Uzumaki dvojičky - 26. Kuchiyose no Jutsu

Naoki sa už týždeň snažil zvládnuť Kuchiyose no Jutsu, ale týždeň sa nič nedialo. Prvé tri dni sa však zameriaval na niečo iné. Dostal od Nagata druhý Shisuiov sharingan. Spočiatku mu to len priťažovalo a býval strašne unavený po použití, ale za tie tri dni si na to zvykol. Itachi však mal na to iný názor.
„Druhý sharingan mu prinesie skôr problémy ako úžitok.
„Možno," povedal Nagato.
Obidvaja sa nachádzali na úplnom vrcholku hory pri Dažďovej. O pár metrov pod nimi trénoval Naoki, na lúke. Aj odtiaľto bol dobrý výhľad na Dažďovú.
„Sakra, ako je možné, že tu idem zmrznúť?" pýtal sa Itachi.
Naoki sa nachádzal len pár metrov pod nimi a mal tam príjemných dvadsaťpäť stupňov. Za to na úplnom vrcholku bolo okolo nuly. A to rozdiel bol iba tridsať metrov. Pri každom Itachiho slovo mu vychádzal z úst obláčik pary.
„Toto na svete nikde nenájdeš. Aspoň nie v známom svete."
„Ako to myslíš?"
„Nikdy som nebol v Myoubokuzane, Ryuchidou, Shikkotsurine alebo iných miestach kde žijú zvieratá. Človek sa tam nemôže dostať. Iba Jiraiyovi sa tam podarilo dostať."
„Vráťme sa ale k Naokimu."
„Prečo si myslíš, že to nezvládne?" Nagato ho prerušil v reči.
Itachi sa uprene pozrel.
„Je to jednoduché. Aby jeho telo prijalo sharingan a prijalo ho za svoje oko a mohol ho využívať ako pravý Uchiha, tak sme ho preplnili Shisuiovov a mojou DNA. Lenže na toto druhé oko to nestačí. Síce som mu dal ešte trochu jeho a mojej DNA, ale pri každom použití ho to unaví viac ako rodeného Uchihu. Pri jednom sharingane sa mu to nestalo. V kombinácii s kladivom..."
„To môže byť vážna hrozba pre jeho telo."
„Áno. Takú záťaž jeho telo neznesie."
„Čo teda navrhuješ?"
„Možno je to unáhlené, ale bude si musieť nájsť lepšiu zbraň. Alebo skôr zdravšiu."
„Kde takú nájdeš? Obyčajnú katanu mu nemôžeme dať. Proti Madarovi potrebujeme všetku silu."
„Stále nad tým premýšľam."
„Nad čím?"
„Jeho aj Tobiho cieľom je znovuzrodenie Juubiho. Lenže Juubi je monštrum. Spojením všetkých deviatich bijuu vznikne nevídaná sila. Keď si predstavím, aké škody napáchal Kyuubi, a tým nemyslím len útok, ktorým sme ho získali, ale celkovo, za celú históriu. A to je len zlomok jeho sily. Ako chce zvládnuť Juubiho? Na to potrebuje niečo neskutočnú silu. Je si tým taký istý, že sa ho začínam báť. Aj teraz, zhromažďuje najsilnejších ninjov-nukeninov. S Orochimarovým výskumom a vylepšovaním sily to je nebezpečné. Bohvieako vylepšili Danza."
„Mňa by viac trápil ten nový chlap."
„Aj ten. Odkiaľ ho vyhrabali? Ako kapitán ANBU som mal slušný prehľad o všetkých nukeninoch a nielen z Listovej. Ono sa to nehovorili, ale ANBU tímy všetkých dedín spolupracovali na zlikvidovaní najväčších hrozieb. Síce posledné roky sa to nedialo, ale kedysi to tak bolo."
„Ich organizácia je silná, ale Akatsuki nie sme len my štyria. Máme aj sieť špiónov a žoldnierov po celom svete."
„Obávam sa, že aj oni sa pridali k Tobimu. Dávajú nám naschvál zlé informácie."
„Aj to je možné."

