Nový vek Konohy (I.) 031-032: Part 1.: Temari umiera, zúfalstvo a beznádej. Part 2.: Posledný úder, konečná smrť
„Veterný štýl: Veterný vír!“ Temari silno sekla vo vzduchu svojim vejárom. V okolí nasal šum a škripot. Vzduch sa začal formovať do mohutného víru. Naberal na rýchlosti a blížil sa ku kancelárovi. Kancelár sa usmial a utekal bližšie k víru, ktorý ho pohltil.
„BAK!“ Poznámka: Bak znamená zviazať, zadržať alebo schytiť. Skríkla Temari. Vír sa začal obaľovať do nejakej silovej vrstvi. Nič sa nedostalo dnu ani von. Vír naberal na rýchlosti a jeho vnútro sa zmenilo na veterné peklo. Nič čo bolo vnútri nemohlo prežiť, ale... Temari zvraštila čelo.
„Ako to?“ Temarin vír začal spomaľovať a natrhávať sa. Nastal malý výbuch a Temari odfúklo pár metrov. Vír zmizol a v jeho strede stál široko usmiaty kancelár. Temari sa zarazila a začala sa jej triasť pravá ruka.
„Celkom dobrý útok, Temari. Ale teraz som na rade ja. Ohnivý štýl: Trojité ohnivé gule.“ Kancelár si priložil ruku k ústam. Jeho ruka tvorila znak gule a silno do nej fúkol. Z kancelárových úst vyšľahli tri ohnivé a žiarivé gule, ktoré sa rýchlo blížili k Temari. Tá schytila svoj vejár a silno ním švihla, aby gule odfúklo preč. Kancelár sa rozosmial a z jeho tela unikalo trochu chakry.
„Ty hlupaňa. Práve si sa zabila!“ Kancelár sa ešte viac rozosmial. Temari sa zhrozila a snažila sa dostať na oblohu. Ohnivé gule sa zväčšovali a naberali na rýchlosti a žiari. Silno zasiahli Temari z troch strán. Plamene ju pohltili. Okolie Piesočnej zažiarilo a plameň sa vzniesol vysoko k nebesiam.
Anamo rýchlo vyšla zo vchodu do pevnosti Krvavých a utekala do Piesočnej, čo jej sily stačili. Po pár metroch sa potkla a spadla na zem. Bola vyčerpaná a nevládala vstať. Cítila, že jej telo prebieha akousi premenou.
„Musím zachrániť Gaaru. Prosím pomôž mi.“ Povedala Anamo sebe. Zrazu zacítila akísi tlak na lopatkách. Anamo sa zvíjala od bolesti a trochu kričala. Okolo nej sa začala formovať chakra. Tlak na lopatkách začal slabnúť. Zacítila novú silu a vládala sa hýbať. Keď sa postavila, zhrozene otočila hlavou na svoj chrbát. Na lopatkách jej trčali dve veľké priesvitné krídla, ktoré boli takmer snehovo biele. Anamo stiekli slzy po tvári.
„Čo vlastne som.“ Na chvíľu sa nad sebou zamyslela, no potom si utrela slzy a snažila sa pohnúť krídlami. Po pár sekundách sa ocitla kúsok nad zemou. Mávanie krídel bolo náročné, keďže neustále sali chakru. S každým mávnutím sa Anamo cítila slabšia, ale myšlienka na Gaaru jej dodávala silu. Odrazila sa od zeme a s pomocou krídel letela do Piesočnej. Príjemný mierny vietor jej fúkal do tváre.
„Gaaro, vydrž. Už som na ceste.“
Plamene ustáli. Dym začal pomaly miznúť. V oblakoch dymu sa objavila Temarina silueta. Keď ju bolo dostatočne vidieť, pevne si držala svoju ľavú ruku. Na ľavom ramene mala hlbokú ranu, ktorá silno krvácala. Šaty na nohách mala spálené a oblečenie okolo brucha bolo tiež spálené. Okrem toho Temari slabšie videla na ľavé oko. Celé telo ju štípalo a bolelo. V duši cítila nepríjemnú mučivú bolesť. Kancelár sa smial z plného hrdla a pozoroval ju vražednými očami. Po chvíli prestal a na Temari prehovoril.
