Červená Shinobi-Čiapočka 01: Reddo Kyappu

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi vrchmi, siedmimi riekami a Boh vie čím ešte, žila pekná, dobre vyvinutá osemnástka, menom Hinata Hyuuga. No nikto ju tak nevolal, pretože stále nosila červenú, priliehavú vestičku, s kapucňou a tak ju nikto neoslovil inak ako reddo kyappu.
Ako to už v najvýznamnejších shinobi klanoch býva očakávalo sa aj od nej, že sa stane významnou kunoichi a tak sa i stalo. Z našej milovanej reddo kyappu sa stala po úspešnom zdolaní shinobi akadémie skvelá kunoichi. Prešlo pár rokov a dotiahla to do klubu úchylákov a úchyláčiek s maskami, známymi ako ANBU. Prešli ďalšie dva roky a povýšili ju na chuninku, čo súviselo s preložením do parapsychologickej jednotky ANBU, ktorá riešila čokoľvek, čo sa vymykalo z normálu. A že toho nebolo málo to mi, môžete veriť, ale keď nechcete tak nemusíte, ja vás do ničoho nenútim.
Reddo kyappu sa vrátila do Konohy, po náročnom prípade vymetania ducha, v Sune a prišla podať správu hokage.
„Tsunade-sama, misia je splnená, duch obesenca, na toaletnom papieri, na verejných záchodoch v Sune je zneškodnený!“ zahlásila kyappu, hľadiac na hokage, ktorá sa snažila neksichtiť.
„Výborne to som radaaaaaaaach!“ vzdychla Tsunade, chytiac sa okraju stola. Znovu sa však spamätala: „Ešte raz výborná práca. Zaslúžiš si týždenné voľno, bež a uži si to.“
„Ďakujem hokage, zbohom.“ Zašvitorila kyappu a vycupitala von. Ako za sebou zatvárala dvere, zbadala ako si sanninka drží ústa rukami aby nebolo počuť jej stonanie.
Zdá sa, že Kakashi-sensei sa znovu činí. Dofrasa aj ja chcem poriadneho chlapa! Už ma nebavia tie priemery, chcem poriadne veľkého a hrubého Na začiatok by stačil aj taký lepší kúsok ako ho má Neji. Rodina, nerodina, keď to bude ešte chvíľu trvať tak ho znásilním. Bože, Alah, Temný pán, Budha alebo ktokoľvek dajte mi chlapa, ja potrebujem chlapa! kričala v mysli.
Ako tak kráčala dolu schodmi zbadala shinobiho, čo strážil vchod do hokagehause. Pozdával sa jej. Potichúčky sa k nemu prikradla a vrhla sa naňho. On ju však prehodil cez rameno a ako dopadla na zem stratila vedomie.
Keď sa prebrala ležala na lôžku v nemocničnej izbe a ten shinobi spal v kresle oproti jej posteli. Posadila sa a hlava ju zabolela ako po fláme. Pozrela do zrkadla na stene a zbadala si na hlave obväz. Chvíľu počkala až bolesť ustúpi, zliezla s postele, zamkla dvere a okno na ňom zatiahla roletou. Potom sa prikradla k shinobimu a sadla si naňho. Okamžite sa zobudil a chcel niečo povedať, no ústa mu zatvorila vášnivým bozkom. Pochopil a bozk jej opätoval. Vzal ju do náručia, postavil sa, položil na posteľ a to čo jej spravil vám opisovať nemôžem lebo tu panuje cenzúra, takže týmto by som rád pozdravil všetky cenzúrky. Ale tak naznačiť vám môžem, takže robili to ako králici a znova a znova a znova, až dokiaľ milý, drahý shinobi neodpadol od vyčerpania.
Medzi ANBU sa šuškalo, že reddo kyappu natáčala filmy pre dospelých a vzhľadom k tomu, že všetci tí úchyláci a úchyláčky z maskami, z ANBU mali nejaké dobré meno a tak sa s ňou tri mesiace nikto intímne nestýkal. Vzhľadom k tomu, že sa mi nepodarilo zistiť, čo to dobré meno klubu ANBU je, do vydania tejto rozprávky danú informáciu doplním neskôr.
Pred mesiacom sa zistilo, že reddo kyappu je nevinná a všetky indície smerujú do hokagehause. No to bolo kyappu na veliké, hrubé h*** ,pretože bola vyslaná na misiu do Kaze no Kuni. A tak zasa nič nebolo. Ale tak vráťme sa späť.
