Nový vek Konohy (I.) 042: Špeciálny tím

Keď sa skončilo spojenie s kancelárom, Kurenai si sadla na najbližšiu stoličku v kancelárovom úkryte. Pred očami sa jej vynárali spomienky na udalosti, ktoré sa pred chvíľou dozvedela. Zetsu v Konohe, tajný subjekt po ktorom prahne, čo skorý príchod top desiatky do Konohy, pre ktorých bezpečnosť musela vykonať zopár neodvratných záležitostí.
Zahľadela sa červenými očami na okrúhly biely stôl podsvietený modrou farbou ako neón, čím celá miestnosť získala modrastý nádych rôznych odtieňov. Okolo stola bola farba najsvetlejšia a pri stenách a vstupu do miestnosti najtmavšia. Nezlepšili to ani rotujúce ohnivé gule taktiež modrej farby, nachádzajúce sa popri stene.
Kurenai sa zhlboka nadýchla a dômyselne si pripravovala plány.
„Ak je Zetsu v Konohe,“ uvažovala, „potom je viac než isté, že Akatsuki niečo chystajú pre celú Konohu. V takom prípade, je nevyhnutné, aby o Krvavých nik nevedel. Ach, odpusťte mi, Tsunade. Už som sa rozhodla.“ Na to sa Kurenai postavila a vošla do osvetlenej chodby a ďalej kráčala k veľkým mramorovým dverám. Priložila na ne ruku a privrela oči. V mysli sa jej objavil obraz námestia Konohy, kde bolo veľmi rušno.
„Odpusťte mi.“ Hlesla. „Kai.“ Vzduch okolo ruky sa zachvel a pomaly z dverí vychádzalo čosi neurčité. Rozširovalo sa to okolo celého námestia, až kým to nepohltilo všetkých obyvateľov nachádzajúcich sa na námestí. V tom okamihu Kurenai prešla cez mramorové dvere bez toho, aby sa otvorili a ocitla sa na námestí v okamihu, ako vychádzala z mohutného stromu. Keď sa pridala k nič netušiacim obyvateľom, zrušila genjutsu, aby nepriťahovala zbytočne pozornosť. Prechádzala popri obyvateľoch ako duch. Občas sa jej zazdalo, že na ňu niekto volá, ale okolie ignorovala. Bolo príliš ponorená do myšlienok, ktoré sa neustále vracali ako bumerang.
„Ak je Zetsu naozaj tu a špehuje, je len jedna možnosť, kto mu sem mohol pomôcť preniknúť. Ale prečo by to robili?“ Kurenai zovrela ruky v päsť.
„Bezpečnosť a ochrana Konohy kedysi spadala pod Tsunade. Potom ju prevzal kancelár a teraz... teraz ju spravuje rada. Prečo by ale rada spolupracovala s Akatsuki? Čo by tým chceli dosiahnuť?“ nech chcela poznať odpoveď, musela sa nateraz zmieriť s pravdou, že na to nepríde. Vybrala sa na miesto k človeku, ktoré dlhý čas nenavštívila kvôli iným povinnostiam. K samotnej Tsunade.
***