„Temari, vidíš, ako si skončila? Mala by si pochopiť, že proti mojim ohnivým technikám nič nezmôžeš. Ja nie som slepý. Viem, že Kankuro ti dal len jednu bábku, ktorá sa zmenila na teba. Povedz mi. Na čo stále bojuješ? Myslíš, že ma porazíš? Mala by si pocho...“
„Ja veľmi dobre viem, kam tým mieriš. Ale poviem ti jedno. Choď do pekla kancelár a ak tam nepôjdeš dobrovoľne, tak ťa prinútim.“
„Hmm, škoda. Obdivujem tvoju odvahu, Temari, ale nijako ti nepomôže. Tak teda UMRI! Ohnivý štýl: Ohnivá priepasť pekla!“ Zem pod Temarinými nohami sa začala chvieť a pukať. Náhle sa pod Temari vytvorila diera a zo zeme vyletelo obrovské ohnivé chápadlo, ktoré Temari schytilo okolo pásu, na ktorom jej vytvorilo ryhu a hodilo ju o zem až niečo zachrapčalo. Temari zastonala od bolesti. Pravou rukou si opäť držala ľavé rameno, ale teraz kvôli kosti, ktorá jej z ruky trochu vytŕčala. Krv jej tiekla rýchlo. Okolo Temari sa vytvoril zvláštny tlak chakry a kancelárovu techniku úplne zrušilo. Ranu si silno zatlačila, aby zmiernila krvácanie a obviazali si to kúskom zo šiat, ktoré jej ostali.
Potom sa Temari postavila a opätovala kancelárov vražedný pohľad. Široko sa usmiala. Kancelár ustúpil o jeden krok a smiech sa z jeho tváre vytratil.
„Čo ti je smiešne? Si na pól mŕtva.“
„Ty ma naozaj podceňuješ, kancelár!“ Temari luskla pravou rukou. Niečo si šepkala. Vejár začal rotovať do všetkých strán a deliť sa. Každý dielik sa odlučoval. Na jeho konci boli ostré čepele. Silno sa nabíjali Temarinou chakrou.
„Už to chápem, Temari. Keď si zastavovala moje meteority, tak si sa obalila chakrou, ktorá vytvorila štít. Tie veterné čepele, ktoré si na mňa poslala boli vďaka tomuto.“
„Máš pravdu, kancelár, ale tieto sú iné. Veterný štýl: Kráľovská vražda čepelí!“ Všetky Temarine čepele sa začali prirýchlo rotovať. Vyleteli na kancelára tak rýchlo, že ich nebolo možné spozorovať.
Kchhhhhhhhh! Z kancelárovho tela tiekla krv. Čepele ho zranili na šiestich miestach. Prebodli obe ruky, nohy a brucho. Kancelár si kľakol na jedno koleno a vykašliaval krv, no i naďalej sa usmieval a potichu smial.
„Hahaha. To ti na moju smrť stačiť nebude Temari.“
„To ja viem. Vidím, že sa tvoje zranenia hoja. Ale to nebolo ani účelom mojich čepelí.“ Kancelár pozorne zbystril zrak. Temari privolala svoje čepele späť. Tie začali krúžiť nad jej hlavou.
„Čo to robíš?“ Temari sa na kancelára usmiala.
„Hoci si ma vážne zranil, kancelár, stále mám dosť síl ťa zabiť. Moje čepele získali niečo, čo mi v tom pomôže.“ Kancelár sa zamračil a priložil si ruku k ústam.
„Ohnivý štýl: Ohnivá guľa.“ Na Temari opäť letela ohnivá guľa. Už bola blízko jej tela, keď ju jedna z čepelí rozsekla a ohnivá guľa zmizla. Kancelár ostal zaskočený.
„Čo to? Čo sa to deje? Ako to, že moja ohnivá technika zmizla?“ Temari kancelárovi neodpovedala, len sa usmiala.
„Podcenil si ma, kancelár. Za tie roky som sa už naučila bojovať proti ohnivým technikám. Tvojimi technikami som sa nechala trafiť zámerne.“
„Čo tým myslíš?“
„Tým myslím toto... Zvolávacia technika: Kráľovský vietor všetkých vetrov!“
Celá Piesočná začala šumieť a hučať. V okolí Temari sa začalo vytvárať obrovské množstvo prudkého a chladného vetra.
„Čo to je?“
„Toto, kancelár je moja konečná technika a k tomu... Zvolávacia technika: Vražda nebies!“ Celá obloha nad Piesočnou očernela. Začalo hrmieť a pršať. Kancelár sa bojazlivo pozeral na okolie. Dážď silnel, až sa lial ulicami Piesočnej prúdom. Nakoniec sa kancelár postavil a bol pripravený na Temari zaútočiť.