Na druhý deň vstala na zvuk sirény, ktorú si nastavila na budíku ako zvonenie a zišla dolu do kuchyne. Bola dlho hore, dokázala otvoriť viečka ledva na škáru a tak išla po pamäti a hmate. Nahmatala dvierka na hornej skrinke a vybrala z nej hrnček. Potom spravila pár krokov až k rohu kuchynského pultu a nahmatala kanvicu s teplou kávou. Vzala ju a snažila sa naliať kávu do hrnčeka, keď však dvakrát minula, vzdala to, položila hrnček na pult a napila sa priamo z kanvice.
Čerstvá káva jej pomohla a konečne mohla otvoriť oči. Naliala si ešte plný hrnček a kanvicu vrátila na miesto. Zohla sa, vybrala handru spod dresu, poutierala rozliatu kávu a vrátila ju na miesto. Vzala hrnček, oprela sa o kuchynský pult, napila sa a na okamih zostala prekvapená. Za stolom sedel jej otec a Neji a čítali noviny.
„Dobré ráno!“ pozdravili súčasne.
„Dobré ráno!“ odzdravila.
„Hiashi-san, myslím, že by ste jej to už mali povedať.“ riekol Neji.
Hlava Hyuuga klanu sa naňho pozrel a potom pozrel na Hinatu: „Goreijou, prosím ťa choď sa obliecť, si nahá!“
Kyappu sa pozrela dolu a naozaj bola nahá. Sčervenala a rozbehla sa do izby. Vykríkla: „Perverzáci!“ a už jej nebolo.
Rýchlo sa obliekala a pri tom premýšľala: „Sú to perverzáci, perverzáci a nič iné. Keby som ich nepoznala......Ach tí chlapi!“ vzdychla si a schádzala dolu schodmi, keď začula Nejiho: „Je celkom pekná!“
„Tak pekná?“ odpovedal mu jej chichioya otázkou a dodal: „Mať tak o desať rokov menej a nebyť to moja goreijou bola by už dávno moja.“
„Netušil som, že ste boli taký borec Hiashi-san?!“ podpichol ho mladí muž.
„Mohol by som ti hodiny rozprávať, no som diksrétny. Okrem toho každú chvíľu by sa mala vrátiť, nechajme to tak!“
„Iste!“ povedal Neji a čítal ďalej noviny.
Kyappu stála na treťom schode a keď počula koniec konverzácie trochu zadupotala a zišla dolu. Zobrala si z chladničky jogurt, zo skrinky na pečivo dva džemové šátečky a prisadla si k nim. S Nejim nadviazala konverzáciu. O chvíľu sa prirútila hahaoya aj s nákupom a kyappu jej ho pomohla poukladať.
O tom čo sa stalo pred chvíľou nepadlo ani slovo.
„Kyappu, obaasan mi volala, že je chorá, budeš jej musieť asi tak týždeň nosiť jedlo!“ oznámila jej hahaoya.
„Mám dovolenku a namiesto toho aby som mala pauzu, sa budem musieť trepať každý deň k nej. To je fakt úžasné.“ Povedala naradostene a vtom sa zarazila.
„Moment, pokiaľ si dobre pamätám tak v Burakku hayashi vyčíňa neznámi násilník, ktorý znásilňuje dievčatá a ženy. Má ho vraj super veľkého a ešte ho nechytili. To by bolo niečo pre mňa.“ Mrmlala si popod nos.
„Na druhú stranu chcela som tým smerom ísť, takže by to zas nebol až taký problém.“ Povedala a usmiala sa na ňu.
„Čo tá náhla zmena?“ spýtala sa haha, podozrievavo.
„Čo by, chcela som sa tým smerom na niečo pozrieť, takže môžem spojiť príjemné s užitočným.“ Odvetila goreijou.
Hahaoya sa na ňu skúmavo zahľadela a povedala: „Dobre teda, navarím obed a po obede ho odnesieš obaasan.“
Yes! Pomyslela si dievčina a v duchu skákala radosťou.
Po obede sa išla kyappu obliecť na cestu. Nevedela sa rozhodnúť, čo by si mala obliecť aby zaujala a nevyzerala pri tom ako štetka. Nakoniec sa rozhodla pre priliehavé jeansy, skrátené pod kolená a červenú, najpriliehavejšiu vestičku s kapucňou. Pričom vestička siahala asi tak desať cenťákov nad pupok. Zips na vestičke si rozopla, tak akurát, aby bola vidieť nádherne červená podprsenka, s ešte nádhernejšou výplňou. Pozrela sa do veľkého zrkadla, či vyzerá aj odzadu tak dobre a zistila, že jej vytŕčajú nádherne, červené tangáče a tak si ich zakryla kapsičkou s ninja výbavou.
