Nový vek Konohy (I.) 048: Vojna proti Rade

Gaara sedel pri Anamo, ktorá bola napojená na monitorovacích prístrojoch, a jemne jej držal ruku, akoby sa bál, že aj silnejší dotyk by jej mohol spôsobiť bolesť. Pozorne ju sledoval sklennými očami, pohľadom plným smútku, sklamania a nešťastia. Žalúdok mu zvieral nepríjemný pocit zhnusenia zo samotnej podstaty Gaarovho žitia. To čomu veril, čomu zasvätil celý svoj život a za čo ho mali ľudia radi, to všetko bolo preč. mal pocit, ako keby mal dušu rozorvanú na milión nespojiteľných častí. Už viac nemal život ani dôvod prečo žiť. Každú sekundu, ktorú Anamo preležala mu pocit znechutenia a nenávisti čoraz posilňovala. Nenávidel seba, kancelára, kankura, Piesočnú a dokonca aj Tsunade.
"Odpusť mi." zašeptal láske a sklopil zrak. "Bol som idiot, Anamo. Mal som tušiť, že sa niečo deje, už keď sme boli na ceste. Ten útok pred Piesočnou bol poslednou výstrahou, ale ja som ju ignoroval. Nezaujímalo ma to. Bol som si príliš istý." Pozrel sa cez okno na nočnú oblohu, ktorá bola posiata množstvom žiarivých hviezd bez jediného mraku. Ale to Gaara nevidel. Nech sa pozeral kam chcel, všade videl Kankurovu tvár a Temarine mŕtve telo. V hlave mu kričalo množstvo zmučených hlasov nevinných obyvateľov, ktorých životy vyhasli v jedinú noc. Toľko utrpenia a smrti, a nič z toho sa nebude môcť nikdy vrátiť.
"Piesočná už neexistuje... je zbytočné si hovoriť Kazekage. V dnešných časoch to slovo nemá nijaký význam."
Na Anaminu prikrývku dopadli slzy. Pozrel sa na nehybné telo osoby, ktorú miloval z celého srdca. V tých chvíľach sa mu v mysli zrodila nová myšlienka. Veľmi temná myšlienka. Keď si myslel, že jeho život nemá zmysel, objavilo sa to ako dar z nebies. Konečne sa mu život napĺňal zmyslom a túžbou po spravodlivosti. Ale to všetko bol len klam. Ilúzia, aby zmiernila to utrpenie. Otvárala sa nová cesta. Cesta pomsti.

Konečne bolo všetko hotové. Konečne všetko pripravené. Tsunade sa spokojne posadila do kresla a na tvári jej žiaril chladný úsmev. Dlhé plány proti Rade boli zbytočné. na oboch stranách vedeli o vzájomnej nenávisti a všetci aktéri pochopili, že je len jednej cesty z tohto pekelného kruhu. O to viac ju v tom utvrdzoval mladý Anbu, ktorý patril pod samotnú Radu, keď teraz stál oproti Tsunade s maskou divej šelmy. Tvár mu síce nevidela, ale tón odporu skryť nedokázal. Tsunade si nechcenú spoločnosť do sýtosti vychutnávala. Páčilo sa jej, ako veľmi sa musí Anbu premáhať, aby jej nič nespravil. Vedel, že priamy útok by Tsunade len nahral do karát.
"Myslím, že je zbytočné ma presviedčať, Anbu." prehovorila Tsunade chladne. "Obaja dobre vieme, že nič z toho čo mi tu rozprávaš nie je pravda."
"P-prepáčte mi, ale ako môžete tvrdiť niečo také?" Tsunade sa na ninju nedokázala prestať usmievať. Bavilo ju, ako sa hrá na hlupáka a snaží sa z nej dostať informácie.
"Poviem to asi takto... tvoji páni dostanú po čom túžia. Žiadam len, aby do toho nezaťahovali nikoho z Konohy a ani z Piesočnej. Tieto záležitosti sa týkajú len nás troch."
