Naruto Shishunki 3: Zoznámenie.

KONOHA, 6:00

Pozeral som na budovy Konohy z chrbta môjho orla Kena. Práve sme dorazili.
Áno, som syn Minata Namikazeho, Štvrtého Hokageho, Narutovho otca a takďalej a takďalej.
Ale Narutov brat som len spolovice. Narozdiel od Naruta moja mama nebola Kushina Uzumaki, a teda nie som žiadny Jinchuuriki.
Tretí Hokage mi narozdiel od Naruta kedysi povedal o mojom pôvode, ale zaprisahal ma, nech to nikomu nepoviem, lebo nemanželské deti v tomto svete dlho nežijú.
Jediný, kto vedel o mojom ocovi, bol Konohamaru a Inari.
A Yuriko...

Pristáli sme na nádvorí hokageho budovy. Yuriko som zbadal už zdialky.
Yuriko bola veľmi bledá, za chvíľu vysvetlím prečo.
Mala dlhé tmavé vlasy po lopatky, a ofinu ktorá jej zakrývaľa ľavú stranu tváre. Bola vysoká asi meter sedemdesiat centimetrov.
Nosila tmavo-zelené tričko bez rukávov a čierné nohavice, tmavé tenisky a čelenku mala oviazanú okolo pásu.
Mala tmavé oči, z ktorých obyčajne vyžarovala inteligencia, ale naštvaná mala oči plné zúrivosti.
Razila si cestu ku mne. Zoskočil som s Kena a vykročil k nej.
Hneď keď prišla ku mne zaútočila direktom na hlavu, ale schmatol som jej päsť.
"Ja ťa zabijem!"
"Yuriko!" ozval sa za ňou Shikamaru.
"Drž hubu, do toho ťa nič nie je!" odvrkla.

S Yuriko boli odjakživa problémy. Bola Shikamaruová sestra a bola neplánovaným dieťaťom, chúďa. Naviac mala jej mama predčasný pôrod, a po ňom okrem rodičov a brata s ňou nikto nič nechcel mať do jej troch rokov, lebo si mysleli, že je to démon (blbé povery...).
Aj keď ju mali radi, to že bola neplánovaná sa nechcene odrážalo na tom, že rodina sa viac venovala Shikamaruovi, tak ho prestala mať rada.
Predčasný pôrod sa na nej podpísal tým, že bola bledá a mala z oveľa väčší chakrový limit a limit fyzickej energie. Lekári to vysvelili tým, že keď je dieťa vo vývoji tak ho má taký aby sa dobre vyvinuli orgány. Mať ten limit taký vysoký nie je potrebné už v poslednom mesiaci, ale zníži sa až deň pred normálnym pôrodom, a v niektorých prípadoch predčasného pôrodu sa potom nezníži vôbec.

"Ryu, prečo musíš vždy tak riskovať!? Skoro ťa to zabilo!" revala Yuriko na mňa.
"Chceš skončiť ako Hajin?" spýtala sa ma.
Prehltol som. Hajina by nevytiahla, keby to nemyslela naozaj vážne
"Prepáč, je mi to ľúto. Len... Po Hajinovej smrti nikam nechodíš, a poznáš ma, ja sa neudržím na uzde bez misie." povedal som jej so sklopenou hlavou.
Chvíľu na mňa pozerala, akoby rozmýšlala, čo so mnou. Nakoniec povedala:
"Okej. Ale s ANBU misiami si skončil!"
Prikývol som, a potom som sa spýtal:
"Yuriko? Fakt..."
Chvíľu na mňa hľadela, a potom sa usmiala.
"Tak už choď, viem že celú cestu na nič iné nemyslíš!"