„Još, som pripravená!“ zahlásila odrazu v zrkadle a zišla do kuchyne, kde už hahaoya ukladala jedlo do dvojdielneho, ruksakového košíka.
„Ako to ide?“ spýtala sa nedočkavo kyappu.
„Už to skoro mám!“ odpovedala hahao a nenápadne si prezrela, ako sa vystrojila. Pohľad sa jej zastavil na odhalenom dekolte, no poznámku radšej prehltla, lebo teraz tak chodili oblečené všetky dievčatá, nemohla jej to teda vyčítať.
„Dobre, môžeš ísť! Všetko je prichystané a nezabudni ju pozdravovať!“ povedala hahao a podala jej košík.
„Vykonám!“ usmialo sa na ňu goreijou a odišla.
Z Konohy vyletela ako vietor a o hodinu dorazila na začiatok Burakku Hayashi.
„Ešte menšia úprava,“ zamrmlala si popod nos, zips na vestičke si stiahla ešte nižšie, kapsičku s ninja výbavou si odsunula na bok a povytiahla si tangáče, tak aby sympaticky vykukovali z jeansov.
„A môžem ísť!“ riekla a vkráčala vychádzkovým krokom do hayashio.
I kráčala deva vyšliapanou cestičkou, vtáčiky radostne pospevovali, veveričky v korune stromu kefovali, kúsok od nej sa srnka s jeleňom oblizovali. Ľúbezná to čistinka sa pred ňou otvorila a tam na jej kraji, na tom veľkom šutri, ryoushi Shikamaru leží a na obláčiky hľadí. Ako tak vôkol neho prechádza, hodí po nej očkom a utrúsi slovko: „Onnanako dávaj si pozor, bo v hayashio dosť mladých diev i žien znásilnil obrovský kitsuno. Neplechu mi tu robí už druhí mesiac, no už viem ako ho dostanem, musím však premyslieť ako to prevediem. Varujem ťa teda ešte raz, poviem ti to bez príkras, v hayashio tomto vyčíňa zlí tvor a teraz mi už daj pokoj!“
„Ts, tak on ma osloví ako prvý a potom ma odfajčí. V**** si oko d***!“ zamrmlala takmer nečujne kyappu, vkráčala do hayashio a zároveň si pomyslela: Yes!
Kráčala lesnou cestičkou už hodnú chvíľu, keď v kroví čosi zapraskalo.
„Je tam niekto?“ spýtala sa bojazlivým hlasom a zároveň sa snažila tváriť vystrašene.
„Pokoj dievča, to som len ja okinashi!“ riekol starý muž, vychádzajúci z krovia.
Ale veď to je Tazuna, počkať toto nieje Tazuna, inak by vedel kto som, Naruto nás predsa predstavil. To je on, to je on, kitsuno! Pomyslela si a v duchu sa usmiala.
„Dobrý deň okinashi-san a čože tu robíte?“ spýtala sa nevinne.
„Dobrý, ale hľadám jednu vzácnu bylinu, no tak nejak si neviem spomenúť, kde som ju zbieral naposledy. Mimochodom ako sa voláš onnanoko, ja sa volám Rosuto?!“ odpovedal starec otázkou.
Tak hľadáš bylinu čo, budiš?! Pomyslela si odpovedala: „Volám sa Hinata Hyuuga ale pretože stála nosím túto vestičku s kapucňou tak mi všetci hovoria reddo kyappu.“
„Aha a kam ideš tak sama?“ spýtal sa znovu, lačne si ju prezerajúc.
„Obaasan ochorela tak jej budem celý týždeň nosiť jedlo.“ A o čosi pevnejšie zovrela popruhy.
„To si potom vnučka starej Venusie, kto by to bol povedal. Síce by som sa s tebou aj ďalej rozprával, no tú bylinu musím čo najskôr nájsť. Maj sa dobre a dávaj si pozor, vyčíňa tu veľký kitsuno a ty by si sa mohla stať jeho obeťou." Varoval ju starec a stratil sa v protiľahlom kroví.
Označil si ma, takže som obeť, som obeť....hučalo jej v hlave a najradšej by výskala od radosti, no spamätala sa a pomaly kráčala ďalej po lesnej cestičke.
