Je to tak 1. (Naruhina)

Sasuke práve objednával jedlo, keď prichádzal jeho blonďavý kamarát.
„No kde si bol?“ spýtal sa Shikamaru a odpil si z nápoja pred sebou.
„Cestou som ešte zašiel na ramen,“ odpovedal blonďáčik a objednal si to isté.
„Vravím ti, že ťa balí,“ povedal Sasuke mladému členovi klanu Nara, ktorý sa tváril pochybovačne.
„Tiež si myslím,“ pridal sa Neji.
„O čom sa bavíte?“ spýtal sa Naruto.
„Ale... Nášho lenivca balila tá Gaarova sestra... neviem ako sa to volá...“
„Temari! A nebalila ma, len sa ma pýtala, či nechcem niekedy prísť do Suny,“ červenal sa Shikamaru.
„Nebuď skromný, určite ťa balila,“ usmial sa Naruto a odpil si z práve doneseného čaju.
„Myslíš?“ ozvala sa nádej v Shikamarovom hlase.
„Určite,“ položil pohár Naruto a zhlboka si vzdychol „vy máte šťastie, na rozdiel odo mňa...“
„Čo? Aké šťastie? Myslíš Sakuru?“ zabehlo Sasukemu.
„Môžeš byť rád, že je do teba zamilovaná. Čo ja by som za to dal? Mňa všetky baby nenávidia,“ hovoril skôr pre seba blonďáčik.
Sasuke, Shikamaru, Neji a Sai si vymenili pohľady .
„Naruto, počuj...“ začal Neji.
„Áno?“
„Vieš...“ Neji sa nadýchol a nastalo ticho.
„Ja nemôžem! Povedzte mu to niekto iný,“ chytil sa za hlavu a Sasuke sa ujal slova:
„Naruto, ty si vážne slepý! Veď všetci okrem teba vedia, že...“
„Dokonca aj ja,“ pridal sa Sai.
„Ale ja nechápem, o čom to...“
„VEĎ HINATA ŤA MILUJE!!!“ vykríkol Neji, ktorý stratil trpezlivosť.
Nastalo ticho.
Naruto sa už išiel smiať, pretože si myslel, že žartujú, no keď videl ich seriózne tváre, a najmä keď si uvedomil, že to hovoril Neji, vedel, že to musia myslieť vážne.
„Ale... ale... ako to viete tak naisto, veď...“
„Už sa zobuď! Vždy, keď je s tebou, tak koktá a červená sa!“ hovoril Neji podráždene.
„To ešte predsa neznamená, že ma miluje!“ protestoval blonďáčik, no niekde v duchu sa cítil nejako inak. Bola to radosť, ale nie ako keď ho pozve Iruka na Ramen.
Bol to neskutočný pocit šťastia, že ho niekto uznáva a pre niekoho je veľmi dôležitý.
Zároveň však niečo nové, čo doteraz nepoznal.
V bruchu cítil jemné šteklenie, no mal pocit, že sa musí zaraziť.
„Nie je to pravda... To nie je pravda...“ opakoval si neustále a opäť zosmutnel.
Chalani už sa zatiaľ rozprávali o niečom inom, no on ich nevnímal a ešte aj cestou domov bol myšlienkami niekde inde.
Celú noc dokonca nespal a viedol vnútorný boj. Jednu sekundu sa ubezpečoval, že je to všetko pravda, keď to Neji a ostatní hovoria, a tak sa cítil sebavedome, no hneď druhú sekundu si hovoril, že on predsa nemôže byť milovaný a proste sa chalani museli zmýliť.
Celý nevyspatý ráno vstal, no aspoň bol o trochu viac pokojný.
„Veď je obyčajný deň, od včerajšieho rána sa nič nezmenilo,“ bral si misku a začal jesť.
Ani nevedel ako, obliekol sa a vydal sa do čajovne, kde sa mal stretnúť so svojím tímom, keďže mali dnes voľno.
Na svoje prekvapenie bol úplne pokojný a zdalo sa, že je všetko ako bolo. Aj keď chvíľu uvažoval, či je to tak lepšie.
„Čaute,“ pozdravil Sakuru nalepenú na Sasukem.
„Čau,“ odzdravil Sasuke a jeho otrávený výraz sa zmenil na radostný na rozdiel od Sakury, u ktorej to bolo naopak.
„Ešte tu nie je Kakashi?“ spýtal sa Naruto, no sám odpoveď už vedel.
„Idem nám objednať,“ rozhodol sa, pretože sa chcel vyhnúť Sasukeho otázkam ohľadom včerajšieho šokujúceho zistenia.
„Mne len čaj!“ kričala Sakura a využila príležitosť, že bola opäť so Sasukem sama.
„Dobre!“ otočil sa za ňou Naruto, no keď sa rozbehnutý otočil naspäť, nechtiac do niekoho narazil.
Keďže sa sám buchol do hlavy, chvíľu mu trvalo, než si uvedomil, že na zemi pred ním leží Hinata.
Blonďáčik ostal ako skamenený, v duchu sa mu ozývali stále dokola slová: „MILUJE ŤA“, a keď sa na ňu pozrel takto zblízka, ako ju ešte nikdy nevidel, uvedomil si aké má krásne výrazné oči, nádherné rozprávkové vlasy, uvedomil si, že nevyzerá ako človek, ale ako víla.
