manga_preview
Boruto TBV 07

Uchiha áno i nie 4

Vetrík jemne zašuchotal listami. Aoirono sa eśte viac prikrčila. Niekoľko od nej Naruto práve zasadil ranu Orochimarovi. Sasuke a Sakura tam stáli a pozerali sa. Naruto však čoskoro padol na zem. Teraz bojoval Sasuke. Odrazu sa Orochimarov krk natiahol a vyštartoval oproti Sasukemu. Aoirono nahmatala kunai a chcela ho hodiť, ale potom si spomenula na sľub. Musí sa stať to čo sa má. Nemôže do toho zasahovať. Odrazila sa od konára a bežala k Hokagemu.
Stále mala výčitky, že im nepomohla. Ale teraz je to jedno. Má sa starať iba o to aby Sasuke prežil. Nič viac. Vlastne hej. Ešte má niečo urobiť.
„Hokage-sama!“ Zrevala ignorujúc pohoršené pohľady. Kašlať na nich teraz nemá čas. Musí...
„Hoj. Zastav! Ty! Kto si myslíš, že si?!“ Zreval ninja so znakom Konohy na čele. Aoi zastavila, Ale neotočila sa. Schytil ju za plece.
„Za Hokagem nepôjdeš decko!“
Aoi sa mu vytrhla a odsotila ho. Vykročila ďalej. Nemusela sa pozerať a veľmi dobre vedela, že všetky oči sa na ňu pozerajú. A ten pohľad nie je vôbec príjemný.
Dvere sa otvorili a stál v nich tretí. Aoirono, skôr než ju stihli zastaviť, začala rozprávať.
„Hlupaňa! Prečo si ho nezastavila?“ Spýtal sa ten, ktorý ju zastavil.
„Uchihovia sú iba bojkovia, ktorý vedia iba utekať.“ Pridal sa k nemu ďalší.
Nato sa Aoi otočila a vrazila mu. Ninja odletel a keď vstával utieral si nos. Na ruke sa mu zaleskla krv.
„**** a ***. Veď ty nie si ani Uchiha! Zabijem ťa.“ Zreval vytiahol kunai a rozbehol sa. Je ho tvár bola celá od krvi a aj je ho šaty boli od nej špinavé. V očiach sa mu zračila zúrivosť. Zreval a rozbehol sa. Aoirono sa ani len nepohla. Dostal sa k nej a zdvihol kunai, že bodne.
Aoirono mu vytrhla z ruky kunai a zabodla ho doňho. Skôr než kunai presekol pokožku sa zjavil Hokage a chytil Aoirono za ruku.
Muž ťažko dýchal. Na svojej pokožke ucítil chladný špic kunaiu a uvidel pokojné mačacie oči.
„Stačilo! Na toto nemáme čas! Je tu Orochimaru! A vy sa tu bijete ako malé deti! Celá dedina je v ohrození!“
Aoirono si vytiahla ruku zo zovretia, pustila na zem kunai, ktorý s cinknutím dopadol na zem. Potom obišla ninju a vyšla dvermi.
Celá miestnosť zadržiavala dych a sledovala ako Aoirono odchádza. Keď si uvedomili, že ich kamaráta mohla pokojne zabiť, keby ju nezastavil Hokage, začali ju ešte viac nenávidieť.
„Kto si myslí, že je?“ Ozvalo sa odniekiaľ. K tomu sa pridalo súhlasné pokyvkávanie hlavou.
Keď vyšla z budovy, zrevala a kopla do stromu. Zároveň si chytila nohu a s nadávaním sa dotackala k lavičke a sadla si. Ešte chvíľu kliala, tá noha ju dosť bolela, ale potom sa upokojila a zahľadela sa na modrastú oblohu s bielymi, našuchorenými obláčikmi.
„Už v živote nebudem kopať do stromu.“ Pošepla a vzdychla si.
„Máš pravdu. To sa nevypláca.“ Za ňou sa zjavil Kakaschi a čítal si knižku. Ľahostajne sa opieral o strom a ešte ľahostajnejšie prevracal strany. Aoirono sa na neho skúmavo pozerala.
„Hej stále čítaš tú istú knižku. Nemal by si ju poznať už naspamäť?“
„Nie. Tú to som ešte nečítal.“ Odvetil Kakaschi, stále ľahostajne.
„Mal si ju v rukách ešte vtedy keď som odtiaľto odišla. To sa až tak vzrušuješ?“ Keď dohovorila, uškrnula sa a
Kakaschi očervenel a začal sa zajakať. Aoirono sa začala smiať. Kakashi ešte viac očervenel.
„Poďme sa prejsť.“ Zvolal, aby sa ako tak z tejto nepríjemnej situácie dostal.
Aoirono sa prestala smiať a vstala.
„A čo sa ma chceš spýtať.“ Stále sa usmievajú vyšla na chodník.
„Ehm...“ Snažil sa rýchlo niečo vymyslieť, „Čo si robila potom ako si odišla z Konohy?“
Aoirono sa prestala usmievať a zamračila sa: „No to sa ťažko povie...“

Itachi sa pobral ďalej. Posledný raz vrhla pohľad na odpadnutého Sasukeho a rozbehla sa po streche k Itachimu. Vyšli z Konohy, nikto si ich nevšimol, lebo bola hlboká tma a po druhé, o takomto čase všetci tvrdo spali.
„Itachi,“ dobehla k nemu Aoirono, „kam pôjdeme?“
„Ty ostaneš tu.“
„Nie. Inak to na teba poviem.“
„Aj tak sa to dozvedia. Ale ako chceš.“
„Pôjdem s tebou aj do levej jamy.“
„Nemala by si byť mi taká oddaná. Čo ak teba tiež zabijem?“
„Tak budeš prvý človek, ktorý ma považuje za skutočného Uchihu.“
Itachi sa na ňu pozrel. V slabom svite Mesiaca si všimol, že sa usmieva. Zastal a objal ju. Potom šepol aby bola ticho a podišiel k stromu.
„Už som ťa čakal .“
Z tieňa stromu sa ozval hlas. Aoirono sa pozrela na miesto odkiaľ vychádzal a v tme sa zaleskol rinnengan. Jej mačacie oči sa rozšírili, keď hľadela do jeho očí. Potom ich prižmúrila a uškrnula sa. Horná pera jej odhalila dlhý tesák.
„Tuším so sebou nesieš aj niekoho zau... Bezvýznamného.“ Keď to Pein dopovedal mesiac zahalil tieň. Svetlo sa na chvíľu stratilo a v tej tme žiarili mačacie oči.

„...Zažila som naozaj veľkú zábavu.“

Poznámky: 

No teraz som mala viacej času tak som napísala pokračovanie. Snaď sa páči.

5
Průměr: 5 (3 hlasů)