Po chvíli začula znovu zapraskanie, strhla sa a tváriac sa vystrašene sa obzerala okolo seba. No v očiach jej horeli radostné ohníčky, inak nemohla dať svoju radosť najavo.
„Kto je tam?“ spýtala sa vyplašene.
V tmavej húštine zbadala dve krvavo žiariace oči, hypnotizovali ju, všetok jej odpor sa strácal ako dym vo vzduchu. Tie oči ju pomaly ovládli. Zložila si z chrbta košík a oprela ho o strom. Potom jej ruky nahmatali zips na vestičke, rozopli ho a vyzliekli jej ju. Objavila sa jej nádherná, červená podprsenka Victoria Secret, no na jej prekvapenie jej ju ruky nevyzliekli. Zbadala ako sa krvavo žiariace oči nepatrne roztvorili a pocítila jemné pohladenie pazúrov na svojich prsiach. Nie, ešte nie! Začula príjemný, hrubý hlas vo svojej hlave a telom jej prebehla vlna obrovskej sexuálnej lačnosti.
Jej ruky sa však dali opäť do práce a vyzliekli jej priliehavé jeansy a sandále. Tentokrát sa objavil kúsok látky na šnúrkach, ktorému hovorili tangáče. Tie čo mala kyappu na sebe boli rovnakého vyhotovenia ako podprsenka, no tá dosť zakrývala, oni však boli zväčša priesvitné a tak bolo pekne vidieť jej vyholené lono.
Myslela si, že jej ho kitsuno pohladí, tak ako prsia, no nespravil to, namiesto toho zbadala ako sa tie hypnotizujúce oči približujú. Ako sa približovali začali sa v tmavej húštine objavovať mohutné kitsunove obrysy. Konečne stál pred ňou a hoci ju prestal hypnotizovať neviditeľné putá z jej tela nezložil iba ich povolil. Kyappu sa naňho nemohla vynadívať, mohutné, svalnaté, vyformované telo, pokryté jemnou srsťou priam lákalo k pohladeniu. Neváhala a pohladilo ho po dokonale vytvarovanej hrudi. Spravila bojazlivý krôčik, objala ho a pritisla sa na jeho hruď. Tiež ju objal.
Bola nervózna, tak strašne nervózna akoby to robila po prvý krát. Jej odvaha si zobrala dovolenku a nechala ju vystrašenú v tomto strašidelnom lese, v náručí čoho vlastne.....monštra? Nie, toto nieje monštrum. Počula ako mu pokojne bije srdce: buch-buch......buch-buch.......buch-buch. A ten pokoj sa začal šíriť i ňou. O chvíľu už nemala strach, nebála sa, mala pocit akoby ju zvieral muž, ktorého miluje, hoci ho ešte nenašla. Pocítila túžbu, túžbu spojiť sa sním, splynúť sním a poznala jediný spôsob ako to spraviť, oddať sa mu. Otvorila oči a zahľadela sa mu do tých jeho, zbadala v nich strach a rozpačitosť. Aj on pocítil vzájomnú spriaznenosť, pocit ktorý predtým nepoznal a teraz nevedel čo by mal robiť.
„Ja.....ja.....pšššt, nič nehovor, iba si ma vezmi!“ začal koktať, keď ho prerušila a vášnivo pobozkala.
Tiež ju pobozkal a predtým ako ho úplne ovládla spravil jej za chrbtom pár pečatí a preniesol ich do svojho úkrytu, jaskyne hlboko pod hayashim.
Keď sa kyappu odtiahla a otvorila oči bola prekvapená kde sú, no jaskyňa jej bola sympatická. Jaskyňa bola zariadená ako veľký byt, obývačka bola zároveň spálňou a tá bola spojená s malou kuchyňou oddelenou iba barovým pultom. Boli tam tiež dvoje dvere, predpokladala, že vedú do kúpeľne a na toaletu. Chvíľu si jaskyňu prezerala, potom zdvihla svoje veci zo zeme a poukladala ich na stoličku vedľa rozkladacej pohovky. Kitsuno ju zatiaľ rozložil a ustlal. Potom si obaja ľahli, začali sa vášnivo bozkávať a vyzliekať posledné kúsky oblečenia, ktoré mali na sebe. Vzájomné bozky a dotyky ich dráždili až to nevydržali a vrhli sa po sebe. Predháňali sa v tom, kto komu dopraje väčšiu rozkoš, no zároveň im nebola o nič menej dopriata.
