Inariho príbeh Ninju! Epizóda 10: Osud. ***KONIEC SÉRIE***

Na druhý deň som vstal skoro, a rozhodol sa, že sa pôjdem prejsť.

Ako som vykračoval zatiaľ prázdnými uličkami Konohy, niekto sa vedľa mňa spýtal:
"Tiež nemôžeš zaspať?"
Pozrel som sa a uvidel, že vedľa mňa ide Naruto.
"Nie, ja vždy stávam skoro."
"Jááj, to som nevedel."
Tak sme chvíľu išli po Konohe. Nakoniec sme zaliezli do Ichiraku.
"Tak, ako to išlo u teba doma, kým si sem neprišiel?" spýtal sa ma Naruto.
"Ale, čo ti poviem, po tom čo si odišiel to bolo pár mesiacov u nás v kľude. Potom tam začala silne pôsobiť šikana, a nikdo to nechcel zastaviť. A tak som začal pomáhať ľudom v núdzi. Pred pol rokom som sem prišiel a nastúpil na Akadémiu."

MEDZITÝM, V KABUTOVEJ ZÁKLADNI...

"Hmmm. Myslia si, že ma môžu zastaviť." povedal Kabuto stojac v tmavej miestnosti.
"Ale neopovážia sa to tu zničiť, kým si tu ty." povedal jednému dievčaťu, ktoré sedelo v kúte.
"Možno, ale oni sa nás odtialto pokúsia dostať." odpovedala.
"Milá Sairukon, možno áno, ale myslíš, že som sa na to nepripravil?" spýtal sa jej Kabuto.
Sairukon sa zachvela. Neznášala tohoto hada.
Braček... pomyslela si.

O PÁR HODÍN, PRED BRÁNOU KONOHY...

"Okej decká, môžeme vyraziť?" spýtala sa nás senseika.
"Jasné, môžme." odpovedal som.
A tak sme vyrazili. Keď sa nám brána začala strácať z dohladu, obzrel som sa.
"Čo je Inari?" spýtala sa ma Ran.
Chvíľu som neodpovedal.
"Mám taký divný pocit, akoby sme sa dlho nemali vrátiť." odpovedal som.
Potom som sa otočil a odišiel na 3 roky z Konohy.

O DVA DNI.

"Uau. Vyzerá to tak, že Kabuto nemá problém s podomovými obchodníkmi." povedal som.
Pred nami bolo asi 7 ANBU mŕtvol.
"Dobre, tu sa rozídeme. Ja idem z Ran a vy dvaja idete spolu, dobre?" spýtala sa nás senseika.
"Okej." odpovedal som.
"Poďme!" zvolal Konohamaru.
A tak sme vbehli do jamy hadovej.

VNÚTRI...

"Okej, tak si to premyslime." povedal som, keď sme stáli pred obrovskými dverami z nápisom VEZENIE.
Zrazu dvere vybuchli a Konohamaru povedal:
"No, myslím že na to pôjdeme pekne po starom. Vletíme dnu a budeme dúfať že na nás niečo nemajú prichystané."
"To si vymyslel sám?" podpichol som ho.
"Hej, zabralo mi to celý deň." odpovedal mi.
A tak sme sa vybrali bojovať.

Vošli sme dnu. Na konci nás čakal náš protivník.
Toho by ste spoznali hneď. Dlhé blond vlasy zviazané do koňského chvosta mu v tej tme žiarili ako žiarovka.
Takže Deidara, pomyslel som si.
Takže, vedel som, že to bude niekto z oživlých Akatsuki, len som sa modlil, aby to nebol Itachi Hidan alebo Kakuzu, to by sme boli v r**i. Ale zase, Deidara tiež bol nad naše sily. Aspoň si to on myslel.
"Okej, takže počúvaj. Nemusíš nás hneď zabiť. Daj nám tých vezňov, a nemusí sa nič stať."
"Mne sa síce nepáči, že musím počúvať tú trápnu napodobeninu Orochimarua, ale sorry, musím poslúchať. A moje rozkazy sú zabiť každého, kto by skúsil pobrať vezňov." Odpovedal nám Deidara dosť znudene.
"Takže sa nedohodneme." vydedukoval som.
Mŕtvola prikývla.
"Dobre, až pôjdeš zase pod kytičky, nezabudni odo mňa pozdraviť Orochimarua." povedal som mu.
A potom som zaútočil.
Rozbehol som sa k nemu, a vytiahol z vrecka tri malé balíčky fialovej farby. Konohamaru ho zatiaľ obiehal.
Z neba sa zniesli 2 malé biele sovy. Konohamaru do nich hodil výbušné Kunaie, zatiaľ čo ja som bežal dalej a pribehol k nemu. Napriahol som k nemu ruku s vreckami, zatiaľ čo on sa vyhol, a ja sa okolo neho iba obtrel.
Otočil som sa, a z otočky ho kopol.
Môj útok vyblokoval, a dal mi potom takú kopačku do brucha, že to pre mňa bolo, akoby ma zrazil tucet býkov naraz.
Pristál som o pár metrov daľej, zdvihol sa, a hodil naňho pár kunaiov. Všetkým sa vyhol.
"To je všetko, čo máš!?" zakričal na mňa zo smiechom Deidara.
Vtedy sa naňho zhora zniesol Konohamaru.
"RASENGAN!!!" zreval, a vrazil to doňho.
No, nevrazil, Deidara sa vyhol, a Konohamaru zdemoloval leda tak podlahu.
Ako sa Deidara narovnával, vyletel som pod ním zo zeme, a zaútočil s Chidori na jeho hlavu.
Vykryl útok, a zaútočil. Vyhol som sa, a odskočil.
"Boha, ako ja ten elektrický útok neznášam! Najprv ten striebrovlasý Jounnin z Konohy, potom ten neschopný Itachiho brat a teraz TY!" zreval na mňa Deidara.