Sasuke sedel opretý rukami na Tsunadinej kamennej hlave a sledoval dianie v Konohe. Od doby čo skončila štvrtá vojna sa Konoha ešte viac rozrástla a aj jej postavenie vo svete sa oveľa zlepšilo. To ale boli pre Sasukeho zanedbateľné a zbytočné záležitosti. Z udalostí vojny si nanešťastie nič nepamätá. Len záblesky. Nepatrné útržky, ktoré nedávali nijaký zmysel. Madara na bojisku, ako na niekoho útočí, ale ten kto s ním bojoval mu zasadil smrteľnú ranu. Útržky z detstva. Rozžiarená Itachiho tvár. Spomienky na Konohu. Na tím sedem. Na to, ako boli s Narutom najlepší priatelia, ako ich Sakura vždy podporovala... dokonca aj spomienky na Orochimara a jeho smrť. Vedel, že by sa mal cítiť dobre a mal by byť vďačný za to, ako to všetko skončilo, ale necítil sa tak. V duši pociťoval obrovskú prázdnotu, stratený zmysel života. Nech sa akokoľvek snažil, ale život v Konohe mu začínal liezť na nervy. Nenávidel každodenný stereotyp. Nijako mu nepomohli ani misie triedy A a S, ani dlhší odchod s Narutom a Kakashim na tréning. Sasuke sledoval zapadajúce Slnko a vychutnával si ešte kúsok tepla, ktoré z hviezdy vyžarovalo.
„Znova si tu?“ oslovil ho priateľský hlas. Sasuke sa ani neobťažoval otočiť.
„Príjemne sa tu rozmýšľa.“ Muž v oranžovo-čiernom odeve s bielym plášťom s červenými erbmi bez znakov štvrtého Hokage si sadol vedľa neho.
„To máš pravdu.“ Usmial sa Naruto. „Už je to dávno, čo sme naposledy niekde sedeli spolu.“ Sasuke sa zasmial.
„Naposledy počas vojny.“ Ale úsmev z jeho tváre sa vytratil rovnako rýchlo, ako sa objavil. Naruto si všimol priateľove znepokojenie.
„Sasuke, čo sa deje? Už dlhší čas si tak povediac mimo. Akoby tvoja myseľ opustila telo.“ Na to Sasuke prižmúril oči a tváril sa znepokojenejšie.
„Ja len... vieš, Naruto, moja myseľ je roztrieštená. Mám v hlave veľký zmätok. Všetky myšlienky sa mi sprehádzali a na mnohé veci si ani nepamätám. Pamätám si len nejasné útržky z dôležitých období.“ Naruto sa zatváril zaujato, ako aj zmätene. Dôvod Sasukeho pamäti a útržok spomienok veľmi dobre poznal. Jednalo sa o silnú techniku ovládania pamäti, ktorú Tsunade použila vďaka odkazu Minata, Narutovho otca. Jedná sa o tak mocnú a nebezpečnú techniku, že užívateľ, ktorú ju použije, zapečatí do svojho tela časť myšlienok obeti a umožní manipuláciu s mysľou, lepšie povedané, vytvoriť amnéziu. Ak by sa o tomto Sasuke dozvedel, znamenalo by to koniec. Naruto si dobre pamätal na deň, kedy Tsunade o túto službu požiadal.
„Tak dobre, Naruto!“ vykríkla napokon Tsunade plná hnevu. „Urobím to len kvôli tebe, aj keď nechápem, prečo sa Sasukeho stále tak zastávaš. Už dávno nie je tvojim priateľom, ale ty to aj tak odmietaš akceptovať.“ Udrela päsťou do stola, ktorý sa pod silou rozpadol.
„Mám len jednu podmienku!“ a zodvihla varovne prst.
„Samozrejme, Tsunade-sama.“
„Ak sa raz pečať rozlomí a Sasuke zistí pravdu, musíš mi sľúbiť, že Sasukeho zastavíš raz a navždy. Nedopustíš, aby komukoľvek ublížil, či už v Konohe alebo vo svete. Platí?!“
Naruto chvíľu uvažoval, ale napokon sa zdvorilo usmial.
„Bez problémov. Stanem sa Sasukeho stenou, na ktorej si bude môcť vybiť zlosť.“ Následne sa rozosmial, ale Tsunade radosť z toho nemala.
A teraz, po niekoľkých mesiacoch od skončení vojny, Naruto sedí pri Sasukem ako najlepší priateľ, s ktorým môže tráviť zaslúžený odpočinok. Koniec koncov, svet je bezpečný. Čo by sa mohlo pokaziť?
***

