Tulákov Návrat 01: Návštevník

Už je to desať rokov, čo si zmizol Naruto, kde si a ako sa ti vodí? pomyslela si Sakura, hľadiac z okna.
„Už zasa máš ten smutný výraz, prestaň sa už trápiť, raz sa vráti a keby ťa videl takúto, tak si to s tým návratom rozmyslí!“ začula za sebou známy hlas.
Hlas muža, ktorého milovala. Hlas muža, ktorý sa do nej nakoniec predsa len zamiloval.
„Za to môžeš ty Sasuke!“ povedala s úsmevom pozerajúc naňho.
Nečakané obvinenie ho zasiahlo na najcitlivejšom mieste. Vedel, že raz to z jej úst zaznie, no nečakal, že sa ho to tak dotkne. Vstal z postele a posadil sa, sadnúc si chrbtom k nej. Vtedy jej došlo, čo práve povedala.
„Prepáč...ja...ja...som nechcela!“ habkala, snažiac sa nájsť slová na ospravedlnenie, tie však neprichádzali.
„Viem, že za všetko môžem ja. Keby som nechcel tú svoju debilnú pomstu, nestalo by sa to a on by bol tu. Nikto mi to do očí nepovie, no viem, že všetci si to myslia. Nemal by som tu byť, nezaslúžim si tu byť!“ povedal a chcel vstať, keď v tom ho Sakura objala okolo pása a pritisla sa k nemu.
„Nie je to len tvoja vina, to ja som chcela, aby ťa priviedol späť, to ja som chcela, aby sme boli zasa spolu. Naruto bol pre mňa vždy iba priateľ, no on ma miloval a ja som ho iba využila, aby som sa dostala k tebe. Nie som o nič lepšia ako ty!“ povedala skľúčene, keď vtom vbehla do spálne s plačom ich malá dcéra Yume.
„Mami, ocko, Genji mi zobral bábiku.“
Sakura si sadla na posteľ, položila si malé tmavovlasé dievčatko na kolená a snažila sa ho utíšiť. Sasuke vstal a išiel do synovej izby.
„Čo to zasa stváraš, okamžite vráť svojej sestre bábiku a ospravedlň sa jej!“ hľadiac naňho prísne.
„Daj jej ju sám,“ povedal Genji a hodil mu ju. „No ospravedlniť by sa mi mala ona a nie ja jej!“
„Čo tým myslíš?“ spýtal sa prísne.
„Povedala, že môj otec je srab. Mojím otcom si ty a nikto iný, nedovolím, aby ťa urážala. Na toho druhého, čo mamu, keď bola tehotná opustil, sa môžem zvysoka vykašľať.“ odpovedal naštvane zlatovlasý chlapec a začal si baliť veci do školy.
„Genji, takto nehovor, tvoj otec je skvelý človek, až ho spoznáš obľúbiš si ho a Yume si nevšímaj, je príliš malá, aby vedela, čo hovorí.“ snažil sa ho upokojiť.
„Ja už otca mám, pokiaľ chce ten človek syna, nech si spraví nového!“ povedal chladne.
To však už Sasuke nevydržal a vylepil mu facku, čo hneď aj oľutoval.
„Genji, ja...,“ chcel sa mu ospravedlniť, no chlapec vyšiel zo svojej izby a o chvíľu bolo počuť buchnutie vchodových dverí. Odišiel.
Sasuke sa skľúčený vrátil do spálne a vysvetlil Sakure, čo sa stalo. Tá pokarhala ich dcéru a odniesla ju do jej izby, zatiaľ čo on premýšľal, čo všetko má dnes vybaviť a už len pri tej predstave sa cítil unavene.
Na tento rok mu pripadla úloha jedného z organizátorov genninskej skúšky a hoci mala byť až za mesiac, zdalo sa mu, že sa mu z toho rozskočí hlava. Znovu vstal z postele, prezliekol sa, vošiel do kuchyne, rýchlo sa najedol a odišiel.