Medzitým Sairukon bežala smerom k odohrávajúcemu sa boju. Výbuchy z boja oslabili steny jej cely, podarilo sa jej utiecť, a tak sa rozhodla pomôcť.

Zatiaľ čo ja som obhadzoval Deidaru Kunaimi a Shurikenmi, Konohamaru vytvoril klona a snažil sa vytvoriť Odama Rasengan.
"Už ho dlho neudržím!"
"Som vyčerpaný, klona a zároveň Rasengan neudržím!" odpovedal mi.
Vtom na bojisko vtrhla nejaka baba, pribehla ku Konohamaruovi a povedala:
"Počkaj, ja ti pomôžem."
"Sairukon, ty sa do zoho nepleť!" odpovedal náš nepriateľ.
Ale to už mali obaja vytvorený Odama Rasengan.
Všetci traja sme sa vrhli na neho.
Vtom sa spod zeme vynorila obrovská biela socha Deidaru.
"KATSU!"
"NIE!" zreval som.
Výbuch bol enormný. Odhodilo ma asi 40 metrov ďaleko od Deidary.
Pomaly som sa pozviechal, a pozrel sa smerom k Deidarovi. Tomu parchantovi toto nedarujem.
Videl som pod slabým červeným odtieňom. Možno kvôli krvi nahrnutej do hlavy. Možno kvôli adrenalínu. V tej chvíli mi to bolo jedno. Chcel som krv. Deidarovu krv.
Zrejme si myslel, že sme všetci mŕtvy, lebo sa otočil, a odchádzal.
Vstal som, pomaly a bolestivo. Hlavu som mal sklonenú k zemi. Chvíľu som len tak stál, a nakoniec sa na neho rozbehol.
Otočil sa úplne znudene, ale potom sa mu rozšírili zreničky od prekvapenia. Asi nečakal, že som to prežil.
Zaútočil som. Vykryl môj útok a prešiel do protiútoku. Ale tentokrát to bolo iné. Akoby boli jeho útoky nejak spomalené. Naviac som nejakým spôsobom dokázal na tomto útoku spozorovať detaily, s pomocou ktorých som vedel vypočítať najlepší protiútok!
Tak som ho zase vykryl ja, a zaútočil znovu. Takto sme si namieste vymenili asi 100 úderov.
Nakoniec som si uvedomil, že som ho zle vykryl, a tak som odskočil, a zároveň hodil kunai.
Trafil som jeho tašku s výbušnou hlinou.
"A to malo byť čo?" spýtal sa Deidara.
"Pamätáš na tie fialové vrecká, ktoré som mal na začiatku v ruke?" opáčil som.
Prikývol.
"Sú v tej taške." odpovedal som.
Pravda mu došla asi o 2 sekundy. Schválne som sa o neho obtrel, aby som mu do výbušnej hliny hodil 3 vrecká preplnené výbušnými lístkami.
Výbuch, ktorý nasledoval, bol vážne umením, to sa musí uznať. Bol taký obrovský, že som sa chvíľu bál, že vlna ohňa zaplní celé vezenie.
Nakoniec to ustalo. Nikde ani stopy po Deidarovi.
"No, tak to si mi mohol povedať skôr, Inari." ozvalo sa za mnou.
Otočil som sa a uvidel môjho starého zvrhlého kamaráda bez jediného škrabanca, aj z našou novou neznámou spojeňkyňou.
"KONOHAMARU!!!" zreval som od radosti.
"No hej, prežil som, tuto Sairukon nás s toho výbuchu dostala."
"To si vážim, ďakujem, že si zachránila môjho dobrého kamaráda." povedal som Sairukon.
"To nič nebolo, nebyť vás, Kabuto by nás tu ešte držal."
"INARI!" ozvalo sa za mnou.
Otočil som sa, a zbadal Ran.
Pribehla ku mne, a povedala s plačom:
"Senseiku porazil Kabuto! Prepadol nás a ona mi povedala, aby som utekala, a potom som ju počula kričať, a..."
Objal som ju.
"Kľud, to sa vyrieši." chlácholil som ju.
Chvíľku tam plakala, potom sa na mňa pozrela a prekvapene sa spýtala:
"Inari, čo to máš s očami?"
nevedel som, o čom to hovorí, a potom som si spomenul na moje slabo červené videnie, ktoré som mal ešte aktivované.
"Ľudia pozrite sa na to." povedala.
Zrazu sa mi všetci pozerali na oči.
Potom sa všetkým od prekvapenia rozšírili zreničky rovnako ako Deidarovi, keď so mnou bojoval.
"Nekecaj..." vypadlo nakoniec s Ran.
"Ty v**e..." pokračoval Konohamaru.
"Nemožné..." dokončila Sairukon.
Prišiel som ku nádobe s vodou, a pozrel sa na svoj odraz. Potom som začal vyvalovať oči aj ja.

