou mladosti budeme pripravení na skúšky hneď," povedal, usmial sa a zdvihol palec.
Postupne sa mi všetci predstavili. Pokúsila som sa zapamätať si ich mená: Hyuuga Neji, TenTen, Sila mladosti č. 1 (Gai), Sila mladosti č. 2 (Rock Lee), Sakura Haruno, Uzumaki Naruto a Uchiha Sasuke. Prišli mi trochu čudní.
Kývla som hlavou na Silu mladosti č. 2 a odišla kúsok ďalej.
„Tak," začala som. „Počula som o tebe, že nevieš žiadne genjutsu alebo ninjutsu. Je to pravda?"
„Áno," povedal a zahanbene sklonil hlavu.
„Ďalej som počula, že si génius na taijutsu."
„No, génius nie, to je výsledok tvrdej práce," povedal potešene a zase urobil gesto alá Gai.
„Tvrdej práce, hm? Skôr sily mladosti," neodpustila som si a podpichla som ho. On to však nepostrehol a začal horlivo prikyvovať.
Postavili sme sa do bojových pozícií a ja som kývla hlavou na znamenie, že môže začať. Vyštartoval a útočil zo všetkých strán. Nahromadila som chakru do mojich nôh a vyhýbala som sa mu. Raz ma udrel. Síce slabo, ale zasiahol ma. Nechcela som ho nechať v mylnom dojeme, že je silnejší. Povzbudivo som sa usmiala. Opäť sa ku mne rozbehol.
„Sharingan," zamrmlala som a v očiach sa mi zjavila Kekkei Genkai klanu Uchiha. Takto sme ešte dobrú pol hodinu súperili, ale videla som na ňom, že je už vyčerpaný. Chytila som mu ruku za chrbtom, skrútila som ju a kolenom ho udrela do chrbta. Spadol k zemi.
„Šach mat," povedala som a nechala ho nech sa pozviecha a vydýchne. Pomaly vstal a bol pripravený opäť zaútočiť. Nesúhlasne som pokrútila hlavou.
„Taijutsu ti vážne ide. Asi za to môže tá sila mladosti," rozosmiala som sa a napodobnila to ich gesto. Vážne sú to čudáci.
„Niekto ďalší? Napríklad ty?" opýtala som sa toho... Sasukeho? Pravdepodobne. Na mená nemám dobrú pamäť. Ten iba chladne prikývol. Opäť som kývla na náznak nech začne a aktivovala som Sharingan.
„Ako to, že máš Sharingan? Si z klanu Uchiha?" opýtal sa nedôverčivo a zazeral na mňa.
„Nie a ako to, že ho mám ťa zaujímať nemusí," povedala som chladne a napodobnila som to jeho správanie. Kopírovala som absolútne všetky jeho útoky. Nevedel nič ohromujúce. Alebo aspoň nič nepoužil. Po chvíli mu dochádzala chakra a tak som sa presunula k Nejimu. Ten aktivoval Byakugan a ja som na jeho prekvapenie urobila to isté.
„Ty máš aj Byakugan? Čo všetko vieš ovládať?" zvolal pobúrene.
„Áno a ovládam dá sa povedať všetko. Všetkých päť živlov a môj hlavný živel je Fuuton," povedala som trpezlivo.
„Nehovor so mnou ako s malým deckom! Prečo, dofrasa, máš aj Sharingan aj Byakugan a nie si ani z klanu Uchiha ani Hyuuga?" asi to bol osud, ale praskli mu nervy. Ďalší b*bec.
„Lebo som vydarený pokus Orochimara, žeby? Ako asi by som to všetko ovládala? Nechcela som skákať ako on píska a tak som ušla. Spokojný?" rozkričala som sa na neho.
„A čo tu potom hľadáš?" kričal pre zmenu on na mňa.
„To ťa trápiť nemusí, pán dokonalý!" zakričala som na celú lúku a už som neprehovorila ani slovo. Takto ma už dosť dlho nikto nevytočil.