Je to tak 2. (Naruhina)

Či by si nechcela so mnou ísť na večeru... len MY DVAJA!
„HINATA! HINATA!“ kričala Temari a čiernovlasá kunoichi sa strhala so svojich krásnych predstáv.
Chvíľu sa jej zdalo, že to všetko bol len sen, no Temari ju neustále ubezpečovala, že je to naozaj realita.
„Viem, že z teba teraz veľmi veľa nedostanem, no musíš si riadne premyslieť, čo si oblečieš...“ opakovala blondýna zo Suny zrejme už miliónty krát, keďže neznela veľmi nadšene.
Hinate teraz prebleslo mysľou všetko to, na čo nepomyslela.
Čo ak sa zle oblečie? Čo ak nebude taká, akú možno očakáva? Čo ak ho bude nudiť a ešte horšie... Čo ak to ani nemyslel tak, ako si to sama vyložila? Možno len od nej niečo potrebuje...
Temari videla jej výraz v tvári a zdalo sa, že jej myšlienky číta, pretože už jej dochádzala trpezlivosť.
„Hinata! Počúvaj ma!“ chytila ju a menovaná sa aspoň snažila vnímať ju „nerada to priznávam, ale si veľmi- veľmi pekná, možno dokonca krajšia než my dokopy!“ ukázala na seba, Tenten a Sakuru.
„To preháňaš,“ popierala Hinata a Tenten vstala.
„Temari má pravdu, len si musíš viac veriť...“
Hinata chcela opäť protestovať, no Temari sa vybrala do kuchyne, aby sa s ňou nemusela hádať.
„Chcete ešte čaj?“ spýtala sa pri dverách.
Dievčatá prikývli a Tenten jej šla pomôcť.
Hinata bola opäť myšlienkami mimo, takže si ani neuvedomila, že sedí v miestnosti so Sakurou.
Tá sa teraz po prvýkrát po dlhom mlčaní ozvala:
„Hinata...“
„Áno?“ strhala sa čiernovlasá kunoichi.
„Ja... Neviem, ako ti to povedať, ale nemyslím si, že... Naruto...“ Hinata pri tom mene spozornela „chce ísť s tebou, pretože by... ťažko sa mi to hovorí... no, pretože by k tebe niečo cítil...“
„Takže predsalen...“ posmutnela Hin.
„Však vieš, že vždy chcel chodiť so mnou, takže teraz od teba možno len chce, aby si mu pomohla dať ho dokopy so mnou, keďže vie, že sa s tebou stretávam,“ Sakura hovorila veľmi potichu.
Hinata nestačila nič povedať, ale možno by sa ani na nič nezmohla, no to už do izby vchádzali Tenten a Temari nesúc šálky čaju.
Do večera Hinata sotva na niečo reagovala, a keďže si kunoichi mysleli, že premýšľa nad vysnívanou večerou so svojou láskou, nechali ju tak. Avšak Sakura sa im zdala až podozrivo mlčanlivá.
...
„Čo budem robiť, čo ak niečo pokazím? Čo ak vlastne so mnou nechcela ísť, len zo slušnosti prijala moje pozvanie?!“ premýšľal Naruto, zatiaľ čosi viazal kravatu.
Na miesto stretnutia dorazil možno o pol hodiny skôr, takže čakanie mu pripadalo ako večnosť.
Keď však Hinata dorazila, stálo mu to za to.
Naruto totiž nikdy v živote nevidel takú krásnu ženu. Hinata mala oblečené dlhé bordové šaty, ku ktorým ladili topánky na vysokom podpätku tej istej farby. Dlhé čierne vlasy mala vyčesané dohora a vzadu spojené červenou sponou. Oči mala zvýraznené ceruzkou, čo nebolo u nej zvykom a jej pery zväčšoval tmavočervený rúž.
Naruto na ňu ostal pozerať s otvorenými ústami a dlho trvalo, kým sa prebral do reality.
„Vyzeráš... nádherne,“ dostal nakoniec zo seba a Hinata sa zapýrila.
Obaja vošli do reštaurácie.
Čašník sa k nim hneď rozbehol a obaja si objednali jedlo. Keď odišiel, Hinata sa snažila dívať do zeme a v duchu si neustále opakovala :Nemiluje ťa, nemiluje ťa...
Naruto sa zase pozeral na ňu.
„A-ako sa máš?“ snažil sa rozviť debatu, pretože mu to ticho začínalo prekážať.
„Dobre,“ prikývla Hin a zrak nezdvihla ani za svet, pretože vedela, že keď uvidí jeho modré oči, rozplače sa.
Naruto si všimol, že má ruku položenú na stole, a preto sa nenápadne a pomaly k nej tou svojou približoval, až ju na ňu celú položil.
Hin to nečakala a rýchlo si svoju stiahla, že takmer zhodila vázu na stole a jej tvár úplne očervenela.