Hneď ako dohovorila, vedela, že čas presviedčania a falošných rečí nadobro skončili. Politický konflikt prerastá do priamej konfrontácie, do priameho boja. Ale tak ako obyčajne, aj tento súboj bude pod rúškom tajomstiev pre nič netušiacich obyvateľov. Ťažko by zniesli pomyslenie, že Rada a Hokage sa chcú pozabíjať.
"V poriadku." prehovoril Anbu, no tentoraz bez falošnej pokory. "Ak je toto vaša voľba, tak..."
"Och, ale kdeže." skočila mu do rečí. "Na výber mi nikdy nedali. Celý čas vedeli, že sa to uberie týmto smerom."
"To je len váš názor, Hokage-sama." oslovenie zo seba priam vyprskol ako had, ktorý sa zvíja okolo obeti a pomaly sleduje a vychutnáva si, ako z koristi vyprcháva posledný okamih života.
"Aj by som povedala, že ľutujem vás poskokov Rady, ktorý sa nechali zmiasť, ale je to len vaša voľba. Sami ste sa im oddali, len aby ste nemuseli vidieť pravdu. Dopustili ste, aby vám zatemnili myseľ." Anbu potlačil smiech.
"Myslite si čo chcete, Hokage. Na konečnom výsledku to nič nemení."
"Súhlasím." Anbu sa pomrvil, ako keby ho takáto odpoveď prekvapila.
"Jednoznačne to na konečnom výsledku nič nezmení. Ja viem ako to skončí, oni vedia ako to skončí. každý rozhovor s ďalším z vás poskokov je len plytvanie dychom."
"Ktorého ty už veľa nemáš." zamrmlal si Anbu popod nos.
"Odkáž svojim pánom, že som pripravená."
"Vôbec netušíte, o čom rozprávate."
"Práve naopak, Anbu. Viem to až príliš dobre."
"Tým pádom je zbytočné, aby som tu ostával."
"Presne ako hovoríš."
Anbu spojil dlane a behom pár sekúnd zmizol.

Tsunade si konečne vydýchla, aj keď vedela, že hra s časom sa práve začala. Otočila sa k balkónovému oknu.
"Počul si to všetko?" prehovorila na muža stojacím na balkóne, ktorý akoby vychádzal z podlahy.
"Áno." oznámil jej, keď pootvoril balkónové dvere a vstúpil do pracovne. Keď sa posadil, ponúkla mu čaj alebo niečo tvrdé, ale zdvorilostne odmietol. Vyvalila sa v kresle a odliala si zo saké.
"Ste si vedomá..."
"Prosím." umlčala ho mávnutím ruky. "Nezačínaj ešte aj ty, Naruto. Napriek tomu ako sa to vyvíja, viem presne čo robím. Musíš mi dôverovať."
"Ja vám verím. Len nechápem, prečo by som nemohol pomôcť. Veď viete, že som na vašej strane."
Tsunade položila prázdny pohár na stôl, doliala si druhý a aj napriek vnútornému boju vrátila fľašu na miesto do šuplíka.
"Veď ja viem, Naruto, ale nechcem, aby si sa do toho namočil. Budeš mať kopu iných povinností a aby si riešil ešte aj Radu... to po tebe nemôžem chcieť." Naruto sa zasmial a uchopil štamprlík so saké, ktorú mu Tsunade predsa len naliala.
"To ani nemusíte. Ja to urobím rád."
"Nie, Naruto." kontrovala mu s vážnym tónom. "Pre teba mám inú úlohu." Naruto prižmúril oči a vypil pohár na ex.
"Počúvam."
"Dobre teda. Ako iste vieš, tak do Konohy prišiel Gaara aj s preživšími." Naruto sa nechápavo na ňu pozrel. Tsunade si povzdychla a vrátila sa až na začiatok a všetko Narutovi vysvetlila.
