Hate or Love? 13

Celú cestu som bola zamyslená. Nevnímala som nič okolo seba, až sme zrazu stáli pred bránou Konohy. Boli sme bližšie ako som si myslela a zvládli sme tú cestu za dvanásť hodín. Už bola tma keď sme vošli, ale zrazu nás zastavil párik akýchsi ninjov.
,,Čo si prajete?“ opýtal sa jeden z nich.
,,Prišli sme za Hokage. Viem, že ideme neohlásene, ale je to súrne.“ Povedal potichu Gaara tichým hlasom.
Druhý z ninjov s tmavšími vlasmi a páskou cez nos šťuchol to toho prvého.
,,To je Kazekage-sama.“ Rýchlo ho upozornil.
Ten prvý sa začal v rozpakoch škriabať na hlave.
,,Prepáčte Kazekage-sama, už je tma a nejako som vás nespoznal. Môžem vedieť kto to s vami ide?" Premeral si ma aj s Daiom. Stáli sme trochu v úzadí.
,,To sú moji ninjovia. Sprevádzajú ma. Musím ísť hneď za Tsunade, mám pre ňu dôležité správy.“ Jedným okom sa pozrel na dve postavy zabalené v piesku. Obaja na ňu mrkli a potom vážne prikývli. Pomaly sme sa vydali dlhou ulicou za Hokage. Všade naokolo ľudia chodili a zabávali sa, ale keď nás videli zastali a hľadeli na Gaaru. Očividne nechápali čo tu chce Kazekage-sama tak neskoro večer.
Vošli sme do budovy Hokage a hneď na to vyšli schodmi na poschodie. Ešte len sme kráčali po chodbe a už sme počuli hluk z pracovne Hokage.
,,Bábi-Tsunade! Ale my ho musíme ísť nájsť, to čo v poslednom čase robí prekračuje všetky medze! Musím ho priviesť čo najskôr späť do Konohy! No tak nás pusti, so Sakurou sme pripravený!“ hulákal a naliehal akýsi hlas. Hneď na to sa ozvala rana.
,,Povedala som NIE, Naruto! Sakura, ty choď naspäť do nemocnice!“ Zahrmela Hokage a potom sme počuli už iba tiché nahnevané mrmlanie. Gaara zastavil pred dverami, tri krát zaklopal a počkal na vyzvanie. Otvoril dvere a vošiel a my za nimi. Telá išli ako posledné. Naskytol sa mi pohľad na roztrieskaný stôl, vyzeral ako hromada polámaných dosiek, Hokage naštvanú ako stojí pri okne aj so svojou hnedovlasou asistentkou, ktorá držala v rukách ružové prasa a pred tou hromadou trosiek stál vysoký blondiak s ružovovláskou a všetci na Gaaru hľadeli ako na prízrak.
,,Gaara!“ zvolal nadšene blondiak o ktorom som si domyslela, že je Naruto a rúžovovláska sa priateľsky usmievala. Myslím, že to ona bola tá Sakura.
,,Kazekage Gaara, čo vás privádza v túto chvíľu a neohlásene do Konohy?“ spýtala sa ostražito a pri tom úplne ignorovala Naruta.
,,Mám pre vás informácie a smutné správy.“ Gaara sa pozeral hlavne na Naruta a mne bolo jasné, že sa týka najviac neho.
,,Aké?“ spýtali sa naraz Hokage, jej asistentka, Sakura aj Naruto a pri tom na nás spýtavo hľadeli. Prasiatko súhlasne zakvíkalo.
..Uchiha Sasuke... padol...“ povedal pomaly a opatre Gaara. Všetci na neho v šoku vyvaľovali oči.
,,ČO?! Ako to je možné?! Gaara! Vysvetli mi to!“ rozkričal sa Naruto a Sakura zbledla.
,,Napadol jedného z mojich ninjov, keď sme ho hľadali.“ Začal Gaara. Všetci sa pozreli na Daia a premerali si ho.
,,Ty si ho... zabil?“ spýtal sa neskutočne tichým hlasom Naruto Daia. Ten pokrútil hlavou a pozrel sa na mňa. Keď sa na mňa preniesli všetky oči, - niektoré boli šokované – tak som sa rozhodla, že im to vysvetlím. Určite si to zaslúžia.
,,Uchiha Sasuke ma raz navštívil a žiadal, aby som sa k nemu pridala. Odmietla som a tak mi zabil Seiseia, jediného človeka, ktorý mi zostal. Hnaná túžbou po pomste som ho išla hľadať a vtedy sa ku mne pridal Dai a tu prítomný Kazekage. Keď sme sa dnes ráno zobudili, Dai odbehol do lesa, kde ho napadli a tak sme sa k nim pridali... Sasuke Uchiha padol mojou rukou. Je mi ľúto ak ste k nemu mali silnú citovú väzbu.“ Môj hlas sa stratil do ticha keď som zbadala, že Sakura prepukla v plač a Narutovi stiekla slza smútku po líci. Utrel si ju do rukáva a prehovoril na mňa.
,,Chápem, samozrejme chápem, že si chcela pomstiť smrť blízkeho človeka. Myslel som si, že ho privediem späť do Konohy, ukážem mu svetlo... nebol zlý človek... ale ani dobrý.“ Šepkal so slzami v očiach.
,,AK sa nemýlim a pochopila som to správne, pred tým než... zomrel mi povedal citujem: Nečakal som, že takto dopadnem, ale istým spôsobom si mi pomohla. Skončia sa moje výčitky svedomia.“ Obaja aj Naruto, aj Sakura sa na mňa spýtavo pozreli.
,,Myslím, že všetko ľutoval... chcel sa k vám vrátiť. Je mi to ľúto.“ Nevedela som čo mám povedať.
,,To nie je tvoja chyba.“ Povedali obaja naraz a pozreli sa na tela obalene pieskom, ktoré sa pri nás vznášali.
,,Ktorý z nich je on?“ spýtala sa Tsunade. Gaara ukázal na telo bližšie k nim.
,,Chceme ho vidieť.“ Ozvala sa Sakura a Gaara ho položil na zem a piesok odbalil telo. Sakura sa zrútila a Naruto klesol na kolená.
Nemohla som sa na to pozerať ako za ním smútia a tak som trochu jemne šťuchla do Gaari. Pozrel sa mi do očí a hneď mi porozumel. Prikývol a ja som sa pomaly vytratila von. Prechádzala som sa ulicami Konohy a dumala. Cítila som sa hrozne, pretože som im zabila priatela.