Zrození legendy I: 10. Kým som bol mimo

Zrození legendy I: 10. Kým som bol mimo

Po boji zostalo v aréne hrobové ticho. Nikto nevedel čo si má v tej chvíli myslieť. Niektorí začali dokonca dúfať, že Naruto zomrel a bude konečne kľud. Všetci boli ako primrazení, keď sa pri Gaarovi a Narutovi zjavila postava v čiernom plášti s červenými mrakmi. Hneď sa pri nich objavilo niekoľko ninjov. Osoba v plášti sa postavila a cez pleco si prehodila Naruta.
„Kľud. Len si beriem Kyuubiho Jinchuuriki. Zbavím sa ho a vy si na neho ani nespomeniete.“ Povedal Nagato a uškrnul sa na Kakashiho.
„Fajn. Ber si ho. Budeme len radi,“ odpovedalo niekoľko ninjov.
„To som si myslel,“ zamrmlal si pre seba Nagato a zmizol. Medzitým sa nič netušiaci Reibi s Miako ocitli pred hlavnou bránou Konohy. Zmätene sa rozhliadali po okolí.
„Prečo sme tu? Kde je Naruto?“ pýtala sa Miako. Reibi ju nevedomky chytil za ruku a snažil sa ju ukľudniť.
„Ale, ale. Pozrime sa na tie hrdličky,“ ozval sa Obitov hlas zpoza nich. Obidvaja sa rýchlo otočili a pozerali sa na Obita s vystrašenými pohľadmi.
„Obito, nechaj ich. Dosť, čo je Naruto v bezvedomí, nemusíme ťahať ešte aj ich.“ Ozval sa Nagato a Obito sa na neho uškrnul.
„Č-čo s-ste mu urobili?“ koktal Reibi a prišiel k Narutovi, ktorého medzitým položil Nagato na zem.
„Je v poriadku. Je len v bezvedomí po boji.“
„Poviem ti, Nagato, ten boj bola riadna šupa. Nikdy by ma nenapadlo čo sa môže stať, keď proti sebe bojujú dvaja Jinchuuriki.“
„Čo od nás chcete?“ ozvala sa Miako sebaisto. Nagato s Obitom sa na ňu pozreli so zamračenými výrazmi. Jej sebavedomie zmizlo.
„Viete kto sme?“ opýtal sa Nagato.
„Akatsuki. Ste organizácia ninjov, ktorí sú nukenini triedy S. Ste hľadaní po celom svete. Lovíte Bijuu a zapečaťujete ich do neakej sochy a chcete ovládnuť svet.“ Odpovedala mu Miako.
„Skoro si sa trafila.“ Uškrnul sa Obito.
„Ale stále nevieme, čo od nás chcete,“ ozval sa Reibi.
„Chceme, aby ste sa k nám pripojili.“ Odpovedal Nagato vodcovsky. Miako s Reibim sa na seba pozreli.
„Vlastne, je jedno čo poviete, pretože Naruto...“
„Obito, ticho!“ zahriakol ho Nagato.
„Tak čo, pridáte sa k nám?“
„Čo povedal Naruto?“ chcel vedieť Reibi. Nagato si povzdychol.
„Povedal, že sa pridáte k Akatsuki všetci traja.“
„Kedy to povedal?“ nedalo to Reibimu. Neveril im. Nechcel im veriť.
„Keď vás tretí poslal do Oblačnej na tú misiu. Vy dvaja ste boli v bezvedomí a my sme prišli Narutovi pomôcť. Po boji sa chcel k nám pridať, ale zamietli sme ho a povedali sme mu, že sa k nám môže pridať, ale neskôr.“
„A ako to bolo s nami?“ chcela vedieť Miako. Začínalo jej všetko do seba zapadať.
Naruto bez vás nechcel a myslím si, že ani nechce odísť. Keby mohol, tak vás asi aj na silu odtiahne z Konohy, ale určite to povedať nemôžem,“ odpovedal jej Nagato úprimne. Miako s Reibim sa na seba pozreli. Potom sa s vážnym výrazom pozreli na Nagata.
