Nový vek Konohy (I.) 026: Uvítanie v Piesočnej

Gaara. Anamo, Temari a Kankuro boli celkom blízko Piesočnej. Cestou sa obzerali, či ich niekto nesleduje. Anamo bola nervózna. Napokon, Gaara zastavil a ostatný spolu s ním.
„Čo sa deje?“ Spýtala sa Temari. Gaara sa k ním otočil.
„Teraz ma dobre počúvajte. Akonáhle vojdeme do Piesočnej, je možne, že ma zatknú. Žiadam vás, aby ste sa ma nepokúšali oslobodiť. Ak ma zatvoria, jeden môj ninja vám pomôže. Budete musieť vykonať isté okolnosti. Potom sa k vám pridám. Ak ma nezatknú, tak sa pôjdeme porozprávať s radou a vysvetliť im udalosti, ktoré sa nikdy nestali. Ak má môj špeh správne informácie, tak za všetkým je kancelár. Rozumeli ste?“ Všetci prikývli a pomaly pokračovali ďalej. V diali sa črtal vchod do Piesočnej. Všetkým oťaželi kroky.
„Kancelár. Už sú pomaly tu.“
„Výborne. Pošli jednotku Krvavých, aby ich prepadli skôr, než nás niekto uvidí.“
„Ako rozkážete.“ Posol zmizol. Kancelár sa uškŕňal.
„Konečne. Konečne získam silu Ichibiho"

„Zastavte!“ Skríkol Kankuro. Všetci už boli na púšti necelých tri sto metrov od Piesočnej.
„Čo sa deje, Kankuro?“ Opýtala sa Anamo. Kankuro iba pohol rukou a všetci zmĺkli.
"Sú tu." Náhle prehovoril Kankuro a Gaara zatvoril svoje oči. Temari sa v očiach objavila iskra pochopenia. Jediná Anamo ostala stáť s nechápavím pohľadom. No nie na dlho. Okolitý piesok sa začal vlniť a vychádzala z neho iná chakra, akú používal Gaara. Okolo všetkých sa objavovali postavy v čiernych plášťoch s tečúcou krvou.
„Kto je to? A čo chcú?“ Spýtala sa Temari skľúčene alebo skôr znudene? Jeden z mužov v plášťoch podišiel bližšie.
„Kto sme je nepodstatné. Máme jasný príkaz od mocných... ZABITE ICH!“ Skríkol jeden z Krvavých. Všetci Krvavý vytiahli ostré predmety a chystali sa zaútočiť. Traja v ústraní tvorili pečate. Temari si odpľula na piesok a žmurkla na Anamo. Tá bez čakania zložila pečate a...
„Veterný štýl: Veterná ružica.“ Okolo Gaary, Anamo, Temari a Kankura sa vytvoril vzdušný obal, ktorý sa rozštiepil a sekal do Krvavých. Ružica bola taká rýchla, že Krvavý nestihli ani reagovať. Hnalo ich ako divú zver. Všetci padli na zem mŕtvy? Tak ľahko a tak rýchlo?
Gaara nepríjemne hľadel na ninjov, ktorý ich chceli zabiť. "Toto rozhodne neboli elitní ninjovia." Povedal si pre seba.
„Som na teba pyšná, Anamo. Veternú ružicu si zvládla perfektne.“ Usmiala sa Temari na Anamo. Tá sa na ňu usmiala, ale nič nehovorila.
„Niečo tu nesedí. Títo ninovia nie sú z Piesočnej ani zo žiadnej krajiny, ktorú poznám. Skôr to vyzerá, akoby patrili k nejakej organizácii.“ Prehovoril Gaara trpkým hlasom. Porozhliadol sa okolo seba. Nikde nikoho ani nič nebolo.
„Prečo by na nás poslali takýchto ninjov s úmyslom nás zabiť? Príliš rýchlo umreli. Boli pomerne slabí.“ V tom sa zem zatriasla a Gaara si uvedomil, že traja ninjovia chýbajú. Piesok sa hmýril do všetkých strán. Zdvíhal sa k nebesiam. Gaara gestikuloval rukami, aby piesok zmizol. Otočil sa k nám s vážnym výrazom.
„Nemôžem ten piesok ovládať. Nie je môj a je poháňaný vražednou chakrou.“ V tom sa ozvala strašná rana. Gaara sa obzrel a videl, že Kankuro a Anamo ležia na zemi a nemôžu sa pohnúť. Prepadávali sa do Piesku ako kameň do vody. Temari si popukala prsty a krk. Roztiahla svoj vejár.
„Veterný štýl: Tornádo víchrov.“ Skríkla Temari. Okolo všetkých sa vytvoril obrovský vír, ktorý stúpal nahor. Piesok rozmetal na všetky strany. Po chvíli v ich oblasti nebolo piesku, ktorý bol poháňaní nepriateľmi. Temari spľasla rukami a tornádo za rozletelo do všetkých strán ako diabolská guľa. Tornádo ustálo a nepriateľov nidke nebolo.
„Ste v poriadku?“ Opýtal sa Gaara a podal obom ruky.
„Myslím, že áno.“
„Ja tiež.“ Odpovedali obaja.
„Čo sa to tu robí?“ Kankuro potriasol hlavou ale nikto neodpovedal.
„Radšej si pohnime do Piesočnej.“ Povedala napokon Anamo. Všetci sa vybrali do Piesočnej tak rýchlo, ako len mohli. Cestou sa obzerali, či ich niekto alebo niečo nesleduje. Ale nič. Nech neprieteľmi sú ktokoľvek, ešte sa to len začína.

