Stratená pokrvná príbuzná 01 - Kto si?
Lesom pokojne plávalo ticho. Na tmavomodrej oblohe sa týčili žiarivé hviezdy a spolu s mesiacom vrhali slabé svetlo do korún stromov. Trochu svetla prenikalo cez košaté lístia drevín a vytváralo tak nádherné mesačné lúče. Osoba, ktorá prechádzala cez prales si tejto krásy ani len nevšimla. Kráčala rovno za nosom a nevšímala si okolie. Niekto by si aj pomyslel , že nevie kam ide, ale pravda bola opakom. Mierila na miesto, o ktorom vedela, ktorá cesta k nemu mieri. Kráčala ešte niekoľko hodín s nemým pohľadom v tvári, aj keď sa to presne povedať nedá, pretože polovica tváre zakrývala mohutná kapucňa , ktorá bola pripnutá k čiernemu plášťu. Ten siahal postave až po chodidlá, takže zakrýval celé telo. Keď už začalo svitať, konečne dorazila do cieľa. Pred postavou stál obrovský šuter a na ňom napísaná pečať. Nadvihla si kapucňu, tým si trocha odokryla tvár a na pečať sa pozrela krvavo červenými očami. Kameň sa ihneď odvalil. Vošla do tmavej dlhej chodby, u ktorej sa zdalo, že nemá konca, až sa po chvíli v diali objavilo malé svetlo. Osoba pokračovala ďalej, kým neprišla k východu. Tam ju oslepila žiara. Uvidela postavu krčiacu sa na kresle a odkráčala k nej.
Suigetsu sa rozvaľoval na kresle, usrkoval si zo svojej fľašky a frflal na všetko možné.
„Do Jashina! Čo im to tak dlho trvá? Určite Karin zase hádže očká na Sasukeho a tým ich spomaľuje!“ opäť si Suigetsu zafrflal a odpil si z fľašky. Sasuke šiel kúpiť všetko potrebné do neďalekej dedinky, pretože sa o chvíľu mal celý tím Taka vydať na dlhú cestu. Pôvodne mal ísť Uchiha sám, ale samozrejme sa k nemu nalepila Karin a Juugo, ako verný pomocník, sa vydal s nimi. Len Suigetsu si radšej zvolil váľanie sa na kresle namiesto prechádzky po lese v skoro úplnej tme. No najhlavnejším dôvodom, prečo neisť, bolo to, že by ten náklad musel vláčiť spolu s ostatnými.
„Hm... nemáte to tu dvakrát múdro zapečatené. Hocikto vám sem môže vbehnúť. Teda, hocikto
nie... „ povedala osoba v plášti a ešte viac sa priblížila k bielovlasému mužovi.
„Kto do paroma si?! Jak si sa sem dostal?!“ vykríkol Suigetsu a rýchlo sa stiahol do opačného konca miestnosti. Stihol si pritom zobrať aj svoj meč a zaujal bojovú pozíciu.
„Pokoj! Neprišla som sem bojovať. Chcem hovoriť s Uchiha Sasukem.“ Zasa povedala osoba, teraz už bolo známe, že to je dievča, stále s pokojom v hlase aj keď na ňu bielovlasí mieril svojím obrovským mečom.
„To určitééé!“ zakričal Suigetsu a s revom zaútočil na dievča. Tá sa každému jeho švihu mečom vyhla a neutŕžila jediný škrabanec. Bielo vlasca chytala zúrivosť a začal švihať mečom ešte rýchlejšie. No boj pokračoval podobne, ako pred chvíľou a vyzeral takto: švih, záklon, nadávka, švih, skok, nadávka, švih, nadávka, úklon. Všetky vulgarizmy vychádzali len so Suigetsovích úst. Dievča sa bez slova uhýbala všetkým jeho pohybom meča. Zatiaľ čo on rýchlo dýchal, bol spotený a srdce mu bilo trikrát rýchlejšie, ona, stále s pokojom v tvári stála a upierala na neho pohľad. To ho ešte viac vytočilo a spustil ďalšiu vlnu útokov.
