Forever or never 1: Prológ...

„Zasa!“ kričala Sora. „Do r*ti! A to som si povedala, že sa tu už nikdy, ale nikdy nevrátim!“ hysterčila.
„Upokoj sa!“ dohováral jej tučný chlapec s čiernymi vlasmi.
„Drž hubu, šunka!“ odbila ho.
„Nebuď nervózna!“ tentoraz sa ozval blonďavý a o niečo vyšší chlapec.
„A ked nie tak čo, Keita!“ pri tomto oslovení ho trhlo, „Toto meno si už dlho nepočul, čo?“
„Kde to sme?“ ozval sa blonďavý chlapec s veľkými modrými očami.
„Na jednom mieste, ktoré je veľmi ďaleko od nášho domova,“ Milo mu povedala Sora.
Potom sa zahľadela dolu, na to, čo z Konohy ostalo. Čiže jeden veľký kráter s veľa stanmi v ňom, ktoré nahradili domy.
„Takže sme tu. Znova.“ Ozval sa zas Keita, ale pokojnejšie.
„Musíme sa odtiaľto dostať.“ Povedal ten tučný.
„Ale najprv nájdeme portál, ktorým prejdeme tak ako pred troma rokmi.“ Povedala Sora, „A to čo najskôr.“
Zobrala chlapca a skočila s ním dolu. Šunka a Keita ju nasledovali. Keď dopadli položila chlapca na zem.
„Máš plán?“ spýtal sa Keita Sory.
„Jasnačka, že mám,“ Povedala a vykročila pomedzi stany.
Zrazu zbadala ako sa akýsi modrý úzky plášť vlečie za jedným chlapcom. Uškrnula sa. Stúpila mu na plášť a chlapec spadol na zadok. Cúvla na chlapcovu úroveň.
„Čau, Konohamaru!“ pozdravila ho.
„S-S-Sora.“ Nemohol uveriť vlastným očiam. „Čo tu ty robíš?“
„Hľadám Tsunade. No, nemôžem ju nájsť. Tak čo keby si svojej starej kamoške trošku pomohol?“
„Ale Tsunade je.....no ona je....je tak akosi mimo prevádzky.“ Vstal.
„Netrep somariny, Konohamaru.“ Povedal Šunka a tým mu dal jasne najavo, že ich má k nej zaviesť. Konohamaru nemal inú možnosť ako ich k nej zaviesť.
Zastal pred jej stanom.
„Keita, Šunka, tu máte malého. Zabavte ho a ja sa porozprávam s Tsunade.“ Povedala, vlastne rozkázala Sora.
„Nemusia ma zabávať! Mám dvanásť! Už nie som malé decko!“
„Ako povieš.“ Povedala mu s miernym ironickým podtonom a potom mu ešte povedala: „Tak budú na teba len dohliadať. Ani si nevšimneš, že sú s tebou. Čo povieš?“ navrhla mu.
„To znie lepšie.“ Usmial sa.
Otočila sa a vošla do stanu. Stan bol oddelený na dve časti. Na prednú a zadnú. V prednej našla Shizune.
„Ahoj, Shizune. Idem za Tsunade.“ Povedala len čo vošla.
Shizune na ňu vytreštila svoje hnedé oči.
„Sora. To je vážne prekvapenie. Som naozaj rada, že ťa vidím, ale s Tsunade nemôžeš hovoriť.“
„A prečo?“ spýtala sa
„Sora, Tsunade je v kome, takže naozaj s ňou nemôžeš rozprávať.“ Povedala smutne Shizune a bolo jasné ako facka, že neklame.
„Stalo sa jej to vtedy, ked sa z Konohy stala táto diera?“ spýtala sa Sora.
„Áno. Aj ked nechápem prečo všetko zveličuješ.“
„Nezveličujem, Shizune. Ty si asi v poslednom čase nebola von, čo?“ a prstom ukázala na dvere stanu.
„Sora, ja viem ako to tam vyzerá a taktiež viem aká si. Nikdy si to tu nemala rada.“ Nahodila dramatickú pauzu a pokračovala: „Ale ked si už tu, môžeš nám pomôcť.“
Sora už otvárala ústa, že bude protestovať, ale Shizune ju predbehla.
„Ja neviem, kde je portál. Ale po tejto misii sa môžeš spojiť s ostatnými Kage.“
„To neznie zle.“ Skonštatovala Sora. „O čo ide?“
„Pôjdeš na zraz piatich Kage ako Hokage.“ Povedala potichu Shizune, lebo vedela, že Sora vybuchne.
„Ja ako Hokage?! Nie. v žiadnom prípade!“ protestovala Sora.
„Ale musíš! Ten zraz už teraz prebieha.“ Pokúšala sa ju presvedčiť Shizune.
„Tak už tam predsa niekto musí byť!“ argumentovala Sora.
„Je tam Dazou, ale-“ nestihla dokončiť.
„Takže problém vyriešený!“ uzavrela celú túto záležitosť Sora.
„Danzou chce, aby Sasuke zomrel.“ Povedala Shizune Sore.
„A? A čo s tým mam ja? Mám tam teraz vletieť a zabiť ho?“ spýtala sa sarkasticky.
„Môžeš tam ísť a presvedčiť ich. To ti nenapadlo?“
„No nie nenapadlo. Nenapadlo mi, že tínedžer ako ja, ktorý vyletí z portálu po troch rokoch by mohol zmeniť ich názor. Prisahám ti, že mi to vážne nenapadlo.“ Povedala s vážnou tvárou i keď to nemyslela vážne.
„Prosím, Sora. V mene celej Konohy ťa prosím, chod tam.“ Prosila ju.
„Fajn. Ale hneď ako sa vrátim funkcie Hokage ma zbavíte.“ Povedala svoju podmienku Sora.
„Dobre. Len niečo musím ešte napísať.“ Povedala a hneď sa pustila do písania.