Niky tresla ďalší pohár o stôl v reštaurácii a hlasne zvolala „Ahhh! To bolo výborné!“ Kakashi sa na ňu usmieval, ako aj obsluhujúci, ale niektorým obyvateľom to liezlo výsostne na nervy. Niky vďačne odsunula prázdny tanier s jedlom. Zjedla viac ako tri porcie o troch hodoch.
„Dáš si ešte niečo?“ opýtal sa jej Kakashi. Niky sa pousmiala a skúmala stôl.
„Už ani nie. Ďakujem, Kakashi.“
„Za málo. Bolo mi potešením.“ Dodal a čosi povedal najbližšiemu obsluhujúcemu.
„Takže.“ Ozvala sa Niky. „Hovoril si, že pôjde o nebezpečnú misiu?“
„Áno. O nebezpečnú a veľmi dôležitú.“
„Rozumiem. A kedy sa dozviem podrobnosti?“ Kakashi sa pozrel na nástenné hodiny ukazujúce trištvrte na šesť.
„Myslím, že už môžeme aj pomaly vyraziť. Tsunade nás bude očakávať.“
„Tak poďme.“ Niky sa postavila a horlivo vyrazila vpred, ale pri vchode počkala na Kakashiho.
„Ešte jedna vec.“ Dodal. „Na tú misiu sa k nám pridá ešte jeden shinobi, ktorého vybrala Tsunade osobne. Musí byť rovnako silný, ako aj múdry.“ Niky od zamyslenia prižmúrila oči. „Niekto silný a múdry? Nemohol by to byť... Naruto?“
„Ktovie?“ pokrčil Kakashi plecami. „Ale aj ja by som bol rád, keby to bol Naruto. Cítil by som sa o čosi bezpečnejšie. Predsa len...“ porozhliadol sa či ich nikto nešpehuje alebo nepočúva. „Útok na kancelárov úkryt je riskantné. Musíme rátať aj s reakciou rady.“
„Cha! Len nech tí starí páprdi niečo skúsia!“ Kakashi sa k Niky o čosi priblížil, až sa ich ruky takmer dotýkali a vyrazili k Tsunade.
***

Hodiny v Tsunadinej pracovni odbili šesť hodín, keď sa ozvalo prenikavé zaklopanie.
„Vstúpte.“ Prehovorila a vďačne zatvorila pracovné dokumenty. Tsunade ostala prekvapená, ako aj šťastná, keď zbadala, že je to Kurenai.
„Ach, Kurenai, vitaj. Len poď ďalej. Dlho sme sa nevideli.“ Kurenai pomaly zatvorila dvere a ešte pomalšie si sadla oproti Tsunade. Pripadalo jej ako večnosť, keď tu bola naposledy.
„Dáš si niečo?“
„Nie, ďakujem.“
„Určite? Vyzeráš vyčerpaná.“
„Ach, aj som.“ Pomyslela si Kurenai, ale na Tsunade sa len usmiala a odpovedala. „Je mi dobre, ďakujem.“ Tsunade si priliala horúceho čaju a dopriala si malý dúšok.
„Čo sa deje, Kurenai? Úprimne, prekvapilo ma, že ťa tu vidím. Nie, že by som sa z tvojej prítomnosti netešila, len som prekvapená. Je všetko v poriadku?“ bolo jej lepšie, keď sa Tsunade opýtala priamo, akoby sa malo chodiť okolo horúcej kaše.
„Vieš, Tsunade, dopočula som sa znepokojivú novinu. Mám to od spoľahlivého zdroja. Podľa všetkého je v Konohe Zetsu.“ Tsunade sa zastavila ruka na polceste k ústam. Šálka ostala vo vzduchu a len sa z nej parilo. Zreničky sa jej od prekvapenia rozšírili, ale dokázala to ustáť bravúrne. Pohľad prešiel do zamyslenia akoby zvažovala viacero možností.
„Zdá sa ti to nepravdepodobné, Tsunade? Ja som si tiež z počiatku myslela...“
„Nie, práve naopak.“ Prerušila ju Tsunade. Kurenai sa zatvárila zmätene.
„Ak je Zetsu naozaj tu, v tom prípade zrejme niekoho špehuje a podáva hlásenie. Určite sa na to pozriem, ale z tohto mi vychádza závažnejšia otázka... Ako mohol preniknúť cez zvýšené opatrenia? Musel mu v tom niekto pomôcť. A v súčasnosti je zopár osôb, ktoré by toho boli schopné.“ Tsunade sa zablyslo v očiach, rovnako aj Kurenai.
„Rada.“ Dokončili obe v rovnakú chvíľu. Tsunade prikývla.
„Ale aj tak to nedáva zmysel,Tsunade.“ Oponovala jej. „Prečo by rada pomáhala Zetsuovi? Čo by tým chcela dosiahnuť?“ tá sa nešťastne zasmiala.
„Chcú sa ma zbaviť.“ Skonštatovala trpko a na tvári sa objavila kyslá grimasa. „Už dlhší čas nesúhlasím s radou a niekto ako oni sa neradi delia o moc alebo počúvajú Hokageho. Vždy verili, že sú to práve oni, kto vládnu a vydávajú rozkazy. A teraz... sa všetko mení.“
„A-ale keď je tomu naozaj tak, potom proti ním musíme zasiahnuť.“ Tsunade potešil Kurenaiin zápal, ale pokrútila hlavou.
„Boj s radou je len môj a nikoho iného. Nech si akokoľvek vážim tvoju pomoc, toto musím zvládnuť sama.“
„Musí byť predsa spôsob, ako by som ti mohla pomôcť. Nenechám ťa v tom samú!“
„To od teba ani nežiadam. Neviem, či by si toho bola schopná, ale poznáš niekoho, komu môžeš absolútne dôverovať?“ Kurenai na chvíľu zaváhala, ale vynorila sa jej predstava na krvavú desiatku a kancelárove slová.
„Kým budeš preč, budú počúvať tvoje príkazy. Hlavne ich ustráž.“
„Áno,“ odpovedala jej. „mám niekoho, na koho sa môžem spoľahnúť.“
„Dobre. Pokús sa zistiť o rade nejaké informácie. Sama sa do vyšetrovania zapojím, ale v čo najväčšej nenápadnosti. Nemyslím si, že sa nám podaria zistiť informácie o Zetsuovi, ale keby sa nám pošťastilo...“
„Bez obáv, Tsunade. Urobím maximum. Nebudeš ľutovať.“ Na to sa Kurenai postavila na odchod, keď ju Tsunade ešte zastavila.
„Kurenai, ďakujem ti. Za všetko. Môžeš za mnou kedykoľvek prísť.“
„Aj ja ti ďakujem.“ A vyšla na chodbu a Tsunade nechala opäť v spoločnosti myšlienok.
Prechádzala sa sem a tam a snažila sa pripraviť čo najlepší plán, ale ak sa jednalo o radu, musela byť nanajvýš opatrná.
***

