Nový vek Konohy (I.) 023: Kejos vs Kisame, veľký pád

„Vodný štýl: Arktická voda!“ Skríkol Kejos. V okolí chrámu sa začalo vytvárať ohromné množstvo vody. Vzduch bol chladný. Na niektorých miestach voda primŕzala. Kisame odskočil pred prúdom chladnej vody, ktorá zasiahla kameň. Kameň sa zmrazil a roztrieštil. Celý chrám bol zatopený behom niekoľkých chvíľ. V tom Kisame sekol Samehadou do vody.
„Samehada: Kolísanie!“ Zvolal Kisame. Okolitá vody začala burácať. Proti sebe sa ocitli dva prúdy vôd. Jeden ovládal Kejos a druhý Kisame.
„Hahaha. Pekný pokus Kisame!“ Kisame sa pozrel na Kejosa, ktorý spľasol rukami. V okolí chrámu sa ozval škripot.
„Zemný štýl: Nezničiteľný Kolos!“ Voda sa začala dvíhať. Všetko čoho sa dotkla zmrazila. Kisame chakra z vody sa vytratila. Všade nastal ohlušujúci náraz vody. Blízko Kisameho sa voda dvíhala viac ako inde. Z vody začalo niečo povstávať. Niečo veľmi veľké a silné.
„Vodný...“ Kisame nestihol nič povedať, keď ho mohutná kamenná socha s tvárou démona udrela. Kisame letel niekoľko metrov a pristal na malom ostrovčeku, do ktorého už narážala voda.
„Čo je Kisame! Už máš dosť! Vodný štýl: Plač hlbín!“ Voda sa začala hmýriť na všetky strany. Vznikali ohromné prúdy, ktoré strhávali všetko, čoho sa dotkli. Kisame sa obzeral. Nemohol použiť žiadnu vodnú techniku. Kejos by si ju privlastnil. V celom chráme vznikala ešte hustejšia hmla. Vzduch bol oveľa hladnejší ako predtým. Všade okolo vznikali zrazeniny vody a kameňa. Steny začali odpadávať. Kisame bol nahraný. Zúfalo hľadal nejakú oporu. Neustále sa uhýbal Kolosu a vode, ktorá sa ho snažia chytiť ako chobotnica.
„Kisame! Ty ma chceš poraziť?! Veď nevieš ani preraziť moje techniky. Hahahaha...“ Kejos sa Kisamemu vysmieval. V tom okamihu Kisameho napadla len jediná vec. Vyhodil Samehadu do vzduchu a stisol si ruky.
„Vodný štýl: Explodujúca voda!“ V celom chráme nastal obrovský výbuch. Arktickú vodu prekrývala Kisameho. Dve vody sa prebíjali medzi sebou. Kolos sa začal rozpadať. Po chvíli zmizol v útrobách hlbín s mechanickým revom.
„Hovoril som ti Kejos, že mňa neporazíš!“
„Ešte si nič nevidel Kisame! Bleskový štýl: Elektromagnet!“ Celý chrám začal syčať a blýskať. Voda začala elektrizovať. Všetko čo bolo v jej dosahu priťahovala. V strede chrámu sa vytvorila guľa, ktorá iskrila a chrlila množstvo elektriny. Z toho sa dalo usúdiť, že práve tam bolo centrum celej Kejosovej techniky. Kisame prechádzal veľmi opatrne. Chcel sa dostať ku Kejosovi a trafiť ho svojim mečom. Elektrická voda všade iskrila. Kisameho voda sa stále premiešavala s Kejosovov.
„Vodný štýl: Kŕmenie piatich žralokov! Vodný štýl: Raketové hlavy!“ nastal ohlušujúci výbuch. Z vody vylietavali Kisameho žraloky, ktorým horeli ústa. Jeden žralok skočil na malý ostrovček, na ktorom vybuchol. Kisameho päť žralokov sa pomaly blížili. Z vody ustavične vyskakovali ostatné raketové žraloky, ktoré elektrizovali.
„Prelomenie!“ Napokon zvolal Kejos. Všetky techniky začali pomaly miznúť. Po chvíli sa celý chrám ponoril do ticha. Kisame to využil a priskočil ku Kejosovy a trafil ho Samehadou. Kejos sa usmial a skvapalnil.
„Klon?!“ Kisame sa prudko obrátil.
„Vodný štýl: Arktické vodné väzenie!“ Kisameho obalila chladná arktická voda, ktorá pomaly zamŕzala. Po chvíli sa Kisame ocitol v zamrazenej guli. Kisame sa nemohol pohnúť. Kejos vedel, že Kisame stále žije, keďže mal žiabre.