„Prepáč,“ očervenel aj Naruto.
Asi na to ešte nie je pripravená, pomyslel si.
Keď im čašník konečne priniesol jedlo, aspoň sa pri jedení necítili príliš rozpačito.
„Chceš ochutnať?“ spýtal sa blonďáčik a Hinate podával lyžičku k ústam.
Hinata to zjedla, a vtedy sa ich pohľady po prvýkrát stretli.
Pomaly sa začali k sebe približovať a konečne boli pri sebe. Obaja pomaly vstali, Hinata už privierala oči a nahnutých cez stôl ich už delil len centimeter.
„Budete si ešte niečo priať?“ spýtal sa čašník za nimi a oboch strhalo až takmer zhodili stôl.
„Nič, to je všetko, ja vás zavolám...“ povedal podráždene úplne červený Naruto.
Čašník urazene odišiel a blonďáčik sa snažil zahovoriť túto situáciu.
„A mimochodom, ako vychádzaš so Sakurou?“ spýtal sa.
Hinata sa strhala pri tom mene a štipku nádeje, čo ešte pred chvíľou mala, stratila úplne.
Sklamane sa pozrela na svojho spoločníka a musela sa držať, aj keď to bolo pre ňu ťažké.
„D-dobre,“ zašepkala a všetka radosť, a červeň na tvári vyprchali.
Blonďáčik sa váhavo približoval k Hinate a chcel pokračovať, kde skončili, no Hin sa uhýbala.
„Prepáč, ale... ja toto nechcem.“
Naruto si vzdychol a sklesnuto sa vrátil na svoje miesto.
„Prepáč. Nechcel som ťa obťažovať. Mohol som tušiť, že to v tom niečo bude. Ale aj tak, aspoň na chvíľu som ucítil nádej....“ hovoril, akoby ospravedlňoval svoje činy a Hinate bolo preto ešte horšie.
„To nič,“ pošepkala s roztrasenou perou.
Naruto vstal, položil na stôl peniaze a nevládal vydať zo seba ani slovo. Pomaly odkráčal a nechal Hinatu sedieť samú so slzami v očiach.
...
„Tak? Ako?“ zvedavo sa vypytoval mladší Uchiha a šťuchal svojho tímového parťáka do ramena.
Sakura sa len mlčky prizerala a čakala na Kakashiho.
„Prosím ťa, nechaj ma tak, Uchiha! Buď rád, že ťa nezabijem! Kvôli tebe som sa strápnil, ale čo je ešte horšie- už so mnou zrejme nikdy neprehovorí!“ rozčuľoval sa a jeho hlas sa mu pri posledných slovách zlomil.
„Čo? O čom to hovoríš? Veď ty si naozaj blbý?“
„Nechaj to tak, som ti povedal! Už o tom nikdy predo mnou nehovor!“
„Ale...“
„Nikdy!“
Sasuke pri jeho vražednom pohľade stíchol a zavrel ústa.
Celý tréning vládla medzi nimi napätá atmosféra, ktorá však Sakure vôbec neprekážala.
Využila príležitosť, keď bol Naruto sám a prišla za ním.
„Neber si to tak...“ povedala, no nedostalo sa jej odpovedi, preto zvýšila hlas.
„Zaslúžiš si niekoho lepšieho,“ chytila ho za ruku.
„Prepáč, Sakura. Si ten jediný normálny človek. Neviem, čo by som bez teba robil,“ snažil sa o úsmev Naruto.
„Ona je sebecká a namyslená, ale ja ťa budem ctiť a milovať, tak ako si zaslúžiš,“ hovorila a šla ho pobozkať.
„Počkaj, počkaj. Ja nie som na toto pripravený,“ odsúval jej neodbytnú tvár.
„Ale veď si ma vždy miloval!“
„Ja? Možno si bola moja prvá detská láska, ale po tom, čo si ma vtedy tak surovo odmietla, som to vzdal. Vidím, že nie si ani dobrá priateľka. Než začneš posudzovať ostatných, zamysli sa nad sebou,“ vstal blonďáčik rozrušene vrátil sa pokračovať v tréningu.
Takže takto sa človek cíti, keď niekoho odmietne. Tak sa teraz musí cítiť aj ona. Nie je to veľmi príjemné... premýšľal po zvyšok dňa, ešte aj cestou domov.
Keď mu oznámili, že ho Hinata miluje, myslel, že cítil len radosť, že ho má niekto rád. Ale potom, čo odmietol Sakuru, si uvedomil, že pri nej tento pocit necítil. Bolo to odlišné. Vtedy mu patril celý svet, zatiaľ čo teraz sa chce sveta zrieknuť.
Toto je zrejme to, čo všetci neustále ospevujú a vychvaľujú. Je to láska. Ale neopätovaná, takže bude ešte dlho trvať, kým sa z toho dostane.
Narutove myšlienky sa odrazu rozleteli, pretože jeho pozornosť upútal list pri jeho okne.