Moje dúhovky boli krvavo červenej farby, a okolo každej zreničky sa točili 3 bodky s čiarkami.
Ja som mal Sharingan. To znamená, že môj otec- môj PRAVÝ otec- bol Uchiha, a že ja som tiež.

Zatvoril som oči. Snažil som sa nájsť spôsob, ako to vypnúť. Nakoniec som našiel akýsi ventil, ktorým prechádzala Chakra, a ktorý túto techniku ovládal.
Zablokoval som ho, a pomaly otvoril oči. Videl som normálne.
Otočil som sa k ostatným.
"Ľudia, musím zmiznúť. Do Konohy sa vrátiť nemôžem, lebo by ma tam nenávideli. Odídem niekam, kde ma nenájdu, na hodne dlho. Ide niekto so mnou?"
"Ja hej. Tiež nemôžem do Konohy." odpovedala Sairukon.
"Prečo?" spýtal som sa.
Vystrela sa.
"Lebo som -vo všetkej svojej kráse- Sairukon Uzumakiová." odpovedala.
Všetci sme na ňu hladeli ako na debila. Narutová mama zomrela v deň jeho narodenia, tak ako môže mať Naruto sestru starú ako ja!?
"Nevyzerá to tak, ale je to tak. Tobi na mňa použil jeho časopriestorovú techniku, aby ma presunul v čase."
Tak potom to dávalo zmysel. A čím dlhšie som sa na ňu pozeral, tým dlhšie mi začala pripadať ako Naruto, keď používa svoje Sexy-no-jutsu, akurát že vlasy mala urobené ako Temari.
"Okej, môžeš ísť so mnou, ale musíme ísť hneď teraz!"
"Počkaj, a na nás si nezabudol!?" spýtala sa ma Ran.
"Ideme s tebou, nech sa deje čokoľvek!" povedal Konohamaru.
Vyhrkli mi do očí slzy. Títo ľudia práve zahodili kvôli mne svoj život.

O POL HODINY.

Stály sme v miestnosti otvorenej von. Ale to "von" bola priepasť hlboko cez vodopády do jazera.
Pred nami Kabuto, za nami priepasť.
"Tak a kam teraz, mladý Uchiha?" spýtal sa ma podlízavo.
"Ako to vieš?" spýtal som sa.
"Toto je môj pozemok. Ja viem o každom v ňom všetko!" povedal Kabuto.
Vytiahol som dymovu guličku, a hodil ju o zem.
"Nie nie, okolo mňa neprejdete!" zvolal Kabuto.
Keď sa rozplynul dym, videl iba mňa, ako naňho mierim imaginárnymi pištolami z rúk.
Vystrelil som rukami, a zároveň som sa odrazil od zábradlia. Nestihol ma zachytiť.

O 2 DNI

"Záver." povedala Tsunade.
"Podarilo sa nám zachrániť skoro všetkých, okrem jedného dievčaťa s menom Sairukon. Stratili sme dokopy 10 ľudí, z toho 7 ANBU. Inari a jeno tým sú nezvestný, a ich senseika je v nemocnici." povedal Gai.
"Ešte niečo?" spýtala sa Tsunade.
"Je to prekvapujúce, ale Sasuke sa vrátil späť do Konohy."povedal Kakashi.
"Povedal, že po ceste stretol niekoho, komu veril, a že táto osoba mu otvorila oči. Sasuke si odpykáva 2 roky verejno prospešných prác za zradu. Je to divný trest, ale zachránil Konohu, lebo nám poskytol o Akatsuki a Kabutovi hodne informácií, a preto mu zmiernili trest."
"Okej, môžete odísť." povedala Tsunade.

KONIEC SÉRIE "INARIHO CESTA NINJU!".
PRÍBEH POKRAČUJE V SÉRII "NARUTO: SHISHUNKI".