Z vchodu do chrámu sa ozvali kroky a tleskot rúk. Kejos sa pozorne zadíval do vchodu.
„Gratulujem ti Kejos. Porazil si Kisameho. Si skutočne dobrý stratég. Ale rád by som vedel, kam až siahajú tvoje schopnosti.“
„Kto si?“ Opýtal sa Kejos opatrne.
„Moje meno je Uchiha Madara a som veliteľom Akatsuki.“
„Ty? Ty si ma chcel vyskúšať? Prečo?“
„Aby som vedel či si dostatočne silný na to, aby si sa k nám mohol pridať.“
„Ja? A čo ak odmietnem tvoje veľkorysé pozvanie? Ja ani neviem, čo sú Akatsuki zač. Len viem, že ste boli porazený behom štvrtej vojny ninjov a vás zabili.“ Madara sa zasmial.
„Nič nie je tak, ako všetci hovoria. Všetko bolo súčasťou plánu. My sme sa nechali poraziť zámerne. Vieš veľmi dobre, že nastal nový vek sveta. Podarilo sa mi zistiť nové poznatky o Juubim. A preto sa ťa teraz pýtam. Chceš skončiť ako bezvýznamný ninja, ktorý umrie v stratenom chráme alebo sa k nám pridáš a pomôžeš nám nastoliť rovnováhu?“ Kejos premýšľal nad Madarovymi slovami.
„V poriadku. Rád sa k vám pridám.“
„Výborne. Rozhodol si sa správne. Ale ak dovolíš, pusti Kisameho.“ Kejos slabučko buchol do zmrazenej gule. Tá začala praskať, až sa napokon rozpadla. Kisame pomaly dýchal a po chvíli vstal. Všetci traja vyšli z chrámu, ktorý bol na niektorých miestach v troskách. Slnko svietilo a na oblohe bolo málo oblakov. V celej krajine bolo príšerne chladno.
„Zdravím všetkých členov. Verím, že ste splnili čo bolo v Oblačnej treba. Rád by som vám predstavil nového člena našej organizácie, Kejosa. Je to silný ninja, ktorý ovláda silné techniky a živly. Verím, že ho privítate veľkoryso. A teraz vám všetkým poviem, ako sa okolnosti majú a čo bude náš ďalší plán.“ Všetci pozorne sledovali Madaru a Kejosa.
„Politika v Oblačnej nám je naklonená vďaka istým okolnostiam. Oblačná nám pomôže zvrhnúť Tsunadinu vládu a nastoliť spravodlivosť. Akatsuki majú šesť členov.“ Poznámky- členovia sú: Madara, Shiro, Zetsu, Kisame, Kejos a jeden, ktorý s nimi momentálne nie je.
„Jeden člen má dôležité úlohy mimo nás. Ale my sa musíme vybrať do ďalšej krajiny. Tento raz do Železnej, kde nájdeme ďalšieho člena. Pôvodne som si myslel, že tu žije Deidarov a Sasoriho učeň. No mýlil som sa. Ich učeň je v Železnej. Dôležitú úlohu nám zohrajú aj vnútorný ninovia z Konohy, ktorý nie sú s Tsunade zadobre. Volajú sa Krvaví. Ale tí nás teraz nezaujímajú. My sa okamžite musíme vybrať do Železnej.“ Všetci prikyvovali a pomaly sa vybrali do ďalšej krajiny. Cestou sa všetci až na Madaru pozerali na Kejosa, ktorý ich pohľady ignoroval. Kejos si celý čas čítal knihu bez titulu. Akatsuki pomaly prechádzali dlhou lúkou. Madara sa naposledy pozrel na Oblačné mesto. Mraky sa za nimi ťahali. Po chvíli z nich spŕchlo.
„Konečne. Môžeme uchopiť osud sveta do našich rúk. Už nás nič nezastaví!“ Všetci Akatsuki sa smiali. Náladu im neskazilo ani nepríjemné chladné, dažďové a veterné počasie.

Koniec 23. časti