Sakura sa zatiaľ prezliekla a vychystala aj ich dcérku. Potom sa najedli a odišli do škôlky, ich dom osamel.
Nie však na dlho. O pár hodín sa odsunulo okno a dnu vošiel záhadný návštevník. Shinobi s vybledlou oranžovou šatkou na hlave a obväzom na tvári, pripomínajúcom masku. Boli mu vidieť iba oči, oči ktoré v tej chvíli skúmali dom Sasukeho a Sakury. Záhadný shinobi prešiel miestnosť po miestnosti, keby ho niekto videl myslel by si, že je zlodej. Nevyzeralo to, že by hľadal niečo konkrétne, ale skôr to pripomínalo prieskum. Vošiel do ich spálne a na stolíku našiel starú fotku. Vzal ju do rúk a zamyslene skúmal.

Sakura sa vrátila domou z obchodu a nákup položila na kuchynskú linku.
Najprv sa prezlečiem, tieto šaty sa na doma nehodia, veď nákup môžem uložiť aj za chvíľu, pomyslela si a vychádzala po schodoch .
Pomaly kráčala na poschodie, keď pocítila jemný závan vetra.
To je zvláštne, spomínam si, že všetky okná som pred odchodom zavrela, pomyslela si, keď jej po chrbte prešli zimomriavky.
Mala zrazu zvláštny pocit a tak radšej vytiahla kunai. Závan vychádzal zo spálne, čo ju utvrdilo v tom, že mali, alebo dokonca ešte majú, nedovoleného návštevníka.
Pomaly sa prikradla k stene a cez otvorené spálňové dvere zbadala neznámeho shinobiho, ako v nej stojí a pozerá sa na čosi vo svojich rukách.
Vedela som to! Pomyslela si a opatrne nazrela dnu.
Z okna svietilo prudké svetlo, takže videla iba tmavý tieň, no i ten pohľad jej stačil na to, aby zaútočila. Skočila dnu a hodila po neznámom kunai, ten ho odrazil a zároveň po nej čosi hodil. A to čosi ju trafilo do hlavy a pohltila ju tma.
Sakure sa podarilo otvoriť oči a zbadala, ako ju ten neznámi shinobi pokladá na posteľ. Mala problém udržať oči otvorené, nieto sa ešte pohnúť a tak len čakala a pripravovala sa na najhoršie. Neznámy zbadal, že sa naň pozerá a aj keď videla iba tmavý tieň zrazu mala pocit, akoby sa už stretli.
„Prepáč, toto som nechcel! Prekvapila si ma a automaticky som opätoval útok,“ prehovoril zrazu neznámy.
Ten hlas je tak povedomý a predsa nemá tvár, pomyslela si a ďalej naňho hľadela.
„Ranu som ti provizórne ošetril, no aj tak budeš musieť ísť do nemocnice,“ povedal neznámy a ukázal jej obrázok.
Takže ma nechcel zabiť? Hm...náhoda je sv*ňa. Preletelo jej hlavou a počúvala, čo jej chce povedať.
„Pozri ,rozbil sa zrovna na mieste, kde mám tvár. Je zvláštne ako ten čas letí, spomínam si, ako by to bolo iba včera, čo sme sa fotili a predsa boli sme iba deti. Čas plynul a Sasuke nás opustil, potom som ťa opustil aj ja, no vrátil som sa. Objavili sa Akatsuki a my sme ich začali pomaly vyhladzovať. Znovu som odišiel a nechal Konohu bez ochrany. Keď som sa vrátil, našiel som ju takmer celú zničenú, rozdal som si to z Peinom a zároveň sa dozvedel, že ma Hinata miluje a skoro v ten istý okamih som ju aj stratil. Súboj som vyhral a za dva roky sa podarilo dať Konohu takmer do pôvodného stavu. No objavil sa Sasuke, oblbnutý Madarom, no tenkrát už mi nebol priateľom a tak som ho zabil.“
Zabil...zabil...to nie je možné, ty by si ho nikdy nezabil. Naruto?! Pomyslela si, spoznajúc neznámeho.