„Dobre. Pôjdeme s vami...“ povedal Reibi a všetci čakali, že ešte niečo povie, ale bol ticho.

Medzitým niekde v Konohe
„Itachi, počkaj!“ vykrikoval Sasuke. Itachi pred ním utekal, ale len preto, aby ich z Konohy nikto nevidel. Po chvíli Itachi zastal tak rázne, že to Sasuke nestihol ubrzdiť a vpálil to rovno do Itachiho. Obidvaja padli na zem. Rýchlo sa však postavili a Sasuke zaujal bojový postoj.
„Neprišiel som s tebou bojovať. Chcem sa porozprávať,“ začal Itachi a zdvihol ruky na znak zmierenia. Sasuke sa normálne postavil a dal si ruky do vreciek.
„O čom sa chceš rozprávať?“ povedal drzo.
„Chcem, aby si vedel pravdu o tom čo sa stalo v tú noc...“
„Vyvraždil si celý náš klan! To sa stalo!“ kričal Sasuke po svojom bratovi. Itachi sklonil hlavu.
„Ale ja som to mal ako rozkaz,“ zašeptal. V tej chvíli prestal viať aj slabý vietor a vzduch bol odrazu ťažší ako pred tým. Sasuke zpozornel.
„Nechápem.“ To bolo prvý raz v živote, čo to povedal. Itachi sa na neho pozrel so smutným pohľadom.
„Bol som vychovávaný ako génius. Bol som najnadanejší Uchiha svojej generácie a preto som vedel veci, ktoré by som vo svojom veku vedieť nemal. Miloval som svoju rodinu, ale miloval som aj Konohu. Čím som bol starší, tým viac som videl chyby, ktoré náš klan robil. Chcel som ich vymazať. Chcel som, aby bolo všetko inak. Preto som začal trénovať ešte tvrdšie. Hokage si to všimol a čoskoro som bol v ANBU a plnil som misie pre Konohu a zároveň aj pre nášho otca. Bol som takzvaný dvojitý agent....“
„Mňa nezaujíma tvoj životopis. Hovor k veci,“ prerušil ho Sasuke. Itachi ho ignoroval a pokračoval tam, kde skončil.
„Potom som dostal misiu od Hokageho. Mal som urobiť poriadky v klane. V tom čase sa náš klan chystal na prevrat a chcel sa zmocniť Konohy. Dva týždne som odmietal misie od otca a aj od Hokageho. Bol som v depresii. Nevedel som čo mám robť. A potom, deň pred prevratom, som sa rozhodol. Zabijem všetkých vo svojom klane. Bolo šťastie, že si nebol v tú noc doma. Nedokázal by som ťa zabiť. Ani teraz by som to nedokázal...“ povedal do stratena Itachi. Sasuke na neho vyvaloval oči.
„Je pravda čo hovoríš?“ spýtal sa Sasuke pošepky. Itachi iba prikývol a od toľkého potlačovaného žiaľu padol na kolená. Sasuke k nemu vykročil, ale hneď sa zarazil.
„Ak je pravda to čo hovoríš, tak...tak sa musím pomstiť Konohe!“ vykríkol nahnevane Sasuke. Itachi pokrútil hlavou a vstal.
„Teraz to nebude možné. Zabili by ťa ako muchu.“
„Tak čo mám teda robiť?“ spýtal sa Sasuke beznádejne.
„Zostaň v Konohe a staň sa silnejším.“ Navrhol Itachi, ale vedel, že s tým jeho brat súhlasiť nebude.
„To radšej pôjdem hneď za Hokagem, nech ma zabije. Nebudem medzi zradcami.“ Itachi sa pozeral na svojho brata. Čakal čo ho ešte napadne. On bol však ticho a premýšľal.
„Už viem!“ vykríkol po chvíli.
„Pridám sa k Akatsuki a potom sa pomstím Konohe.“ Povedal Sasuke hrdo. Itachi si povzdychol a otočil sa na odchod.
„Hej! Kam ideš!“ Kričal Sasuke a rozbehol sa za ním.
„K hlavnej bráne. Tam na nás ostatní čakajú.“ Sasuke bol prekvapený.
