Žijem pre vás 5 - Všetko sa zamotáva

Spešl venovanie

Tento diel je venovaný pre Akamaru233, pretože pochybujem, žeby vznikol keby ma nenavnadila svojim komentárom Arigato! ^^ Snáď ma dokopeš aj k ďalšiemu, aby to nejak pravidelne vychádzalo :D

7 dní do 1. kroku, 20:58, na hliadke
Stretla som Gaia. Čo mi pripomína, že hovoril o nejakej misii, ktorú spomínala Tsunade a zjavne na ňu budem poslaná aj ja. Myslím, že to bude súvisieť s ním. Po prvé viem, že včera bola narušená bariéra a po druhé.. Tsunade vie o Akatsuki a aj o ňom. Minimálne vie, že s nimi mám spojitosť, ale s tým sme všetci rátali. Jej kroky sú až moc predvídavé na to, aby mohli niečo ohroziť, nie? V každom prípade by sme si aj tak mali dávať bacha. Nikto nevie kedy sa to môže pokaziť a to hlavne bez vzájomnej komunikácie. Taktiež po tom cajku čo tu vtedy spravil si na neho dávajú viac pozor. Nečakane. Som úúúplne nadšená z tej misie. ... Niekto ide – pečatím.

To nečakala. Tento tím bol nad jej psychiku. Dokonca rozmýšľala, že jej normálne povie, že s nimi nejde. Musela si však povzdychnúť. Bolo jasné, že keby to teraz vzdala, tak by jej to prišlo divné. Okrem toho už vedela zadanie misie.. takže z toho mohla vycúvať len kvôli tomuto zadaniu a to jej až takú hlavu nerobilo. No táto kombinácia bola nebezpečná.

Nachádzala sa zase raz v kancelárií Hokage. Nebola z toho teda dvakrát nadšená. Chcela pripravovať určité veci, no musela jej opäť dokazovať svoju vierohodnosť, keďže Tsunade si predtým listovala jej spisy. V kancelárií sa okrem nej nachádzal Kakashi, jeden ANBU, ktorého však dobre poznala, Gai a jeden z jeho študentov. Nemala síce zdania jak sa volal, no niečo (alebo skôr jeho oči) jej hovorilo, že je Hyuuga. Jej myšlienky boli prakticky úplne mimo, takže si ani neuvedomila, že Tsunade začala niečo rozprávať. Až po nejakom tom čase jej to došlo a vtedy automaticky začala dávať pozor.
„..viem, že na to nemáte tak dobrý tím. Viete však aj, že po útoku je Konoha stále oslabená a hodnú chvíľu tu nebol nikto, kto by to tu nasmeroval správnym smerom. Na tejto misii nutne potrebujeme prieskumné jednotky, avšak väčšina je už na iných misiách, z ktorých ich nemôžem odvolať. Musím vás však varovať. Bude to nebezpečné. Ide o prieskumnú misiu, takže sa zbytočne nezapleťte do boja. Vodcom bude Kakashi. Myslím, žeby ste mali vyraziť. Máte pred sebou náročný deň cesty.“
Tsunade konečne dorozprávala. Úľava zo strany Lin bola badateľná. Nemala rada dlhé príhovory.
„Stretneme sa za pol hodinu pred bránou,“ zavelil Kakashi všetkým a už ich nebolo. Až na Lin samozrejme. Tá ho počkala a spoločne sa vydali si zobrať nejaké veci.

V jej izbe bol ako vždy neporiadok, takže jej chvíľu trvalo zohnať všetko čo chcela. Poväčšine to boli zbrane, či pilulky (prevažne na doplnenie krvi), no našli sa aj nejaké zvitky. Brala ich pre istotu, keby mala šancu ich odovzdať ich majiteľovi. Mala však pocit, že to sa jej tak úplne nepodarí. Katanu so sebou brala tiež. Nie žeby čakala, že ju bude používať. Nie žeby čakala, že bude používať vôbec niečo, ale to je jedno. Istota je istota. Keby sa do toho zaplietol ešte niekto iný, tak je lepšie mať použiteľné veci pri sebe.

Za pol hodinu sa teda všetci stretli pri bráne Konohy a vyrazili. Gai v tej svojej zelenej sexistickej kombinéze hádzal žiarivé úsmevy na všetkých okolo z čoho snáď všetkým bolo zle, mladý Hyuuga sa tváril, že ignoruje situáciu, Kakashi išiel v čele a ona s „veľmi tajným“ ANBU išla pozadu za nimi všetkými.