PO CHVÍLI
„Tu máš.“ Hodila jej zvitok. „Je tam napísané o tom, že si sa stala Hokage. Bez toho by ťa dnu nepustili.“
„Dobre. Tak aby som šla.“ Prehodila cez seba biely plášť a chystala sa na cestu.
„Potrebuješ ešte doprovod.“ Upozornila ju Shizune.
„Nie som malá, Shizune.“ Pripomenula jej Sora.
„Každý Kage musí mať doprovod. A tvoj bude Ino Yamanaka a Hinata Hyuga.“
Sora na ňu vyvalila oči.
„Čože?!“ neverila tomu, čo práve počula. „Hinatu pochopím ale prečo aj tú blondínu!“
„Ostatný sú obsadení.“ Povedala jej Shizune a pokrčila plecami Shizune.
„Tak ich tu zavolaj!“ otrávene povedala Sora.
Shizune ich zavolala dnu.
„Ino s Hinatou ti cestou vysvetlia, podrobnosti o Akatsuki. A teraz by ste už mali ísť. Veľa šťastia.“ popriala im Shizune a vyšli zo stanu.
Tam stáli Keita, Šunka, blonďáčik a Konohamarov gang.
„Odchádzame?“ spýtal sa Šunka.
„Ja. Vy nie.“ povedala im.
„Nechápem.“ Povedal Keita.
„Mám misiu.“ Povedala to takým tónom, že viac ho zaujímať ani nemusí.
„Presne,“ spustila Ino, „Máme tajnú misiu. Ideme na zraz Kage.“
„A teraz to už nie je tajné.“ Tresla ju po hlave Sora až jej navrela hrča. „Poondiata barbie.“
„Sora- sama už musíme ísť.“ Ozvala sa potichu Hinata.
„Nevykaj mi, do r*ti!“ skríkla na ňu. Bolo toho na ňu „trochu“ veľa. Nadýchla sa a vydýchla. Už bola ako- tak pokojná. „Ideme.“
„Aj ja chcem byť ninjom!“ zvolal zrazu drobec.
Sora sa naňho pozrela. Zvážila všetky možnosti pre a proti a povedala: „Vy dvaja,“ ukázala na Keitu a Šunku, „Budete ho trénovať.“ Preniesla svoj zrak na Konohamara. „Ty si genin, že?“ prikývol. „Takže ešte stále si pamätáš, čo ste sa učili na akadémii.“ Nebola to otázka, ale i tak prikývol. „Ty a tvoj gang im pomôžete.“ Znova prikývol. Keď je Sora nahnevaná, je lepšie ju počúvnuť.
V tom sa otočila a vydala sa spolu s Hinatou a ukecanou Ino na cestu.

Pokračovanie nabudúce!