„Áno, počuješ dobre, zabil a oživil. Niečo sa však pokazilo a kúsok mojej duše splynul s Kyuubim. Vtedy sa mi na tele objavili plamene, podobné obrovskému tetovaniu. Tieto plamene som mal na celom tele a ako som, ešte v ten okamih zistil, stal som sa smrteľne nebezpečným pre svoje okolie a tak som radšej zmizol.
Odišiel som za svojím ujom, ten mi vždy vedel poradiť, a aj keď už nie je najmladší pomáhal mi hľadať v starých záznamoch. Je neuveriteľné, čo všetko som v knižnici na našom hrade našiel. No odpoveď na to, čo sa mi stalo, sa nám podarilo nájsť až po šiestich rokoch a ďalšie štyri trvalo, kým sa nám podarilo zvládnuť inštrukcie, ako ma dostať do normálu. Hoci sa mi podarilo vrátiť si telo do pôvodnej podoby, tak dlho som nosil na tvári masku z obväzov, že už bez nej nedokážem žiť. Teraz už konečne chápem Kakashi-senseia, prečo sa jej nedokáže vzdať.“
Naruto...ja...ja...,prebehlo Sakure hlavou a do očí sa jej nahrnuli slzy.
„Nie, prosím neplač, kvôli mne nie, stačí, že si vyplakala more sĺz pre Sasukeho!“ zašepkal a utrel jej slzy stekajúce po lícach. „Vrátil som sa a zistil, že ste sa dali nakoniec predsa len dokopy a Sasukemu tá jeho pomsta vyfučala z hlavy. Najviac ma však zarazila prítomnosť istého zlatovlasého chlapca. Má moje gény, no jeho otcom je Sasuke, tak to tak aj nechajme.“
Sakura sklopila zrak a nedokázala sa mu pozrieť do očí.
„Nič si z toho nerob, odišiel som a asi si mi to chcela povedať až keď sa vrátim, no ja som sa nevrátil. A nevrátil som sa ďalších desať rokov. Už súboj pred tým, to medzi nami škrípalo a chcel som to ukončiť, pretože som sa dal dokopy s Hinatou, a teba som čoraz častejšie videl hľadieť na túto našu starú fotku. Došlo mi, že ho v tvojom srdci nikdy nenahradím a tak som ti chcel dať slobodu. Chcel som, aby si bola šťastná, no nejako sa to pokašľalo a vrátil sa len Sasuke, ja som nemohol,“ povedal Naruto a na chvíľu nastalo ticho.
Sakura sa naňho zahľadela a v jeho tvári zbadala smútok a bolesť. Hľadel na starú fotku a jej sa zdalo, že sa mu na okamih objavil pod obväzmi úsmev, ktorý zmizol rovnako ako para nad hrncom.
„Ty máš svoju rodinu a nechcem ju rozbíjať. Vždy si ho milovala a zdá sa, že i jemu to konečne došlo. Mňa zasa milovala Hinata, no tiež som bol slepý, až do súboja s Peinom. Keď sa nad tým zamyslím, vlastne už vtedy som si k nej nachádzal cestu. Čakala na mňa desať rokov, nechápem ako to vydržala. No jasné, tú vytrvalosť a odhodlanie odkukala odo mňa, baka jedna,“ povedal a na Sakurinej tvári zazrel úsmev.
Pod obväzmi sa mu tiež objavil úsmev.