"Chápem, ako to vnímaš, Naruto, ale keby si videl Gaarov pohľad a to chovanie... som presvedčená, že sa pokúsi o hlúposť. Gaara už nie je ten muž, ktorého sme obaja poznali a mali tak radi. Požiera ho nenávisť ako Sasukeho a je len krôčikom od toho, aby prepadol do temnoty a nezačal sa pomstiť. Životné situácie aké prežíva Gaara sa nedajú popísať slovami, ale zakaždým končia ešte väčším zlom. Ak kancelár zničil Piesočnú a vážne ublížil Anamo, vedel veľmi dobre, čo tým u Gaaru vyvolá. On to síce nevidí, ale Gaara urobí presne to, čo od neho kancelár chce. A pritom nemusí pohnúť ani prstom."
"Ja rozumiem, len... nechce sa mi veriť, že by som ho mal prinútiť."
"Chápem čo teraz prežívaš, Naruto. Ale ver mi. Gaarovi pomôže len to. Ty si jediný, kto to dokáže. Už od prvého dňa ako som ťa spoznala, som vedela, že máš zvláštnu vnútornú silu. Prinútiš človeka, aby sa v ňom prebudilo niečo dobré a z ničoho nič ťa začne mať naozaj rád." Naruto sa rozosmial a pozrel sa na Tsunade ako na najlepšiu kamarátku. Láskyplnosť z oboch bolo priam cítiť.
"Dobre. Urobím to. A začnem s tým okamžite."
"To bude najlepšie."
V tom sa Naruto postavil podišiel k dverám, ale neotvoril ich.
"A čo vy?"
"Prosím?"
"Čo budete robiť vy?"
"Myslím, že to vieš aj sám."
"Ste si o tom absolútne istá?"
"Tak ako nikdy, Naruto. Viem, že sa o mňa bojíš, ale čo sa má stať, nech sa stane. Ja sa nebojím a som pripravená. Ak sa obávaš toho, že by som mohla umrieť... obávaš sa zbytočne." Tsunade dúfala, že pauza ktorú urobila si Naruto nevysvetlil tak, že ho naozaj klamala. Otočil sa k nej s vážnym výrazom, ktorý sa po chvíli zmenil na rozžiarený úsmev.
"Budem stáť pri vás."
"Ja viem... Už radšej choď. Čaká ťa ťažké rozhodnutie." Keď vyšiel Naruto na chodbu a zatvoril dvere, Tsunade zovrelo žalúdok. To, že musela klamať aj jemu ju mrzelo, ale nikomu by neprospelo, keby sa o ňu bál viac než teraz. Bola vôbec rada, že ho dokázala presvedčiť, aby sa do tohto konfliktu nemiešal. Nie žeby dúfala, že dodrží slovo aj Rada, ale na druhej strane, obyvateľom nikdy zámerne neublížili.
"Aspoň v niečom sú tí starci slušní." zasmiala sa a trpezlivo vyčkávala. O chvíľu sa všetko začne...

Klop. Klop.
"Vstúp, Spix."
"Ako si vedela, že som to ja?" prehovoril prízrak, keď s vrzgotom zatváral dvere. Kurenai sa naňho milo usmiala.
"Si jediný Krvavý, ktorý nespí a rád sa prechádza ako duch. Potrebuješ niečo?" otočila sa mu chrbtom. Lichôtka, ktorú mu povedala s ním nijako nepohla. Naďalej mal tvrdý vážny výraz.
"Vlastne áno. Čo si ma trápi."
"Trápi? Prosím, sadni si a povedz mi o tom viac." V očiach mu zažiarila iskra a sadol si oproti nej.
"Vieš, Kurenai. Už od doby čo som v Konohe mi tu čosi nesedí."
"A čo presne máš na mysli?" Keď sa mu pozrela do očí, ostala mierne prekvapená. Pohľad, akým sa na ňu díval ešte jakživ nevidela.
"Vieš... akosi mi nesedí, že by nás tu majster nechal pod tvojim dohľadom. Kancelára poznám oveľa dlhšie ako ty, ako oni. Nikto z vás nemá ani tušenia, čo a prečo to majster robí. Všetci ho len odsudzujete, dívate sa naňho cez prsty a rozprávate o ňom, ako keby bol nejaký mor."