„Takže sa k vám môžem pridať?“
„Veď nie si jediný, kto tam bude nový.“ Povedal si pre seba Itachi, ale Saske to počul a začal rozmýšľať nad tým o čom Itachi hovorí.

Pri hlavnej bráne
„Už som si začínal myslieť, že ťa Sasuke porazil,“ zasmial sa Obito pre seba.
„Obito, na dnes už stačilo.“ Povedal Nagato a pozrel sa na Sasukeho.
„Takže si sa rozhodol k nám pridať?“ Sasuke iba prikývol.
„V poriadku. Vypadnime teda odtiaľto.“ Povedal Nagato a všetci vyrazili do Dažďovej.

Na ceste do Dažďovej boli všetci ticho, zabraní do svojich myšlienok. Až keď prekročili hranice zeme Ohňa, ozvali sa prvé zvuky.
„Ako to, že ste v Akatsuki?“ Sasukeho to už dlhšie trápilo a chcel to vedieť.
„To kvôli Narutovi,“ odpovedala mu Miako. Sasuke sa pozrel na Naruta, ktorý bol ešte stále v bezvedomí a zamračil sa na neho.
„A ako to, že ste prijali Uzumakiho do Akatsuki?“ opýtal sa Itachiho.
„Hm, ako to povedať...“ premýšľal Itachi.
„Naruto je môj príbuzný. Môj a ešte jednej členky, ktorú o chvíľu všetci spoznáte.“ Povedal nakoniec Nagato. Sasuke sa prekvapene pozrel na Nagatov chrbát. To naozaj nečakal. Potom bol už ticho. Nikto už viac nič nepovedal, až pokiaľ neprišli do Dažďovej.
„Vitajte v novom dome.“ Privítal ich Nagato. Hovoril trochu hlasnejšie ako zvyčajne. Hneď ako dohovoril, bola vstupná miestnosť preplnená.
„Pein, povedal si, že prinesiete troch a nie troch a jedného napoly mŕtveho.“ Ozval sa Hidan. Pomedzi neho a ostatných členov sa predierala malá útla postava s červenými dlhými vlasmi.
„Už ste tu? A kde je Naruto?“ pýtala sa Karin Nagata. Ten Naruta odviedol do izby a uložil ho do postele. Potom sa vrátil do miestnosti.
„Karin, choď ho skontrolovať, prosím. Je síce len v bezvedomí, ale predsa len bojoval s Ichibim.“ Karin prikývla a v tej chvíli jej už nebolo. Všetci členovia sa so záujmom pozerali na nových príchodiacich.
„Takže, Itachi-senpai. Tvoj malý brat sa k nám pridal?“ pýtal sa Kisame.
„Moje meno je Sasuke a áno pridal.“ Ozval sa Sasuke s hrdosťou.
„Oh-ho, len sa na neho pozrite. Je presne ako Itachi,“ smial sa Hidan.
„Nechajte ho. Teraz vás predstavím. Toto je Uchiha Sasuke, Toki Miako a Guzo Reibi,“ predstavil ich Nagato a každý z nich nesmelo zdvihol ruku na pozdrav.
„Tak a teraz sa predstavte každý sám.“
„Ja som Sasori, ale môžete mi hovoriť Sasori-sama.“
„Ja som Deidara a nie som dievča.“
„Kakuzu, keď budete chcieť vedieť niečo o peniazoch, príďte za mnou.“
„Hidan, naučím vás veriť v Jashin-sama.“
„Ja som Kisame, Itachiho parťák.“
„Zetsu, zbieram informácie pre našu organizáciu.“
„Ja som Konan, teší ma.“
„Mňa už poznáte, ale som Uchiha Obito.“
„Uchiha Itachi.“
„Ja som Pein, ale môžete ma volať Nagato a tamto dievča čo išlo za Narutom bola Karin. Tiež je naša príbuzná.“ Povedal Nagato ako posledný a milo sa na nich usmial.
„Dobre. Teraz keď sa už poznáte, ukážem vám vaše izby a rozdelím vás do tímov.“
„Tímov?“ opýtal sa Sasuke.