„Tvoj úsmev patril medzi tých pár vecí, ktoré mi neskutočne chýbali.“ Pohladil ju po vlasoch a tvár mu opäť zvážnela. „Rozhodol som sa vrátiť k Hinate a založiť s ňou rodinu. Zaslúži si, aby som ju miloval a možno raz sa mi to naozaj podarí a ja sa do nej naozaj zamilujem. Ako sa poznám, bude mi to trvať dosť dlho, čo už, srdcu nerozkážeš. Sakura, týmto sa s tebou rozchádzam a ako dúfam, zostávame aj naďalej priatelia.“
Sakure sa po lícach začali znovu kotúľať slzy a tak ju zdvihol z postele a objal ju.
Naruto...Naruto...ja...ja...som tak šťastná! Prebleslo jej hlavou, zatvorila oči a vychutnávala si jeho blízkosť.
Milujem ťa, a som rada, že si sa vrátil. Čo...čože? Čo som to povedala, to nieje možné veď ho nemilujem, nemilujem...nemi...ne...milujem...., vírilo jej v hlave a začínala v nej mať zmätok.
Čo sa to so mnou stalo, stačilo jediné jeho objatie a ja strácam zem pod nohami. To nie je možné, to nie je možné, žeby sa staré city drali na povrch? Bože, nesmie nič poznať, nesmie na mne nič poznať! Chce sa vrátiť k Hinate a v mojom srdci sa objavuje žiarlivosť. Milovala som Sasukeho, no on odišiel a v čase, ktorý som strávila s Narutom, som sa doňho zamilovala. Moje srdce však nezabudlo ani na Sasukeho a začalo blázniť, pretože sa nevedelo rozhodnúť, ktorého z nich chce viac. A vtedy sa to stalo, prišiel rozhodujúci súboj dvoch mužov, ktorým patrilo moje srdce. Vrátil sa len Sasuke, Naruto zmizol a zmizli i moje city. No vrátil sa a s ním i moje trápenie, moja voľba. Tak sa nakoniec predsa len budem musieť rozhodnúť, komu dám svoje srdce, inak zničím všetko, čo mám. Musím to potlačiť, musím to potlačiť, vírilo jej hlavou, keď ju Naruto položil späť na posteľ.
„Vzhľadom k tomu, že bude ešte chvíľu trvať kým prídu tvoji chlapi domov, doprajem ti pár hodín spánku. Tvoju myseľ odpojím, takže bude spať a nie premýšľať. Prosím, zatiaľ si všetko nechaj pre seba, potrebujem si totiž niečo vybaviť a potom, potom už prídem do Konohy oficiálne. OK, začneme,“ povedal a zavrel oči.
Áno, uspi ma, uspi ma na dlho, dlho, dlho, ozývalo sa jej v hlave.
„Uzurengan!“ zašepkal a v očiach sa mu zjavili víri a začali sa točiť. Akonáhle sa do nich Sakura pozrela, jej myseľ pohltila tma.

Sasuke sa pri návrate domov stretol s Genjim a zdalo sa, že obaja majú dobrú náladu.
„Ale, ale, niekto nám tu vyzerá spokojne?!“ adresoval Sasuke synátorovi, otvárajúc pri tom dvere.
„Skoro sa mi podarilo poraziť Eiko a tak som ju aspoň pozval na rámen,“ povedal akoby nič Genji a zavrel za sebou.
„Pozrime sa naňho, mladý pán má rande s Nejiho dcérou, práve si u mňa získal malé bezvýznamné plus.“ a tvárou mu preletel letmý úsmev.
Genji sa zaceril a Sasukeho tvár zvážnela, bol totiž až neskutočne podobný svojmu otcovi. A vo chvíľach, ako je táto to vyvolávalo priam bolestivé spomienky. Synátor zbadal, ako rýchlo jeho tvár zvážnela.
„Otec, deje sa niečo?“ spýtal sa opatrne.
„Nie, nič sa nedeje, iba staré spomienky,“ odpovedal a vošli do kuchyne.
Obaja zbadali nevyložený nákup, na kuchynskej linke a trochu ich to zaskočilo, pretože Sakura ho takmer vždy hneď vyložila.
