Uchiha áno i nie 5

Orochimaru sa uškrnul: „Tak ja idem, Kakaschi.“
„Počkaj hadík alebo som mala povedať skôr, počkaj slizniak?“ Aoirono mu priložila kunai ku krku.
„Vieš čo Aoi? Ty vždy vieš otravovať v tej najlepšej chvíli. Asi ťa zabijem, lebo ty si schopná sa mi pliesť do života dovtedy, dokedy neumriem.“
„Tak to máš šťastie. Tak proste zomri. A problém je vyriešený. Pozri ty nikomu nebudeš chýbať...“
„Vidím, že zmysel pre humor ti nechýba,“ zavrčal Orochimaru, „ako si vedela, že budem tu?“
„Tvoj pach dokážem ucítiť na sto honov. Ale nie, viem ako miluješ Sasukeho. Každý to vie...“ Aoi sa veľmi snažila nerozosmiať na plné hrdlo.“
„Dobre! Dobre! A teraz vážne. Ako si vedela, že tu som?“ Zavrčal Orochimaru.
„Počula som to. Počula som tvoje kroky a tvoj úlisný hlas.“
„Máš lepší sluch ako sa na prvý pohľad zdá, ale nemጠdobrý zrak!“
Orochimaru sa začal rozplývať.
„Naozaj si myslíte, žeby som sem len tak prišiel?“
Kakaschi sa zamračil a vtedy Aoirono vyhŕkla: „Hej. Ty by si toho bol schopný. Veď sa čudujem prečo sa nezačneš uprostred dňa prechádzať po Konohe.“
„Už by si mohla prestať vtipkovať.“
„Ja nevtipkujem. Hovorím pravdu. Veď si nesmrteľný. Či?“
„Žiadne či! Samozrejme, že som nesmrteľný. Vieš ako by si, si dobre rozumela s Narutom? Aj on je taký blbý ako ti. A ste aj tak isto otravný.“
„Ja nie som otravná a ani blbá!“ Zavrčala a chcela mu jednu vraziť, lenže vtedy po Orochimarovi nezostalo ani stopy.
Kakaschi zobral Sasukeho a vyšiel s ním do chodby. Aoirono tam stála. Potom sa zmizla v obláčiku pary .Skôr ako sa zjavila pri Hokagem, nasadila si ANBU masku.
„Takže sa zjavil?“ Strčil si fajku do úst.
Jouninovia sa otočili a spýtavo sa pozreli na Hokageho. Ten sa usmial a oni začali znova sledovať súboj.
„Potom mi to všetko povieš.“
Aoirono zmizla.

Natiahla sa na posteli a otvorila fľašku mlieka. Vyliala si ho do úst a slastne sa na posteli natiahla. Chvíľu sledovala slnko a modrastú, čistú oblohu. Zrak sa jej začal zahmlievať. Pár krát žmurkla, ale potom to vzdala a zaspala.
*Zobudila sa na kmásanie, ktoré ucítila na pleci. Prekvapene zažmurkala a dokorán roztvorila oči. Nad ňou stál Hokage a neúnavne ňou triasol.
„Hej, hej, už som hore...“ Vstala a chitila sa za hlavu. Hrozne ju bolela. Bola to skôr tupá bolesť než ostrá. Pretrela si oči, podišla k fľaške s mliekom, a nalačno ho celé vypila. Pozrela sa do zrkadla. Pohľadom zhodnotila ako vyzerá.
„Už môžeme ísť?“
Aoi si vzdychla, stiahla gumičku z modrých vlasoch, prehrabla si ich a znovu si uviazala do copu.
„Hej, teraz už môžeme ísť.“
Vyšli na slnečnú ulicu a chvíľu iba mlčky vedľa seba išli.
„Tak, čo si zistila?“
„Ja sa už do Orochimara vôbec nevyznám. Najprv som myslela, že si chce iba zobrať Sasukeho , ale potom ako vysvitlo, že to je iba tieň...To bol trapas.“
„A čo nechápeš?“
„To, že tam vôbec liezol! To nechápem!“
„Tým sa netráp a hovor.“
„Tak...Hmm...Bol tam Kakaschi a Sasuke bol odpadnutý. Bol tam Orochimaru. Prehodili sme si pár slov, a potom, bum! Zmizol. To je všetko.“
„O Čom ste sa rozprávali?“
„Ale veď viete...“ A začervenala sa.
„Hovor.“
Aoirono sa odula, „Podpichovala som ho.“
„To som mohol čakať. Nevieš náhodou čo má zaľubom?“
Aoi iba záporne pokrútila hlavou.
„Tak potom ahoj.“
„To bolo všetko, nič viac?“
Hokage sa otočil a povedal:“ Vlastne áno, mám tu niečo. Prečo tak rada podpichuješ ostatných?“
„Aha?!“ Zatvárila sa nechápavo.
„Už aj pred tým si každého podpichovala. Musíš pochopiť jedno. Nie všetci ti prepáčia tvoje podpichovanie. Môžeš si ich aj znepriateliť.“
„Prečo sa to pýtate?“ Zašomrala.
„Lebo som videl, čo sa udialo včera. Oni by neboli k tebe až taký zlí, keby si ich nepodpichovala.“*
„No jasné. Oni ma nenávidia lebo nikam nepatrím. Som niečo ako príživník.“ Stále nadurdene.
„Myslel som si, že patríš k Uchiha,“ pozrel sa na jej chrbát, kde mala znak klanu Uhiha.
„Iba vďaka Itachimu. On jediný ma prijal. Dokonca aj jeho mama nebola ku mne práve najlepšia. A jeho otec sa vždy na mňa tak hrozivo pozrel. Pamätám si ako mi nikdy nedovolil nosiť ich znak a ani si dávať pred meno ich priezvisko. Bola som proste sirota, ktorú mal na krku.“ Vzdychla si Aoirono.
„Keď Itachi vyvraždil klan, za kým ti bolo najviac smutno?“
Aoi chvíľu rozmýšľala a pomaly odpovedala: „Asi za Itachiho matkou a babkou.“