„Žiješ,“ skonštatoval ANBU a v jeho hlase bol počuť smiech.
„Vyzerá to, že ty tiež,“ vrátila mu na oplátku.
„Nemusíš byť hneď taká milá,“ pousmial sa. „Skôr ma zaujímalo ako sa ti tie roky darilo? A okrem toho.. počul som len teórie o tom kde si, alebo čo sa ti stalo. Nemyslel som, žeby to spravil, no všetko nasvedčovalo opaku. A teraz sa potvrdilo, že to nespravil. Alebo, že sa mu to aspoň nepodarilo. Môžeš mi to vysvetliť Lin? Rád by som vedel čo sa ti stalo.“
„Nemôžem ti to vysvetliť. Keby som to mohla vysvetliť tak to už dávno vieš a to hneď po Kakashim. Lenže ja akosi nemôžem.“ odpovedala mu na jeho mnohé otázky. „Ale som rada, že ťa vidím.“
„Ja som rád, že si v poriadku.“ Na chvíľu nastalo hrobové ticho. Bolo počuť akurát zvuk, ktorí vydávali ich spoločníci. Lin sa po chvíli usmiala.
„Arigato, Tenzou.“
„Za čo ďakuješ?“ Prekvapenie v jeho hlase bolo badateľné.
„Za to, že si veril,“ dodala prakticky šeptom a potom trochu pridala, pretože sa im začala trochu vzďaľovať skupina.

Na miesto, kam chceli doraziť večer, dorazili až okolo polnoci a preto veľmi nezaháľali, rozdelili si hliadky tak, aby nikto nehliadkoval sám a všetci ostatní šli spať. Na ňu padla hneď prvá hliadka a to s Kakashim. Ďalší mal hliadkovať Gai s tým Hyuuga chlapcom a potom Tenzou s jedným z prvej hliadky. Číže s ňou alebo s Kakashim.

S Kakashim si sadli na akýsi strom, ktorý bol vyvrátení a snáď cez pol hodinu len mlčali. Obidvaja rozmýšľali nad vecami čo sa stali a nad vecami, ktoré sa ešte len stanú.
„Toto budú dlhé hodiny ak jeden z nás nezačne rozprávať,“ pousmiala sa na neho a pritom sa jej od mesačného svetla zaleskli oči.
Kakashi sa uškrnul: „To máš pravdu, no predpokladám, že si vôbec nemyslela nad tým o čom takom by si sa chcela rozprávať. Či práve nad tým si sa tu pol hodinu urputne zamýšľala?“
„No to vieš braček.. Ale náhodou ma niečo napadlo,“ odmlčala sa na chvíľu, „prečo si sa ešte nespýtal na nič čo sa týka mojej minulosti? Nie som tu tak krátko a sám vieš, že ti to sama nepoviem. Preto jediné čo ti zostáva je položiť otázky a čakať či ti odpoviem alebo nie. Nespravil si to. Prečo?“
„Koľko mozgových buniek ťa stála táto zapeklitá myšlienka?“ uškrnul sa. „Proste som sa nespýtal. Nechcel som ťa zaťažovať a okrem toho nechcem, aby si musela spomínať na tú noc. A sám na to nechcem spomínať tiež.“ Uvedomil si, že prakticky ho to stále raní. To čo im spravil on a to čo spravil jej, i keď teraz to vyzeralo inak. „Ale ak na tom trváš tak mám pre teba jednu otázku.“
Opäť sa odmlčal. Zjavne hľadal slová, aby otázku mohol správne položiť. „Spravil ti niečo? Spravil ti v tú noc niečo Itachi?“
Pozeral jej do očí, takže ju tá otázka trochu zmohla. Jasné, že jej niečo spravil! Lenže.. akoby mu to mohla povedať..? Nemohla. Nikdy.
„Nespravil.. on proste.. odišiel. Po tom všetkom len proste.. odišiel,“ povedala trochu zničene.

Myšlienka na tú noc ju desila. Videla to, ale to na tom nebolo to desivé. Desivé na tom bolo, že to všetko vedela predtým a nezastavila to. Ona vedela vždy, že Itachi nakoniec splní misiu o vyvraždení klanu Uchiha. A vedela tiež, že ho nezastaví a len sa bude prizerať. To čo sa stalo potom však nečakala.