"Myslím, že ti nerozumiem." prehovorila a v kŕčoch sa vystrela na stoličke. mala nepríjemný pocit a chuť sa rozbehnúť, utekať a nezastaviť. Z nejakého dôvodu sa pri Spixovi viac necítila dobre.
"Čo ťa prinútilo k tomu, aby si mi tu z ničoho nič začal rozprávať takéto veci?" Kurenaina nevedomosť alebo len pretvárka ho urážala a liezla na nervy. Vadil mu každý jej nádych, mrknutie či jej prítomnosť.
"To nie je z ničoho nič, Kurenai. Hovorím to kvôli tebe." Rezignovane položila ruky na stôl.
"Teraz ti už vôbec nerozumiem." Na to sa Spix usmial.
"Presne to som chcel počuť."
Svetlá v miestnosti potemneli a zavial chladný vietor. Bol to len zlomok sekundy, ale aj ten stačil na to, aby Kurenai uvidela čosi čierne a lesklé. Tá vec, ktorá lačnela po krvi sa jej mihla pred očami a v tom pocítila pálivú bolesť, ako sa rozlieva do celého tela. V bruchu pocítila divný tlak a vnímala, ako jej z ľavého kútika vyteká krv. Spix sa jej díval do očí a venoval jej každý okamih nenávisti a odporu.
"Hovorím o tom, že si zradca, Kurenai." Spixova ľavá ruka sa rozžiarila ostrým bielym svetlom, ktorú namieril na jej krk, čo Kurenai sledovala s úžasom a šokom. Biele svetlo ju oslepilo a potom ostalo ticho a tma.

Gaara vyšiel na nočnú osvetlenú ulicu otočený nemocnici chrbtom, pričom sa vydal na námestie. V mysli sa mu vynárali spomienky na Anamo a na spoločné chvíle, ktoré spolu prežili. Povieval slabý severný vietor, ktorý jeho rozpálené telo nijako nedokázalo ochladiť. Keď sa dostal na námestie, zastal a posadil sa na neďalekú lavičku. Pozeral na dlane, v ktorých sa mu tvarovalo piesočné oko s malým otvorom pripomínajúce ústa.
"Nájdi ho. Sleduj kancelárovu stopu a nájdeš ho." Oko prikývlo a v tom vyletelo na nočnú oblohu. Gaara ešte chvíľu sedel, ale potom sa vybral opäť na cestu.
Keď vyšiel z Konohy a smeroval do lesa, nezastavil sa. Nechcel sa viac pozrieť na miesto, kde nechal úplne všetko. nechcel, aby stratil sústredenie. Teraz mal nový cieľ, ktorý bol jediným zmyslom celého utrpenia a jeho ukončenia.
Nakoľko bola chôdza zbytočná a príliš únavná, rozhodol sa letieť.
O pár minút sa dostal k údoliu konca, kde tiekol vodopád pozdĺž dvoch kamenných postáv. Pristál na hlave Uchihu Madara a v spoločnosti myšlienok, ktoré mu prinášali skôr bolesť než útechu sa rozhodol čakať.
Začínal sa ponárať do snov, ale nie od únavy. Chcel opäť vidieť tú anjelskú rozžiarenú tvár, ktorá mu dodávala silu, keď v tom počul slabé dunenie.
Otvoril oči a vietor, ktorý okolo vial k nemu priniesol šum oblečenia - plášťa.
"Čo tu robíš?" prehovoril na postavu za sebou.
"Chcel som ťa vidieť. Nevidel som ťa od doby, čo si prišiel do Konohy."
"Nemal si sem chodiť. Bolo to zbytočné."
"Pre mňa nie."
"Čo chceš?" vyštekol Gaara na postavu, ktorá nepriateľský tón ignorovala.
"Som tu aby som ti pomohol." odpovedala mu pokojne.
"Pomôcť." zopakoval sarkasticky. "Nie je dôvod mi pomáhať. Ja pomoc nepotrebujem. Nestojím o ňu."
"To si mi hovoril aj naposledy." a sadla si vedľa neho. Gaara sa kútikom oka pozrel na muža.