Huff! Ty vo*e! Pomyslel som si, keď som vyšplhal na strechu drevenej bytovky.
Inariho nový byt bol na 7. Poschodí, a poviem vám, šplhať to nie je med!
Tak som to vyliezol, a spustil som sa tak, aby som videl do okna. V podstate som bol na štyroch na holej drevenej stene.
Okno bolo otvorené, tak som sa doňho spustil.
Poviem vám to takto: Narutovi a a Sasukemu patrilo celé 7. A 6. Poschodie, takže mali obrovský byt. Takže keď Inari so svojím tímom potrebovali domov, lebo ich byt pripadol môjmu týmu, štvorica ANBU sa hneď ponúkla, že môžu bývať u nich.
Bol tam dosť zmetok. Naokolo boli rozhádzané krabice a nábytok.
"Preboha, čo je v tých krabiciach!?" spýtal sa Inari.
"Ani sami nevieme, netriedili sme to už mesiace." Odpovedal Naruto.
Všetci tam sedeli a oddychovali, každý s pohárom citronády v ruke.
Zoskočil som z okna.
Stred poschodí bol spojený obrovskou sálou. Ja som bol na hornom poschodí, oni na spodnom.
Pomaly som prišiel k zábradliu, a premeral som si ich.
Inari sa vôbec bezmenil, Konohamaru už nenosil tú trápne dlhú čelenku, Ran zapracovala na účese.
Štvrtú babu som nepoznal, ale farba vlasov a očí sedela na Naruta.
Skočil som na Inariho a zreval:
"Ty hňupe zmizneš na tri roky a nepovieš ani ahoj!?"
Hneď ma zo seba striasol, a už mi chcel natiahnúť, keď ma spoznal.
"Ryu!? Chlape si to ty!?"
"Hej, ja! Tak čo, koľko Akaťákov si pobil?"
"dvadsať dva geninov a jedného chuunina."
"Tak málo?"
"Blbé obdobie."
"Ryu? Ako si vliezol do baráku?" spýtal sa naštvaný Naruto.
"Vliezol som."
"Zase?!"
"Áno, zase."
"To si nemohol zaklopať?" spýtala sa tá baba podobná Narutovi.
"To by nebolo prekvapenie! a ak sa smiem spýtať, kto si?"
"Ryu, toto je Ruki. Narutová sestra. Ruki, toto je Ryu. Inariho kamoš ." Predstavil nás Sasuke.
"Sestra? Počuj Naruto, tvojí rodičia sa nejak činili!"
"Hej, asi to bolo niečo vo vzduchu."
"Hej, Kushinine nohy."
Malo to samozrejmý účinok: jediný, kto sa zasmial, bol Naruto a Konohamaru.
Podal som Ruki ruku.
"Teší ma." Až potom som si spomenul, že mám z tej Džungle celú blatovú ruku.
"Joj, pardon. Práve som sa vrátil s misie. Naruto, kde máš kúpeľnu?"

"Takže, ty si tam bola celý svoj život?" Spýtal som sa.
"No, stále ma prenášali z miesta ma miesto, ale hej, svoj život som strávila za mrežami." Odpovedala Ruki.
"Nepríjemné ." povedal Konohamaru.
"Viac než nepríjemné, bolo to určite peklo." Odpovedal som mu.
"Ty snáď o tom niečo vieš?" spýtal sa Sasuke.
Konohamaru a Inari sa na mňa pozreli.
Skoro som sa prezradil. Kvôli môjmu pôvodu ma uniesol Orochimaru, lebo myslel, že som syn Kushiny.
"keď som bol malý, Orochimaru si ma držal na experimenty." klamal som.
"Idem ešte po citronádu." povedala Ruki.
Chvíľu sa nič nedialo. Potom bolo počuť s kuchyne výbuch a krik.
Prvý sa spamätali Inari, Ran a Konohamaru.
"Tu!? Teraz!?" Skríkol Inari, a rozbehol sa tam. Hneď za ním išli aj Ran a Konohamaru.
Rozbehol som sa za nimi.
V kuchyni bola Ruki. Inari ju držal za plecia , a snažil sa ju upokojiť, lebo sa triasla ako pri zemetrasení.
Najprv sa mi zdalo, že je červená. Potom som si uvedomil, že okolo nej bola červená chakra.
"Ruki upokoj sa!" kričal na ňu.
5 sekúnd sa nič nedialo, a potom chakra zmizla. Ruki začala dýchať kľudnejšie.
"Lepšie?" Spýtal sa Inari.
"Asi áno." Odpovedala.

Pozrel som sa na Konohamarua. Ústami mi naznačil: potom.

O PÄTNÁSŤ MINÚT.

"Čo to do ri*i malo byť!?" zvolal som, keď sme s Inarim a Konohamaruom vošli do baru.
"Ruki je tiež Jinchuuriki. Ale jej chakra je agresívnejšia ako Narutová."
"A vy dvaja retardi nasťahujete človeka s najagresívnejšou časťou tej beštie do siedmeho poschodia dreveného paneláku!? Myslel som si, že aspoň ty si chytrý Inari!" Zreval som.
"Na mňa nekrič! Môj nápad to nebol!"
"Aj keby, ty si veliteľ tímu! Ty si to mal zaraziť už na začiatku!"
Zúril som. Zakričal som na barmana pri pulte:
"Tri citronády a fľašku saké!"
"Ryu, vieš, že saké ti nedám!"
"Počúvaj Grinjo, chceš ma nas *ať?"
"Nie, nechcem."
"Tak dones to blbé saké!"

Ďalšia vec, ktorú si pamätám, bola až posteľ.

NA DRUHÝ DEŇ.

Ááá, kur*a, Grinjo mal pravdu.
Ležal som v posteli, a bojujúc s opicou mi mozog zablúdil k Hajinovi.
Do čerta, prečo to vtedy muselo vypáliť tak blbo...?

POKRAČOVANIE V TRETEJ ČASTI.