O tri hodiny si ležali vyčerpaní v náručí, keď sa ozvalo onnanoko: „Nikdy som s nikým nezažila to čo s tebou. Ten pocit bol.......dokonalý!“ dokončil za ňu on.
„Áno to bol.....“nedokončila vetu kyappu.
„Ale?“ spýtal sa v rozpakoch.
„Ale môžeme byť spolu, máme na to právo?“ odpovedala otázkou.
„Neviem o čo ti ide ale pokiaľ to čo sme pred chvíľou robili bolo pre teba iba chvíľková slabosť, krátkodobé zatemnenie mysle, skrátka iba s*** sex tak mi to rovno povedz a prestaň chodiť okolo horúcej kaše!“ odtiahol sa od nej kitsuno.
„Nehnevaj sa tak som to nemyslela. Vieš ja......nikdy pred tým sa nikto nedostal do môjho srdca a ja.....ja.....nečakala som, že nájdem lásku zrovna tu.“ A jemne sa k nemu pritisla.
Objal ju, pohladil po vlasoch a už prívetivejšie povedal: „Ja som to tiež nečakal, vždy išlo iba o sex, no stretol som teba a zrazu to bolo o niečom inom. Nič také som od zrodenia nezažil, no veľmi sa mi to páčilo.“
„Od tvojho zrodenia, čo tým myslíš?“ spýtala sa so záujmom.
Na okamih sa jej zahľadel do očí, až mala pocit, že si číta v jej mysli a nakoniec ešte hrubším hlasom povedal: „To čo ti teraz poviem je veľmi osobné a v prípade, že by si to niekomu vykecala mohlo by mi to ublížiť. Rozumieš?!“
Mráz jej prebehol po chrbte, bo ju pazúrmi pohladil po krku. Zo strachom prikývla a tak pokračoval: „Zrodil som sa pri vymýšľaní nového jutsu, istému mladému mužovi. A hoci ma chcel spočiatku zničiť dospeli sme k dohode, ja budem prebývať tu v Burakku Hayashi a snažiť sa nebiť na očiach. On ma za to bude pred ním chrániť!“
„Chrániť pred kým?“ vyhrklo z kyappu. Uvedomiac si neslušné vyrieknutie otázky sa začala červenať.
„Pred mojim synom! Iste ti nemusím hovoriť kto to je.“ odpovedal baviac sa na jej červenej tvári.
„Ehm a nemohol by si mi aspoň napovedať, vážne netuším kto je tvoj.....“ a vtedy jej to došlo, „Pre Boha snáď nie Kyuuby?“ Jej tvár sa z červenej zmenila na stenovo bielu.
„Žiaľ áno, pod tým menom ho poznáte.“ Odpovedal a prezeral si ju znepokojený náhlou zmenou farby.
„Ale to nieje možné, veď sa na seba pozri, si príliš malý aby si mohol byť jeho otec. Kyuuby je veľký ako niekoľkoposchodová budova, no ty máš niečo cez dva metre, to proste nieje možné!“ zvolala a posadila sa na posteli.
„Moja veľkosť v tomto prípade nieje dôležitá, pretože ho mám v sebe. Toto je moja najnižšia forma, keď by som sa zmenil do svojej skutočnej podoby bol by som o niečo väčší ako môj syn. Okrem toho pokiaľ viem tak Naruto s jedným chvostom tiež nieje nejak zvlášť veľký.“ Skonštatoval a tiež sa posadil: „Nemal som ti to nikdy hovoriť, bude najlepšie keď ti o sebe radšej už nič nepoviem, priveľmi ťa to rozrušuje!“
„Nie prosím pokračuj, chcem poznať všetky úskalia nášho vzťahu. Nemusíš sa o mňa báť, zvládnem to.“ Naliehala naňho prosebne.
„Dobre teda ale stále si myslím, že to bola chyba začať s tým. Prejdime však k poslednému bodu k jedlu! Iste si si všimla, že kuchyňa nieje vôbec používaná, je to kvôli tomu, že ako každý démon aj ja sa živím energiou.“
„Jedlo, dobrý nápad!“ premýšľala nahlas, vstala z postele a zamierila ku košíkovému ruksaku.
Kitsuno pokračoval vo výklade: „Ale tá energia nemôže byť len tak nejaká. Vzhľadom k tomu, že ja som na počudovanie Jang, môžem prijímať iba Jing. No a najjednoduchší spôsob ako energiu získať je sex, pretože práve pri ňom sa uvoľňuje vo veľkom množstve, zo stupňujúcou tendenciou. Ja ho potom už len pohltím.“
„Ale?“ Spozornela, no tanier si naložila.