Napokon prešli cez hlavý vchod. Na druhej strane ich čakali davi ninjov a obyvateľov.
„Vitajte v Piesočnej zradcovia!“ Vykríkol niekto z davu.
„Ako sa to chováš k svojmu Kazekageu!“ Zakričal niekto na Gaarovu obranu.
„On už nie je náš Kazekge! Máme nového, ktorý nás aspoň nezradil.“
„To nie je pravda. Kazekage Gaara, by nás...“ Muž, ktorý obhajoval Gaaru, náhle stíchol a spadol na zem s prepichnutím srdcom. Po pár sekundách umrel. Z davu vyšiel kancelár. Gaara mu nepríjemne hľadel do očí. Kancelár jeho pohľad opätoval s víťazstvom.
„Takže je to pravda.“ Začal kancelár vychutnávajúc si ich prítomnosť.
„To záleží na tom, čo myslíte.“ Bránil sa Gaara.
„Vrátil si sa do Piesočnej, aby si ju opäť získal pod kontrolu. Predpokladám, že silou.“
„To ste spravili vy, kancelár. Opustili ste Konohu a dali falošné informácie celej Piesočnej.“
„Falošné informácie? Čo iné by mohol povedať zradca. Len som Piesočnej ukázal pravú tvár. Ukázal som, v akom klamstve žili.“
„Preto som tu, aby som všetko vysvetlil a poprel falošné obvinenia.“
„To hovor väzňom v cele. Zavrite ho a jeho bandu tiež. A každého do inej sekcie.“ Gaara sa usmial a ukázal prstom na Anamo, Temari a Kankura, aby nič nepodnikli. Prišli k nim strážny, ktorý ich oddelili a odviedli. Kancelár sa v tichosti smial, aby ho nikto nepočul.
"Už to započalo, Gaaro. Je mi jasné, že v Piesočnej máš svojich ľudí. Ale nevadí to nič. Všetko ide podľa môjho plánu... Zbohom na bojisku, kde určite umrieš aj so svojimi spoločníkmi. Teda, až na jedného." Prehovoril kancelár šepotom, aby ho počul len Gaara.
"Budem sa tešiť, kancelár." Odpovedal Gaara trpko a spolu s ostatnými schádzali do väzníc...

V Konohe:
„Myslíte, že už sú tam, Tsunade?“
„Som si istá, Shizune. Ale mám zvláštny pocit, že nie je niečo v poriadku.“
„Tých vecí je v neporiadku v poslednej dobe trochu viac.“
„To je pravda, ale cítim, že toto je iné. Niečo sa v Piesočnej stalo veľmi zlé.“
„Dúfajme, že sa mýlite. Nerada by som počula zlé správy.“
„Tento svet stráca na rovnováhe. Mám veľké obavy. Práve teraz sme stratili Akatsuki, ktorý sa vybrali kto vie kam. Yamato, Sakura a Sai sú na ceste do Dažďovej. Som si istá, že sa Dažďová veľmi zmenila od posledných čias. V poslednom čase akosi svet upadá do temnoty.“
„V poslednej dobe sa stalo veľa nepríjemného. Ale život ide ďalej a my sa musíme postarať o budúcnosť. Kým tu budete vy ako Hokage, nič už nás neohrozí.“
„Múdre slová, Shizune. Ale práve ma napadla istá myšlienka a tvoja úloha.“
„Prosím, hovorte.“
„Shizune, kontaktuj Raikageho. Musím s ním nutne hovoriť.“
„Raikageho?“
„Áno, Shizune! Prosím ťa už choď a pošli mu správu.“
„Áno, madam!“ Shizune vybehla z pracovne. Tsunade stála pri okne a pozerala sa na hlavnú bránu. Ruky sa jej triasli.
„Dúfam, že Raikage bude chcieť pomôcť proti Akatsuki. Cítim, že Gaara bude potrebovať pomoc. No dúfam, že v tom nie som už sama... No v jednom sa Shizune mýlila. Ja tu tiež nebudem večne a som si istá, že nás čakajú kruté chvíle. Cítim, že Konoha utrpí viac než Piesočná. A ak sa tak stane. Ak náhodou umriem, kto sa postará o neodkladné záležitosti?... Musím sa poistiť a každého na bolesť pripraviť.“ Hovorila si Tsunade pre seba.

Tsunade vyšla z pracovne a išla do reštaurácie, aby prišla na nové myšlienky. Začalo sa zamračovať. Pofukoval chladný vietor, akoby od Piesočnej. Tsunade mala zlý pocit, že Piesočná spraví chybu, na ktorú doplatí najmä Konoha. Po chvíli sa vrátila späť do kancelárie a zlý pocit ju prenasledoval. Sadla si na stoličku, vypila horký nápoj a prezerala nejaké papiere. Po chvíli sa postavila a hľadela cez okno do diaľky. Svoj pohľad uprela na orla, ktorý práve vyšiel z budovy pre vtáky. Po pár minútach sa stratil v diaľke a Tsunade opäť začala pracovať.

Koniec 26. časti