Na chvíľu dúfal, že to je od nej, no keď už odkaz otváral, spoznal Sasukeho písmo a jeho nálada bola opäť na bode mrazu.
„Stretneme sa v Ichiraku o 8:00 hod- Musím ti niečo dôležité povedať. Sasuke,“ čítal blonďáčik pomaly.
Čo ten zasa chce?
Najskôr si myslel, že za žiadnu cenu nepôjde, no keď si uvedomil, že tu bude celú noc sám so svojimi pochmúrnymi myšlienkami, rozmyslel si to.
Navyše ho zaujímalo, čo také dôležité by mu mal jeho tímový parťák povedať.
Vychystal sa teda, a už keď bol blízko svojho obľúbeného stánku s jedlom, všimol si tú dobre známu dievčinu s dlhými čiernymi vlasmi sedieť za pultom a nervózne sa obzerať.
Jeho prvý reflex bol otočiť sa a bežať domov. No chcel ju aspoň vidieť a za to sa netrestá.
Som tu predsa, aby som sa stretol so Sasukem, a sme slobodná zem! pomyslel si a sebaisto vykročil, no jeho srdce nedokázal upokojiť, naopak, každým krokom sa mu ešte tep zrýchľoval.
Sadol si vedľa Hinaty a tváriac sa, že ju nevidí si objednal Ramen.
„Na- Naruto?“ preskočil jeho spolusediacej hlas.
„A-ahoj,“ pozdravil koktajúc, akoby sa od nej nakazil.
„Ahoj,“ ledva odzdravila a prestala sa obzerať.
„Nevidela si Sasukeho? Mám sa tu s ním stretnúť...“ hovoril Naruto, akoby bola jeho povinnosť jej o tom povedať.
„Nie. J-ja sa tu mám zasa s-stretnúť s Temari...“
Obaja na chvíľu zostali ticho, no zrazu im tu niečo nesedelo.
„Nechala ti odkaz, že máš prísť o ôsmej?“ presviedčal sa Naruto.
„Áno...“ prikývla Hinata.
„Viem, o čo im ide, ale nemôžeš niekomu prikazovať, koho má milovať! To sa nedá!“
Hinate zmizol aj ten zvyšok života, čo v nej ešte bol a súhlasila s jeho slovami.
Vtedy za nimi začalo strašne fučať a z kríkov vyskočila rozzúrená Temari, ktorá sa snažila dostať z rúk Sasukeho a Tenten.
„Ty jeden!!! Ty sa opovažuješ niečo také hovoriť?“ kričala, až sa za ňou obzerali všetci okoloidúci.
Naruto na ňu len nechápavo pozeral.
„Nechaj to tak, Temari, ja som sa s tým už zmierila,“ kričala na ňu Hinata.
„S čím?“ nechápal stále Naruto.
„Veď si ju chcel zneužiť kvôli tej sprostej Sakure, a potom si ju tam nechal samú plakať a ty sa ešte pýtaš, S ČÍM?!!!“
Zdalo sa, že 4 ruky už nebudú stačiť na zadržanie copatej kunoichi.
„Čo?“ blonďáčik pozrel na Hinatu a čakal, že mu povie, že je to len vtip.
Hinata však len očervenela a sklopila zrak.
„Ale veď ona odmietla mňa!“ zakričal.
„Čo? Ja teba? Kedy?“ teraz zasa nechápala Hinata.
Naruto na ňu nemo hľadel a premýšľal, či je taká chladná a nepamätá si pre ňu zbytočnosti, alebo je chyba v ňom, no vtedy sa ujal slova Sasuke.
„Stačí! Ticho! Vedel som, že za tým bude nejaké nedorozumenie, tak som vás sem všetkých zavolal... Teda niektorých nepriamo,“ usmial sa na zmätene pozerajúci pár za pultom a pokračoval „teraz však nechajme týchto dvoch osamote, nech si to vysvetlia.“
Sám vykročil a čakal, že za ním pôjdu ostatní, ale nikto ho neposlúchol. Preto sa vrátil a zduto sa pozeral s nimi.
„Takže ty ma naozaj...?“ ubezpečoval sa Naruto, a keď mu Hinata nesmelo prikývla, rozžiarili sa mu oči.
„Prepáč, myslel som, že nie...“
„Ja som myslela, že odomňa chceš, aby som ťa dala dokopy so Sakurou.“
„Ako ti také niečo pre Jashina mohlo napadnúť?“
„Ona sama mi to povedala...“
„Aha, s ňou si to ešte vyriešim... ale nechajme to teraz tak... ja... Môžem? Nebudú ti prekážať tí ľudia?“ približoval sa k nej.
Hinata však ostatných nevnímala a bolo jej to jedno.
V tej chvíli dávala pozor, aby zvládala nával horka, zatiaľ čo ju bozkával hrdina jej snov.