„Ale v prípade, že by som mesiac nič nejedol, prevládla by moja démonickejšia časť a začal by som hľadať nejaké mladé dievča, ktoré by som pohltil a to doslovne. Výsledkom by bolo, že by sa ocitlo v jednej dimenzii, ktorú mám v sebe, s mojim synom. Ten by sa jej zmocnil a oplodnil ju. V okamihu keď by sa to stalo by ju dimenzia premiestnila späť do tohto sveta. Dieťa, ktoré by sa jej následne narodilo by slúžilo ako schránka pre môjho syna, ktorý by sa do neho po narodení premiestnil. Keď už by mal telo musel by spraviť ešte jednu vec a znovu by mohol existovať v tomto svete vo svojej skutočnej podobe a to by bolo už iné kafe.“ Odpovedal neradostne kitsuno a sadol si za stôl oproti nej.
Kyappu sa na okamih zamyslela a napokon povedala: „Zamilovala som sa do teba a hoci si to čo si, budem tu vždy pre teba a pomôžem ti udržať synátora tam kde je!“ Potom sa naňho usmiala, pohladila ho po tvári a začala jesť. Nič nepovedal, iba ju tíško pozoroval.
Keď sa najedla bolo načase navštíviť obaasan, preto sa zmenil na mladého Tazunu, spravil pár pečatí a ocitli sa pred jej chalúpkou.
„Musím ísť!“ zahlásila.
„Hej, musíš!“ skonštatoval on.
Vášnivo sa pobozkali, horko ťažko sa od seba odlepili a každý sa vybral vlastnou cestou.
Nasledujúcich šesť dní trávili skoro všetok čas spolu. Prechádzali sa po hayashim, milovali sa, rozprávali o vážnych veciach i totálnych somarinách, alebo si len tak ležali v lone a vychutnávali vzájomnú blízkosť.
Čas sa však nezastavil, plynul stále ďalej a tak sa stalo, že prišiel pondelok a sním i nová misia, ktorá sa odohrávala na opačnej strane než leží Burakku Hayashi. Nemohla prísť a rozlúčiť sa, nemohla prísť a povedať: „Mám misiu, počkaj na mňa!“ Zostal sám v hayashim a nevedel čo sa deje. Na malú misiu sa nabaľovali ďalšie malé misie, až vznikla jedna veľká, dvojtýždňová. A keď sa onnanako konečne vrátilo domou a predstúpilo pred hokage, dostalo okamžite ďalšiu misiu, ktorá nadväzovala na tú malú, predchádzajúcu. Situácia sa zopakovala a znovu bola preč dva týždne.
Keď sa vrátila dostala týždeň voľna. Zamierila domov, okúpala sa a ľahla si, že sa konečne vyspí vo svojej posteli, no nakoniec prespala dva dni. Až sa konečne zobudila najedla sa a pobrala sa za svojím milovaným. Dorazilo do hayashio, aktivovala byakugan a začala ho hľadať. Nikde ho však nenašla. Nasledujúci deň ho prehľadávala znovu a znovu Kitsunoa nenašla. Začala mať nepríjemný pocit. Tretí deň opäť prehľadávala hayashio, nič však nenašla a tak sa vybrala za obaasan.
Vošla do chalúpky a zvolala: „Obaasan, obaasan si tu?“
Odpoveďou jej bolo mŕtvolné ticho a tak znovu zvolala: „Obaasan to som ja reddo kyappu, si tu?“
Neozvala sa a tak prechádzala miestnosťami, až dorazila do spálne a našla ju spať v posteli. Pripadalo jej to zvláštne, pretože Venusia bola okolo obeda vždy aktívna a schrupnúť si išla až poobede. Podišla k nej a skontrolovala jej puls. Žiadny nenašla a tak okamžite aktivovala byakugan a zistila, že v nej niet chakry. Zrušila ho, kľakla si k jej posteli a tíško plakala. V tom sa za ňou zabuchli dvere. Bleskovo sa postavila a vytiahla kunaie, keď si utrela slzy zbadala pred sebou schudnutého kitsunoa.