Koniec 31. Časti
Z tmavo čiernej oblohy padal hustý dážď a hrmelo. Okolo Piesočnej sa zvíjal mohutný vietor. Kancelára vietor odsúval o pár centimetrov ďalej. Temari, kancelára pozorne sledovala, jeho pohyby. Zdvihla obe ruky k nebesiam. Vietor a dážď sa začali formovať a smerovali voči kancelárovi. Všade na okolí bol hluk. Na kancelára začalo letieť všetko, čo Temarin vietor zdvihol. No kancelár sa iba usmial a vystrel pravú ruku k Temari. Nastal ešte väčší hluk. Pri kancelárovej ruke sa trieštil dážď, vietor a drobné predmety.
„Čo sa robí? Ako to, že sa všetko pri tebe triešti?“
„Temari, nabudúce si prepočítaj svoje a nepriateľove schopnosti skôr, než naňho zaútočíš. Teda ak nejaké nabudúce pre teba vôbec bude.“
„Ty ma vôbec neberieš vážne, kancelár!“
„Nie, to ty ma neberieš vážne, Temari. A práve za to musíš zaplatiť. Ohnivý štýl: Ohnivá guľa!“ Kancelár zdvihol svoju ľavú ruku a priložil si ju k ústam v tvare O, a silno do nej fúkol. Na druhej strane jeho ruky sa začala formovať ohnivá guľa, ktorá neustále narastala a okolitý dážď menila na paru. Temari sa zhrozila. Vedela, že svoj vietor nemôže odvolať a ak by guľa neustále narastala, tak by mohla zničiť celú Piesočnú.
Anamo letela nočnou oblohou pomocou svojich krídel. V diali videla čiernu oblohu a nejaké farby akoby ohňa. V mysli sa jej upínali myšlienky o Gaarovi, Temari, Kankurovi, Piesočnej, kancelárovi a o pevnosti, ktorú opustila, aby zachránila Gaaru. Chcela takisto pochopiť aj svoju záhadnú silu, ktorá sa v nej prebudila. Ako tak rozmýšľala v príjemnom povetrí, zaraz ju do chrbta trafila guľa nasiaknutá chakrou. Anamo sa skotúľala na zem a prudko sa otočila, aby videla na útočníka. Keď sa lepšie pozrela, neverila vlastným očiam. Nad ňou stála démonka, ktorej usekla hlavu. Démonka sa na ňu škerila a prudko mávala svojimi krídlami.
„Hovorila som ti, dievčatko, že my ešte nekončíme. Usekla si mi hlavu, tak mi dovoľ nech tvoju láskavosť oplatím.“ Démonka vytiahla dlhú reťaz z pod pláštika a prudko ju hodila na Anamo. Reťaz ju zviazala a Anamo sa nemohla pohnúť. Na malý okamih to vyzeralo, že sa Anamo usmiala. Démonka víťazoslávne zaškriekala a pristála pri Anaminom zviazanom tele.
„Ach, ty hlúpe dievčatko. Chcela si zachrániť svojho Kazekageho, ktorý je uväznení v hlavnej budove Piesočnej. Miesto toho si teraz zviazaná tu v púšti blízko Piesočnej a tých, ktorých máš rada ti umierajú.“
Démonka sa zachichotala a pokračovala.
„Ako náhle Kazekage príde k nášmu pánovi, okamžite začne s jeho odoberaním Shukakuho. Tá slečna čo prišla s vami do Piesočnej tá s tým vejárom, pomaly ale isto umiera. Opovážila sa postaviť nášmu pánovi.“
„A kto je váš pán? A čo vlastne chcete?“
„To vedieť nemusíš. Ale ak to chceš vedieť, tak to zo mňa budeš musieť vymlátiť.“ Démonka sa usmiala a Anamo tiež.
„Ako myslíš, démonka. Ale šetriť ťa nebudem.“ PRÁSK! TRESK! Anamina päsť udrela démonku priamo do líca a tú odhodilo niekoľko metrov. Z ruky, ktorou ju Anamo trafila trčali malé priesvitné pazúry. Démonka sa z ťažka postavila a pozrela sa na miesto, kde bola spútaná Anamo. Ale na tom mieste nikto nebol, iba mohutné reťaze. Démonka sa na Anamo prudko zamračila.