„Tak dosť! Už ma to prestáva baviť.“ odfrklo dievča a vytiahla spoza plášťa katanu. Zablokovala Suigetsov meč a jemným pohybom svojou zbraňou dopredu odhodila bielo vlasca o päť metrov od nej.
„J..jak? jak si mohla s tým špáratkom zablokovať môj útok a ešte k tomu ma odhodiť takto ďaleko?!“ kričal dolámaný Suigetsu a ledva sa postavil na nohy .
„Je jedno či bojuješ katanou alebo Hrdlorezom – mečom siedmych legendárnych šermiarov. Keď aj v takej malej zbrani rozprúdiš chakru, porazím ťa aj so špendlíkom.“ medzitým prišla k Suigetsovi a znova ho zrazila na zem. Suigetsu ešte raz švihol mečom a neznáma odskočila o pár metrov od neho.
„Suiton: Gōsuiwan no Jutsu (Živel voda: Technika silnej vodnej paže)“ skríkne chlapec a jeho svalová hmota na pravej ruke sa začína zväčšovať. Začne švihať oveľa rýchlejšie, teraz to už pre dievča nie je prechádza ružovou záhradou. No neznáma sa nedá zahanbiť a pohotovo vytvára pečate:
„Katon: Goukakyuu no Jutsu (Živel oheň: Technika veľkej ohnivej gule)“ vysloví a z úst jej vyšľahne veľký plameň ohňa, ktorému sa však Suigetsu uhne a plameň pohltí stenu, kde zanechá veľký čierny fľak.
ZA PÁR MINÚT
„Čo je to tam za hluk? Suigetsu, hovorila som ti aby si vo vnútri nebehal a nemanipuloval tu s tým tvojím blbým mečom, baka!“ skríkla Karin, ale ako náhle vstúpila do miestnosti, tašku ktorú držala v rukách pustila na zem a všetok jej obsah sa rozsypal na dlážku.
„Kuso...čo sa tu deje?! Sasuke, Juugo! zrevala Karin keď videla tú spúšť. Celá miestnosť bola na ruby a v rohu miestnosti ležal bezvládne Suigetsu, zmlátený a dokaličený a vedľa neho – postava v plášti.
Po Karininom kriku hneď pribehli obaja chlapci. Sasuke už držal v ruke svoju katanu a ňou prechádzali výboje chidori. Juugo bol pripravený použiť svoje päste a Karin sa pridala k nim.
„Hohoó! Len sa upokojte! Ako som už povedala tuto „šermiarovi“, nechcem bojovať. Chcem sa len porozprávať s Uchihou Sasukem,“
„predpokladám, že si to ty.“ odvetilo dievča a spýtavým pohľadom sa otočila k chlapcovi s havraními vlasmi a čiernymi očami.
„Hmph,“ S úšklebkom odfrkol Sasuke a červenými očami sa pozrel na neznámu.
„a ktože sa chce so mnou porozprávať?“ ešte dodal a úšklebok sa zväčšil.
„Moje meno...“
Dúfam, že sa vám prvý diel páčil
A poprosím KRITIKU, KRITIKU! Nech viem, čo mám zlepšovať
Ďaľší diel - 9. januára 2011 (o týždeň) - Stratená pokrvná príbuzná 02 - Ohayou onii-san!
aaa ff v slovenčine no šupa ....hmmm neviem prečo ale niektorými okamihmi sa mi to čítalo trolinka blbo asi to bude tým že niektore vety su pridlhé a mali by sa ukončiť ..ale zato pravopis ovládaš vyborne
SHARINGANOVÝ OHYZD A JEHO 9 CIBUĽČIAT = ÚTOK! :D
Naivní malíři jsou dospělé děti, které najednou vzali tužku nebo štětec a tím prvním pohybem ruky na čistou plochu zjistili, že obrazy jsou nejen jejich dětským hřištěm, ale i obranou proti nudě, hojivou krásou, prostou jak léčivé byliny.
[/URL]
Arigatou to musím ukázať mojej slovenčinárke no a tie vety - píšem píšem a ani si neuvedomim, ze veta ma dva riadky
I often pick the hardest possibility...
That's why when it comes to giving up I choose to not.