„Kychi!“ vykríkla a chcela sa k nemu rozbehnúť a objať ho, no zrazu si všimla jeho šialený, lačný pohľad: „Kychi, čo sa deje?“
On ju však nespoznával: „Žrádlo, konečne nejaké dobré žrádlo! Nebojsa reddo kyappu, keď sa nebudeš vzpierať bude to rýchle. Mimochodom iste ti nebude vadiť keď ťa nevysajem ale pohltím však? Vieš vy ľudia vlastne neviete z čoho sa vlastne skladá ten váš fyzický svet, ale ja ti to poviem. Na počiatku sveta, keď ojiisan Awai a obaasan Kurai splývali v jedno sa im po určitej dobe, pretože boh Toki vtedy ešte neexistoval, narodil sa sochi náš drahý a milovaný Chichio.
Ten po dosiahnutí dospelosti od seba oddelil Awaiho a Kurai a vyformoval ich do svetov, ktorým vy hovoríte nebo a peklo. Ale vzhľadom k tomu, že chcel aby zostali aj naďalej spolu spojil ich pohlaviami. To však netušil, že spojením ich pohlaví vzniká ďalšie svetlo a temnota a tak ich spojené pohlavia vyformoval do ďalšieho sveta, ktorý predchádzal tomu vášmu. Tým, že neustále vznikala nová temnota a svetlo tento svet dosiahol veľkosti neba a pekla, no naďalej sa zväčšoval. A tak Chichio vymyslel tajomnú pečať, ktorá naveky udržiava špeciálne jutsu. Toto jutsu, po tom ako dosiahnu temnota a svetlo určitú veľkosť, spôsobí ich stlačenie na tú najmenšiu čiastočku energie a tá sa spojí s ďalšími takýmito čiastočkami až vznikne hmota.
Áno moja milá hmota je vlastne obrovská energie stlačená do toho najprťavejšieho priemeru alebo ako to nazvať. A ty a tvoje telo mi teraz poslúžia ako obrovská hora jedla. Ako sa tak na teba pozerám budem ťa tráviť možno aj rok. Jeden jediný rok nebudem musieť nič jesť a bude mať dosť energie k životu. Povedz nieje to česť slúžiť mi ako potrava na rok?!“
„Kychi čo to hovoríš, už si zabudol, čo si my vravel o tvojom synovi a o tom čo by sa stalo, keď by si niekoho pohltil?“ skríkla rozrušene a odkopla ho späť, keď sa ju pokúsil chytiť.
Odletel do obaasaninej skrine, chvíľu sa nehýbal, potom nabral vedomie a vyštveral sa z nej. Chvíľu sa nechápavo pozeral po miestnosti až zbadal Hinatu: „Kyappu?“
„Kychi!“ zvolala a radostne ho objala.
On ju tiež objal, no objímal ju čoraz pevnejšie a pevnejšie až riekla: „Nie tak pevne!“
Odpoveďou jej bolo jeho drsné: „Zabudol!“
Pozrela mu do očí a predtým ako ju pohltil a obklopila ju tma z jej hrdla vyšiel srdcervúci výkrik: „Milujem ťa Kitsuno!“ a v hlave okamžite rozjasnilo a došlo mu čo vlastne spravil: „Nieeeeeeee! Čo som to spravil.....kyappu.....kyappu.....“
V tom zarinčalo sklo a oknom sa dostal dnu ryoushi. Okamžite vytiahol meč a prebodol Kitsunoa, no tomu to nič nespravilo.
„No do r**i!“ uľavil si ryoushi, keď od neho uskakoval.
„Musíte mi pomôcť.....ja....ja....hlad mi zatemnil myseľ a spravil som niečo strašné. Musíte ma zabiť a to rýchlo, nesmie ju dostať, keď ma zabijete rýchlo dostane sa z toho. Áno....Áno..... to je ono.....musí to vyjsť.....nie ono to určite vyjde! No tak pozdvihnite meč a odseknite mi hlavu!“ vravel Kychi a kľakol si na zem.
Ryoushi na neho na okamih nechápavo hľadel, no keď videl v akom je rozpoložení pevne zovrel meč, podišiel k nemu a odsekol mu hlavu. Ako to spravil kitsunoa zahalila v okamihu tma a dopadol oproti svojej milovanej na ľadovú pláň, akú by ste našli za polárnym kruhom. Jeho milovaná kyappu sa postavila a šokovane sa obzerala okolo seba. Tiež sa postavil a chcel na ňu zvolať keď začul Lilitin hlas: „Je mi ľúto, no tu nemáš čo robiť!“ a skôr ako dokázal niečo namietnuť ocitli sa v Susshinchi.