„Ako si to urobila?“
„Už od doby, čo som opustila pevnosť som cítila, že ma niekto sleduje. Nevedela som kto to je, ale rozhodla som sa nechať zajať a zistiť informácie. Pravdu povediac, ja som naozaj netušila, kde je Gaara väznený, ale ty si mi to sama povedala. Ani som to z teba nemusela vytrieskať.“ Anamo sa na démonku uškrnula. Démonka sa k nej prudko rozbehla. Anamo bola pripravená na každý možný útok. Démonka vyskočila ponad Anamo a zovrela svoje dlhé pazúry v päste.
„OKAMŽITE PRESTAŇ, DÉMONKA!“ Démonka sa na príkaz neznámeho zastavila a pozerala na muža, ktorý bol neďaleko nich. Anamo k nemu tiež otočila pohľad, ale do tváre mu nevidela.
Guľa sa stále zväčšovala. Rýchlo letela na Temari. Tá prudko vyskočila k oblohe a potľapkala rukami tri krát. Pod ňou sa vytvoril vejár, ktorý bol trochu menší ako jej obyčajný. Temari formovala vietor, dážď a drobné predmety, ale väčšinu z toho pohltila ohnivá guľa. Temari nevedela čo má robiť. Nech použila čokoľvek, vždy to pohltila guľa alebo to odblokoval kancelár. Kancelár si všimol Temarine zúfalstvo a ihneď to využil.
„Ohnivý štýl: Ohnivý drak!“ Skríkol kancelár. Okolo neho sa vytvoril väčší ohnivý drak, ktorému z papule šľahal oheň, dym a prach. Hoci dážď jeho výpary tlmil, vietor jeho silu ešte zväčšoval. Drak sa prudko odrazil od zeme a letel k Temari.
„Hoci vieš, Temari, ako bojovať s ohňom, nikdy nemôžeš vedieť či tvoj nepriateľ tvoju silu nezneužije.“ Temari sa usmiala a požmolila si ruky.
„To si naozaj myslíš?“
„Samozrejme. Pozri sa naokolo. Moja ohnivá guľa neustále narastá a ničí čo jej príde do cesty. A môjho draka sila neustále narastá, keďže pohlcuje tvoj vietor.“
„Tak to sa mýlite, kancelár.“ Temari sa zoširoka usmiala na kancelára a silno spľasla rukami. V tom okamihu a kancelárov drak aj guľa začali silno triasť a vibrovať. Po chvíli guľa aj drak vybuchli. Nastal ešte väčší hluk než bol a obloha sa sfarbila do prekrásnych červeno žltých farieb. Kancelár padal na zem a Temari k nemu okamžite letela.
„Je koniec, kancelár!“ Víťazoslávne zakričala Temari... Kancelár otvoril oči...
Kcchhhhhhhhh!!!
Kvap... Kvap... Temari sa zvalila na kolená a zhlboka dýchala.
„Máš pravdu, Temari. Je koniec.“ Temari sa pozrela na kancelára, ktorý stál pred ňou. Z hrudi jej kvapkala, striekala krv. Neďaleko srdca mala zapichnutú katanu. Temari sa letmo pozrela na telo, ktoré pred chvíľou ležalo na zemi.
„Si zmätená, Temari? To čo si videla, myslím moje telo, to bola len ilúzia ktorú som vytvoril. Vo chvíli keď si ma chcela prebodnúť som prebodol ja teba.“ Temari sledovala kancelára. Už nevládala ani rozprávať. Krv jej zhoršovala zrak i dýchanie.
„Bola si silnou súperkou, Temari, ale proti mne si nemala šancu ani keby so ovládala všetky veterné techniky.“ Temari sa na kancelára posledný raz usmiala.
„Ja som ťa síce nedokázala zabiť, ale verím, že to moji priatelia zvládnu.“
„Umri v pokoji, Temari.“ Povedal kancelár a pomaly odchádzal z bojiska. Temari sa zvalila na zem a pomaly dýchala. V mysli sa jej premietal celý život.
„Gaaro..."
„Kto si?“ Opýtala sa Anamo. Muž ktorého nebolo vidieť vystúpil z tieňov. V záplave svetla Mesiaca mu bolo vidieť celé telo. Anamo zhíkla a priložila si ruky k ústam. Pred ňou stál muž v čiernom plášti s krvou a so slabo viditeľným písmenom K. Anamo nemala slov. Démonka sa rozosmiala a škrabkala sa dlhými pazúrmi o hlavu. Anamo sa roztriaslo telo. Bola v šoku a nechápala čo sa vlastne deje. Na púšti pred Sunou stál v krvavom plášti Kankuro.
Koniec 31.-32. časti
- Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.