Asi o pätnásť minút sa ozvalo ďalšie zaklopanie.
„Vstúpte.“ Dvere sa otvorili a do miestnosti vošiel Kakashi s Niky. Tsunade im ukázala, aby sa ihneď posadili, obaja tak učinili bez slov.
„Nemáme veľa času.“ Začala Tsunade zhurta.
„Dôrazne vás žiadam, aby ste ma neprerušovali... Zistila som nové informácie, ktoré hrajú proti nám. Aby sa naša misia podarila, musíme jednať rýchlo a opatrne. Nový člen tímu by tu mal byť...“
Klop... Klop.
Tsunade si vďačne vydýchla.
„Presne na čas. Poď ďalej!“ v tom sa dvere otvorili a Niky s Kakashim sa otočili.
„Hó! Takže nakoniec zavolala teba?“ prekvapene skonštatoval Kakashi. Ozvalo sa tresnutie stoličky o zem. Niky stála v pozore, päste zovreté a zdalo sa, že priam vrčí. Z očí jej sršal oheň plný hnevu. Ukázala na hosťa v pracovni. Ruka sa jej triasla.
„Ty... ty! To je snáď žart! To nikdy!“
Koniec 42. časti

Poznámky: 

Názov budúceho dielu

Nový vek Konohy (I.) 043: Preniknutie do Konohy

Zhrnutie dielu

Tak sa nám skončil ďalší diel plný prekvapení a dialógov. Sasuke je pod kontrolou mocnej bariéry, čo by vysvetľovalo jeho pôsobenie v Konohe, Naruto má nový odev , Kurenai spolupracuje s Tsunade, no i naďalej ostáva vernou asistentkou kancelára, rada Konohy sa stáva úhlavným nepriateľom. Nový člen do špeciálneho tímu sa Niky nijako nepozdáva! Kto to je a kam sa náš príbeh posunie sa dozviete pri nových dieloch!

POZOR! Spoiler!

V ďalšom diely sa môžete tešiť na menšiu akciu, ako aj na rozhovory a možno... možno aj na nové zvraty! Ostaňte s nami! Rovnako sa môžete tešiť na top desiatku Krvavých, ktorých menoslov nájdete v dodatkoch!

Za komentáre a hviezdičky budem vďačný

Úpravy v diely

* Úprava zle napísaného mena: Kurenaj na Kurenai