„Už si sa nikdy viac nemal dostať na svet, to že si ju stretol a zamilovali ste sa do seba bola obrovská chyba, nikdy sa to nemalo stať!“ riekla naštvane Lilit a priložila k sebe ruky.
„Nebola to chyba. Chyba bola neopustiť hayashio a nenakŕmiť sa za Konohou, keby som nedodržal ten blbý sľub. Ale hlavne keby ma Naruto pomocou toho svojho debilného jutsu nedostal späť na svet nič z toho by sa nestalo!“ odporoval kitsuno a ona odtiahla ruky.
„Pozri, existujú tisíce realít, no iba v dvoch poznajú shinobi chakru. Je to ten svet v ktorom si bol a ešte jeden, do ktorého a to ti zaručujem sa ty nedostaneš. Na Naruta neútoč ani slovkom, moja priateľka Shikyo je teraz na toto meno precitlivená a neviem čo by spravila keby ťa začula z niečoho ho obviňovať, aj keď ten jej je z ten druhej reality. Dosť bolo konverzácie vieš čo musím urobiť tak nerob kraviny!“ reagovala na jeho slová.
„Lilit prosím pomôž jej ona si to nezaslúži, okrem toho na Naruta sa nehnevám je mladí nemôže za to.“ Prosil ju Kychi.
„Viem, môže za to istá zdutá démonka, ktorá sa vrátila o pár rokov späť pomstiť Narutovi, no splietla si reality a tak za jej chybu budú pykať nevinný. Môj manžel Hádes musí napraviť jej chybu a tí, ktorý sa do toho zaplietli musia byť žiaľ bohu zničený. Požiadal svojho priateľa boha Shukumeiho aby túto nečakanú situáciu vyriešil čo možno najbezbolestnejšie pre zúčastnených, no on mu povedal, že daná situácia sa musí vybaviť veľmi rýchlo a tak nemá na výber a musí pristúpiť k nepríjemnému zakončeniu. Je mi to ľúto.“ Povedala, rýchlo spravila sériu pečatí, ukázala naňho a zvolala: „Umarekawari no Jutsu!“ Zmenil sa na oblak temnej energie a spojil sa z obrovským oblakom temnoty, zlomkom lona obaasan Karai. A niekde vo vedľajších miestnostiach sa zrodil nový, malý démonko.
To ju však nezaujímalo, pretože to čo mu nepovedala bolo, že ona je tá, ktorá nasmeruje jeho milovanú do náručia Shikyo. Spravila pár pečatí a premiestnila sa do kitsunovej dimenzie ku kyappu.
Zvláštne aj keď by mi mala byť zima a mala by som drkotať zubami cítim iba príjemný chládok. Musím si dávať pozor, tu niekde je Kychiho podarený synátor Kyuuby a keď ma dostane čakajú ma nepríjemnosti. Na druhú stranu od tej chvíle čo mi o tom rozprával sme sa o tom nebavili a ja tak neviem či sa dá odtiaľto dostať aj inak ako tým spôsobom, ktorý mi spomínal. Premýšľalo onnanoko a chcelo vykročiť k svetlo na obzore, keď začulo hlas svojho milovaného: „Láska nemám mnoho času tak dobre počúvaj! Vidíš to svetlo na obzore nechoď tam to je Kyuuby ale choď opačným smerom, mala by si tak nájsť starý chrám. Vojdi dnu a správnym zoradením hádanky sa otvorí brána do tvojho sveta, rýchlo ňou prejdi a budeš v bezpečí. Volajú ma, už sa nikdy neuvidíme no vedz, že som ťa napriek tomu čo sa stalo nesmierne miloval. Zbohom moja milovaná.“ A hlas utíchol.
„Milujem ťa kitsuno, počuješ milujem ťa a vždy budem!“ skríkla kyappu, padla do snehu a plakala a plakala.
Lilit sa otočila a so slzami stekajúcimi po lícach kráčala preč.
„Do r**i ja som ale k***, je mi zo seba na vracanie. To je nápad pôjdem do stredovekej Eury a tam na plnom námestí spravím pár jutsu. Chytia ma, vyhlásia za bosorku, ja budem odporovať a tak ma budú musieť mučiť. Áno to je ono, tá bolesť mi pomôže prekonať zhnusenosť zo samej seba.“ Premýšľala nahlas, tak aj urobila a v mihu bola preč.
Onnanoko sa zatiaľ spamätala, vstala zo snehu a vykročila opačným smerom ako bolo svetlo na obzore.