Takto na ňu pozeral dlhú chvíľu, a po tom, čo zistil, že to bola zrejme vážne dlhá chvíľa; pretože na nich všetci civeli a Hin sklopila zrak s červeňou na tvári, vstávajúc zo zeme; rýchlo ju chytil za ruku a pomáhal jej.
„Prepáč... Si v poriadku? Nič sa ti nestalo?“ spýtal sa a cítil ako mu tvár horela.
„N-Nie, som v p-poriadku,“ povedala potichu Hin, a keďže toho bolo na ňu priveľa, rýchlo, aj keď nie dobrovoľne, sa mu vytrhla z ruky a rýchlym krokom odbehla k stolu, kde na ňu čakali Shino a zamračený Kiba.
Naruto zabudol, kam vlastne šiel a zmätene sa obzerajúc sa vrátil k svojmu tímu.
„Ta objednávka...?“ spýtal sa Sasuke a potmehúdsky sa usmial.
„Aká?“ obzeral sa duchom neprítomne Naruto.
„Nijaká... SAKURA, choď nám objednať!“ potlačil ružovlásku mladší Uchiha a čakal, kedy konečne odíde, keďže jej sa veľmi ísť nechcelo.
Naruto cítil, že je celý červený a nechcel sa so Sasukem veľmi baviť.
Ten však na jeho prekvapenie mlčal.
„Nič nehovor!“ povedal Naruto, pretože sa mu zdala tá chvíľa ticha trápna a musel si odpiť trochu vody.
„Ja nič nehovorím,“ usmial sa Sasuke „len jedna malá poznámka: všimol si si ako sa červenala? Asi tak ako ty teraz...“
„Díva sa sem!“ povedal potichu nadšený Uzumaki, ale vtedy Hin sklopila zrak.
„Celý čas,“ ukázal všetky zuby Sasuke, ktorý si to evidentne užíval, no to už tam bola Sakura.
„O čom sa bavíte?“ spýtala sa trochu podráždene, že nie je stredobodom pozornosti, no ninjovia si ju naďalej nevšímali.
„Tak už ju pozvi niekam!“ ťukol mu do ramena Sasuke.
„Myslíš, že-že ma neodmiet...“blonďáčik to nedokázal ani dohovoriť.
„Veď si už nepamätáš, čo sme ti včera povedali? No tak, už bež!“
Ale Naruto nemal odvahu.
„Kebyže je aspoň sama....“ vzdychol si.
„Sakura,“ vstal odhodlane Sasuke.
„Áno?“ s nádejou v očiach vyskočila ružovláska.
„Zabav Shikamara!“ vykročil a sám si zavolal Kibu.
„Teraz už sa nemáš na čo vyhovoriť..“ hovoril si Naruto a so spotenými dlaňami a ešte červenšou tvárou než predtým sa vybral k Hinate, ktorá sedela pri stole úplne sama.
Keď ho zbadala, očervenela takisto, no červeň jej pomaly mizla, keď sa presviedčala , že za ňou určite nejde.
„Ahoj,“ pozdravil potichu Naruto dívajúc sa do zeme, a zdalo sa mu, že jeho srdce pri takej rýchlosti tlkotu, vybuchne.
Hin sa zmätene poobzerala, a keď jej došlo, že hovorí s ňou, pocítila radosť, no zároveň to šteklenie v bruchu a sucho v hrdle.
„Len som chcel vedieť... no zaujímalo by ma, či...“ Naruto preglgol „či...“
„Či...?“ Hin čakala a cítila sa, akoby držal v rukách jej srdce a rozhodoval sa čo s ním urobí.
„Či by si nechcela... so mnou ísť... na večeru...“ posledné slová len zašepkal, no zdalo sa, že Hin by ich počula, aj keby len otváral ústa.
„D-dobre... a s kým ešte pôjdeme?“ spýtala sa, aby sa ubezpečila, či náhodou nebude v nejakom omyle.
„No,“ blonďáčika to trochu vykoľajilo a snažil sa upokojovať, že Hin nebude vadiť, keď tam s nimi nikto iný nepôjde.
„No ja.. som myslel, že len... my ... dvaja...“ preglgol a s napätím čakal, ako Hin zareaguje.
Lenže aj keď Hinata ostala ako skamenená, vo vnútri mala pocit, že jej od radosti pukne srdce.
Naozaj povedal „len my dvaja?“ pýtala sa samej seba a premýšľala, či to zasa nie je sen, ako ten každodenný, ktorý jej kradne spánok.
Naruto začal nervózne prešľapovať na mieste z nohy na nohu a opäť ho zaplavili pochybnosti:
Čo ako je to len veľký žart, nie je náhodou 1. Apríl? Ak naozaj len žartovali a teraz sa zabávajú, tak si ma neprajte Uchiha a spol! Ale Neji by neklamal a určite nie o tomto a odkiaľ vôbec majú, že...
„Len my dvaja?“ ubezpečovala sa Hinata s rozžiarenými očami, či nepočula náhodou len to, čo chcela.
„No, ak nechceš...“
„Áno! Pôjdem!“ povedala nadšene Hinata a Naruto so širokým úsmevom odkráčal:
„Teším sa.“