Danzou sa prebúdzal po týždni v bezvedomí. Spočiatku mal problémy sa zorientovať. Všetko videl zahmlené. Navyše ho oslepovala bolesť prameniaca v celom jeho tele. Po chvíli si uvidel, že je nejakom laboratóriu. Ležal na operačnom stole uprostred miestnosti. Posadil sa. Otáčal hlavou zo strany na stranu a pozoroval miestnosť. Oproti nemu nebolo nič, iba dvere. Napravo bol všelijakú skúmavky naplnené bohviečím a pod nimi chirurgické nástroje. Vedľa seba mal ešte kreslo. Naľavo takmer to isté. Skúmavky. V jednej z nich rozoznal krv. Za ním bola jedna veľká knižnica. Začul nejaký zvuk. Uprel zrak na pôvod tohto zvuku. Uvidel otvárajúce sa dvere a spoza nimi vkročil do miestnosti Orochimaru.
„Tak už si hore."
„Kde som?"
„V našom úkryte."
„V našom úkryte?"
„Áno. Bol za tebou ten chlap s maskou a vytiahol ťa z väzenia. Potom ťa doviedol ku mne."
„Pamätám."
Danzouvi sa pomaly vracali aj spomienky.
„Čo si so mnou robil?"
„Príď na to sám."
Danzou si až teraz uvedomil, že má na pravej strane tela a hlavy obväzy. Začal ich strhávať. Jeho pravá sa mu zdala nejako moc bledá.
„Čo to má byť?"
„Musel som si tvoju ruku odstrániť. Nebolo ju možné nechať. Do tvojich sharinganov sa dostala infekcia a kebyže ti neamputujem ruku, tak by si ju dostal do celého tela."
„Aha. Ale čia je to ruka?"
„Je vytvorená zo špeciálnej hmoty. V podstate je vytvorená z DNA Hashiramy."
„Takže môžem používať Mokuton?"
„Teoreticky áno. Prakticky neviem. Na jej povrch som natiahol kožu z tvojej amputovanej ruky. Predtým som sa však zbavil infekcie. Neodporúčam ti sa jej chytať. Dal som si ju len pred dvoma hodinami."
„A čo moje pravé oko? Viem, že nejaké mám, ale aké?"
„Uchiha Kagami."
Danza striaslo. Má oko svojho kolegu z tímu. Z tímu, v ktorom aj jeho rival Hiruzen, Tretí Hokage.
„Poznáš jeho schopnosti, takže by si nemal problém s jeho ovládaním. Navyše si už mal sharingan."
„Ale prečo ho nemám aktivovaný?"
„Musíš ho sám aktivovať."
Pre Danza to bola novinka. Implantovaný sharingan a správa sa akoby nebol. Ale potom si spomenul na Naokiho. Aj ten ho mohol zapínať a vypínať ako sa mu zachcelo.
„Ako si toho dosiahol?"
„To si nechám pre seba."
„A čo ten, čo pre mňa prišiel. Ten Yasuo."
„Viem. Aj ty si bol zaskočený, keď si uvidel jeho tvár. Ani ja som o tom nevedel, že je to možné."
„Prečo si sa pripojil k Tobimu? Každý chcete niečo iné a ty rozhodne nechceš, aby bol Madara oživený."
Orochimaru bol tentoraz ticho. Len si hral so svojimi skúmavkami a nevnímal ho. Z jeho správania sa dalo hocičo vyčítať. Danzou zoskočil zo svojej postele a vykročil preč z Orochimarovho laboratória.

Týždeň ubehol ako voda. A to aj na hore Myouboku. Natsumi sa tu nachádzala už spomínaný týždeň a snažila sa ovládnuť sage mód. Jiraiya tu s ňom bol taktiež. Natsumi dosiahla neuveriteľný pokrok. Momentálne sedela na kamennej doske, ktorá ležala na špičke jedného z kamenných vrcholov. Bola asi tisíc metrov nad zemou. Bez tréningu by človek odtiaľ spadol, ale vďaka sage chakre sa tam ona držala. Sage chakra prúdila v celom jej tele.