„Hai, Ty budeš v tíme s Karin a Reibi, Miako a Naruto budú druhý tím.“
„Ale...“ začal Sasuke, ale Itachiho pohľad ho umlčal.
„Môžeme k tomu niečo povedať?“ ozval sa Reibi sebaisto. Všetci zastali a pozreli sa na neho. Miako prikývla, aby mu dodala viac odvahy.
„S Miako sme súhlasili, že sa pridáme k Akatsuki, ale nikdy sme nehovorili o tom, že sa chceme stať nukeninmi. Chceme žiť spolu ako ninjovia Dažďovej.“ Nagato sa na nich prekvapene pozrel. Potom sa nepatrne usmial a povzdychol si.
„To som si mohol myslieť. Nemám s tým žiadny problém, len by ste to mali povedať Narutovi. Tak vy dvaja bude tvoriť tím, ktorý nám bude zabezpečovať informácie, platí?“ Reibi s Miako prikývli.
„A Uzumaki?“ opýtal sa Sasuke.
„Bude s tebou a Karin v tíme. Karin sa poteší.“ Nagato na neho žmurkol. Sasuke sa otočil, aby nebolo viedieť ako sa červená. Tá Karin ho zaujala hneď ako ju uvidel.
Kým Nagato novým členom poukazoval dedinu a povedal všetko, čo potrebovali vedieť, bola noc. Po spoločnej večeri sa každý vybral do postele na zaslúžený odpočinok.
Na ďalší deň sa Naruto prebral a prechádzal sa po neznámej dedine. Všetci sa na neho usmievali, čo bolo zvláštne. Potom stretol Sasukeho a spolu sa vydali za Nagatom. Uvítal sa s Miako a Reibim a taktiež s Nagatom a Konan. Bol rád, že je konečne tam kde patrí, ale mal veľmi veľa nezodpovedaných otázok.
„Ah, tak ty si už tu?“ ozval sa Obito.
„Zdravím, Obito.“ Pozdravil ho Naruto priateľsky. Obito ale neodpovedal. Prezeral si Naruta od hlavy až po päty a mal pri tom zvláštny výraz na tvári.
„Č-čo sa tak na m-mňa pozeráš?“ spýtal sa Naruto.
„Nikdy si si neuvedomil ako veľmi sa podobáš na svojho otca?“ Povedal zrazu Obito a Naruto sa na neho prekvapene pozrel.
„Poznal si môjho otca?“
„Jasné. Veď to bol môj a Hatake Kakashiho sensei.“ Odpovedal Obito so zachmúreným výrazom.
„Sensei? Naozaj?“ Obito prikývol.
„Bol to ten najlepší ninja akého som kedy poznal. V tej dobe som bol ľahkovážny a mal som stále výhovorky na svoje neskoré príchody a nepodarené činy. Nikdy som nič nevedel. V porovnaní s úžasným Hatake Kakashim som bol troska. Vlastne som si tak aj niekedy pripadal, ale kvôli môjmu klanu som sa snažil byť lepším ninjom. Vtedy bola vojna a Konoha mala problémy. Boli sme na misii, kde som skoro prišiel o život....“ Obito sa na chvíľu zastavil a smutne sa pozrel do zeme. Potom ale potriasol hlavou a vážne sa pozrel na Naruta.
„Potom ako som sa zotavil, som sa chcel vrátiť do Konohy, ale dopočul som sa o nejakom zúrivom boji a počul som meno Hatake. Rýchlo som sa rozbehol na miesto kde ho videli. Prišiel som neskoro. Kakashi mal ruku v hrudníku Rin. Zabil ju a ja dodnes neviem prečo...“
„Ale tvoj otec... To bolo niečo iné. Od malička bol jeho sen stať sa Hokage. Drel na sebe a bolo to vidieť. Ako sedemnásť ročný bojoval proti terajšiemu Raikagemu a jeho bratovi, ktorý je tiež Jinchuuriki. Porazil ich a vďaka nim dokončil aj shushin no jutsu, ktoré vieš už aj ty. Vďaka jeho rýchlosti ho Raikage nazval Žltý blesk z Konohy a netrvalo dlho, stala sa z neho legenda. Všetci sa ho báli. Ja som ho obdivoval a potom, keď som ho dostal za senseia, bolo to akoby sa mi splnil sen. Chcel som všetko vedieť. Neskôr ho však vyhlásili za Hokageho. V tej dobe a vlastne doteraz to bol najmladší Kage v celej histórii. Potom sa oženil s tvojou matkou a ďalej to už poznáš.“ Naruto sa na Obita pozeral s otvorenými ústami a vytreštenými očami.