Genji vystrčil hlavu do chodby a zvolal: „Máti si tu....Máti...?“
Nik sa však neozval, odpoveďou mu bol iba jemný závan vzduchu na tvári.
„To je zvláštne, myslel som, že ráno boli všetky okná zavreté?!“ zamrmlal si po pod nos.
„Vravel si niečo?“ spýtal sa ho otec.
„Ále iba, že ráno boli okná zatvorené a teraz už nie sú.“
Sasuke okamžite zvážnel a v rukách sa mu objavili kunaje. Synátor naňho iba nechápavo hľadel.
„Č...Čo sa deje?“ spýtal sa prekvapene.
„Okamžite si vyber kunaie, počuješ?!“ povedal Sasuke prísne.
Chlapcovi si ich vytiahol a znovu sa spýtal: „Otec, čo sa deje?“
„Piata nechcela robiť medzi ľuďmi paniku a tak o tom vedia iba zasvätený. Zdá sa, že niekto tajne navštevuje obydlia shinobi. Prvou rodinou by mal byť klan Hyuuga. Eiko vyrušila neznámeho shinobiho, keď si prezeral Nejiho izbu. Chcela s ním bojovať, no podľa jej slov ju neznámy zlikvidoval jediným úderom, takže to bude veľmi nebezpečný súper. Navyše si nedokáže spomenúť, ako vyzeral, takže nemáme ani jeho popis.“
Jediným úderom a ja ju nemôžem ani len trafiť?! Pomyslel si chlapec a počúval ďalej.
„O pár dní zasa našli ležať Hinatu v bezvedomí, v kuchyni s otvoreným oknom. Prebrala sa až o niekoľko dní a od vtedy neprehovorila ani slovo, iba sedí pri okne a pozerá do mesta.
Ďalšiu návštevu nahlásili Inuzaka Kiba, Nara Shikamaru, Akimichi Chouji, Yamanaka Ino, Rock Lee, Ten Ten a Sai. Zároveň sa objavili dôkazy, že niekto tajne navštívil aj našich sensejou a to konkrétne Yamata, Iruka Uminoa, Yuuhi Kurenai, Maito Gaja, Hatake Kakashiho a dokonca i samotnú Piatu.
Ako sa zdá, ten neznámy má niečo spoločné z našou minulosťou a najhoršie je, že naša rodina je posledná, ktorú nenavštívil. Tak a teraz prehľadáme dom izbu po izbe, dávaj veľký pozor, je to súper s ktorým sa nebudeš môcť porovnávať ani o desať rokov,“ odpovedal a vydali sa na opatrný prieskum.
Síce vedeli, že vďaka Genjimu stratili moment prekvapenia, no ich súper mohol byť stále v dome a vyčkávať.
Prechádzali miestnosť po miestnosti, no na prízemí nenašli nič podozrivé a tak opatrne vyšli na poschodie. V tom obaja zacítili závan vzduchu vychádzajúci zo spálne. Rýchlo skočili k stene a opatrne sa približovali k dverám. Spravili niekoľko krokov a stačilo len skočiť dnu. Sasuke sa obzrel a naznačil synovi kam ide a kam má ísť on. Chlapec prikývol, pevnejšie zovrel kunaj a vytiahol shurikeny.
Sasuke dal signál a vtrhli dnu, našli však iba otvorené okno a Sakuru ležiacu na posteli s obväzom okolo hlavy. „Sakura!“ „Mama!“ zvolali obaja a vrhli sa k nej.
„Sakura, čo sa ti stalo?“ „Mami čo je s tebou?“ prekrikovali sa navzájom, keď sa jej oči začali otvárať.
Pozrela na Sasukeho, na syna a jej oči sa znovu zatvorili.
„Genji pomôž mi, odnesieme ju do nemocnice!“ povedal a začal ju dvíhať z postele.
Chlapec mu ju pomohol vyložiť na chrbát a doslova vyleteli z domu.

Uzurengan