"Myslím to vážne, Naruto. Choď preč. Nechcem aby si tu bol."
"Ja odídem. Len mi povedz, kam ideš?" Gaara sa postavil a podišiel doprostred kamennej hlavy, pričom Naruto pocítil, ako vo vzduchu veje piesok.
"Údolie konca." začal Gaara. "Veľmi príhodný názov. Tu sa životy menia a osudy spretrhávajú. Tu získava život nový rozmer." Naruto ostal naďalej sedieť a počúval.
"Nikdy som si nemyslel, že sem prídem s úplne iným presvedčením. Teraz už úplne rozumiem tomu, ako sa Sasuke cítil. Prečo to robil."
"To áno." súhlasím Naruto a pozoroval nočnú oblohu, ako sa pomaly zaťahuje. Mesačné svetlo ubúdalo a celé údolie sa ponáralo do tmy.
"Je to rovnaké ako v ten deň, keď som tu so Sasukem bojoval. Až na to, že vtedy bol deň." Gaara sa pootočil, aby videl na Naruto, no ten tam už viac nesedel. Miesto toho stál po Gaarovom boku.
"Myslel si si niekedy, že sa tu raz stretneme, Naruto?" nedopovedal.
"Veril si, že tu budeme spolu stáť a pozorovať nočnú oblohu, pričom sa každému z nás vynára milión spomienok?" Naruto zovrel ruky v päsť.
"Vždy som dúfal, že sa raz stretneme ako Kazekage a Hokage. Ako veľký priatelia."
"To som si myslel tiež."
"Ale vieš čo, Gaara?" Nechápavo naňho kazekageho pozrel. Naruto sa opäť usmial akoby o nič nešlo.
"Konečne tu sme spolu, aby sme sa mohli porozprávať." Gaara prekrížil ruky cez hruď, tlmene sa smial a krútil hlavou.
"Nie som tu, aby som sa rozprával. Prišiel som sa rozlúčiť, Naruto." Ten sa mu pozrel do tvrdých očí.
"Ja viem. Práve preto som nechcel, aby si ostal v Konohe."
"Hmmm... Takže si chcel, aby som bol od Konohy čo najďalej. Tomu rozumiem, ale čo sa tým zmení, Naruto? Uvažuj. Piesočná už neexistuje a titul Kazekage je úbohá formalita, ktorá nie je platná. Prečo by som mal ostávať pri niečom, čo je už mŕtve?"
"Piesočná nebola zničená, Gaara... padli len múry a domy, ale vôľu a ľud si zachránil. Prečo sa vzdávať niečoho, čo je živšie viac než čokoľvek iné?" Na to sa Gaara pousmial.
"Teraz si prehovoril ako pravý vodca. Ako Hokage. Nikdy sa nevzdať, nikdy neustúpiť. To je cesta ninjov." Naruto prikývol.
"V takom prípade ďakujem, ale o takú cestu nemám záujem. Riadiť sa tým heslom je len pre naivných ľudí, čo mi k tebe nesedí. Vyhral si štvrtú vojnu a i naďalej veríš takým báchorkám..." Gaara pokrčil plecami. "To už je tvoj problém, Naruto. Ja som sa rozhodol."
Naruto si pretrel oči a pozrel do Gaarových očí, v ktorých hľadal akúsi iskru, náznak alebo nádej.
"Tú istú chybu už po druhý raz neurobím, Gaara. Vidím ti to na očiach. Ten pohľad, ktorý mal aj Sasuke."
"V tom prípade vieš, ako som sa rozhodol." Naruto prikývol.
"A ty iste pochopíš, že ťa nemôžem nechať len tak odísť. Ak teraz odídeš, už viac svetlo neuvidíš, Kazekage."
"Moje svetlo, Naruto... vyhaslo... už dávno."
"Budiš."
Gaara vystrel ruky a piesok sa vrhol na Naruta, ktorý sa mu bez problémov vyhol. Obaja stáli na opačných koncoch hlavy Uchihy Madara a obaja sa pripravili na to najhoršie. Na spretrhanie alebo záchranu pút.
Koniec 48. časti