„Vďaka, Obito. Nikdy mi nikto nepovedal nič o mojom otcovi. Som rád, že o ňom niečo konečne viem.“ Obito sa usmial a potom sa vybral vlastným smerom.
„Naruto!“ ozvalo sa za jeho chrbtom. Zľakol a rýchlo sa otočil.
K-karin,“ povedal zdesene.
„Ako si predstavuješ vstať z postele?“ kárala ho.
„Som v poriadku. To vďaka Kyuubimu.“ Odpovedal rýchlo. Karin si povzdychla.
„Ako myslíš, ale nepreceňuj to moc.“ Povedala vážne a potom sa otočila na Sasukeho. Ten si toho všimol a celý akoby skamenel.
„Sasuke-kun, nezabudni na náš tréning,“ povedala milo a zamávala mu keď odchádzala. Naruto sa uškrnul, keď videl ako sa Sasuke červená.
„Uchiha! Ty máš rád moju sesternicu?“ spýtal sa nevinne. Sasuke zažmurkal.
„N-nie, v-vôbec nie. Prečo hovoríš také zvláštne veci?“ zahováral Sasuke. Naruto na neho žmurkol.
„Mne to nevadí.“ Sasuke sa na neho prekvapene pozrel.
„Prečo si ku mne taký milý? Veď som ti v Konohe stále ubližoval.“
„To je už za nami. Teraz sme partneri,“ povedal Naruto s úsmevom a podal Sasukemu ruku na znak priateľstva.
„Nepreháňaj to, Uzumaki.“ Zahováral rýchlo Sasuke. Naruto mykol plecami a ruku spustil. Potom sa uškrnul.
„Nemal by si už ísť? Karin na teba čaká.“ Sasuke strnul, ale rýchlo sa zpamätal a utekal za Karin. Naruto si povzdychol.
„Naruto?“ ozval sa Reibi. Naruto na nich úplne zabudol.
„Deje sa niečo?“
„My, chceli by sme ti niečo povedať,“ začal Reibi a začervenal sa. Naruto sa začal uškŕňať.
„Takže si jej konečne povedal, že ju máš rád? Tu sa dejú čudné veci.“ Miako s Reibim sa začervenali a pozreli sa do zeme.
„O tom som nechcel hovoriť. Ide o to, že...“
„Odmietli sme Akatsuki.“ Povedala Miako.
„Čože?“ Naruto to nechápal.
„Nie úplne. Rozhodli sme sa, že sa pridáme k Akatsuki, ale len ako obyčajní ninjovia Dažďovej.“ Vysvetlila Miako. Naruto sa usmial.
„Myslel som si, že sa také niečo stane. Nevadí mi to, pokial budete šťastní.“ Povedal a obidvoch objal. Reibi a Miako sa tvárili prekvapene.
„Ale zaujíma ma jedna vec. Keď ste vy dvaja obyčajní ninjovia, ako to vlastne všetko dopadlo?“
„Ty si v tíme s Uchihom a Karin a my dvaja zabezpečujeme informácie ako Zetsu.“ Objasnil to Reibi.
„Myslíš Aloe Vera?“ Reibi sa uškrnil.
„Presne toho. Mám však na teba prosbu. Nepúšťaj sa s nimi do hádok, prosím. Niektorí z nás nevyzerali moc nadšene.“
„Neboj sa. Ja si poradím,“ odpovedal Naruto a priateľsky sa na nich usmial.
„Vážne ste sa nedali dokopy?“ provokoval Naruto.
„Naruto!“ kričali obaja v rozpakoch a potom sa všetci traja začali smiať.