„Neuveriteľné!" rozplýval sa Fukasaku.
Fukasaku aj Jiraiya sa nachádzali pod týmito vrcholmi a sledovali ju.
„Iba týždeň potrebovala na zvládnutie sage módu. Je lepšia ako ty."
„Áno, áno. To je," povedal podráždene Jiraiya. Ale v jeho hlase sa dalo rozpoznať, že ho niečo trápi.
„Čo sa deje?"
„Ale nič."
„Súvisí to niečo so mnou, Natsumi alebo s niekým iným?"
„Nie. Len že už týždeň trčím tu a nenapísal som ani čiarku. Takto nevydám pokračovanie svojho románu."
Fukasaku sa chytil za hlavu.
„Ty ale rozmýšľaš nad niečim iným."
Jiraiya, nech sa snažil ako chcel, Fukasaku ho prečítal ako detskú knižku.
„Áno."
„Ide o jej dvojča?"
„Nie tak nahlas."
Po pravde, ak chceli niečo povedať Natsumi, tak museli kričať čo im pľúca stačili a nie vždy to bolo počuť.
„Ale áno, premýšľam o ňom."
Fukasaku pristúpil k nemu bližšie. Dokonca mu skočil na rameno.
„Čo to robíte?"
„Nechcel si to, aby to počula. Takto môžeš šepkať a budem sa dobre počuť. Navyše jej chcem niečo povedať a potrebujem ťa na to."
„Aha."
„Tak spusť."
„Ešte som vám to nehovoril, ale každá hlava je dobrá, ktorá nám v tom pomôže. Na chuuninskej skúške sa objavil istý chlapec. Zvláštne bolo už len to, že bol z Dažďovej."
„Má to niečo spoločné s Nagatom?"
„Možno. Ale o to teraz nejde. Už len to, že bol z Dažďovej bolo zvláštne. Ale tam to nekončili. Mal pozoruhodné schopnosti. Sharingan a Mjölnir. K tomu raz použil Kyuubiho chakru. Mysleli sme si, že je to on. Ale ten sharingan nás trochu zmiatol. Ale tá Kyuubiho chakra. Lenže dvojča môže byť už mŕtve a Kyuubi mohol byť zapečatený do iného dieťaťa. Nakoniec vysvitlo, že to bol ten chlapec s Itachim, ktorého stretol Kakashiho tím na jednej misií. Tej s tými kryštálmi. Čo vy na to?"
Fukasaku neodpovedal. Premýšľal nad tým. Boli to vcelku nové informácie. Jiraiya mu posledné roky hovoril všetko a radil sa s ním istých veciach. Ale toto ho zaskočilo. Sám povedal, že on môže byť mŕtvy. Ale pre jeho život hovorilo to, že je to sčasti Uzumaki a ich chakra je vhodná na potlačenie Kyuubiho. Sám Fukasaku to podotkol. Ale viac sa vždy prikláňal k možnosti, že je mŕtvy. Lebo si myslel, že útočníkovi išlo hlavne o Kyuubiho a chcel ho pre seba.
„Potom mi to poviete. Natsumi sa vracia."
Hneď na to Natsumi skočila pred nich.

Naokimu sa nedarilo. Ďalší deň sa blížil ku koncu a on nebol o nič bližšie k zvládnutiu Kuchiyose no Jutsu. Ľahol si na zem. Zem bola príjemne teplá a hriala ho. Čo sa o okolitom vzduchu nedalo už povedať. Tohto kopca si všimol už predtým. Vždy ho zaujímalo, prečo na tejto lúke nenapadne sneh aj keď tu býva pod nulou a na vrchole sú snáď kilometre snehu. Teraz už vedel prečo. Zem je tu vždy teplá a nedovolí snehu, aby sa sem usadil. Vzduch roznášal vôňu posledných kvetín, ktoré tu boli. Príroda sa pripravovala na zimu. Zima. To je nezvyčajné slovo. V Dažďovej býva väčšinou rovnako. Daždivo. A ani teplota sa moc nemení. Nikdy nie je menej ako pätnásť a to je aj tak len zriedkavo. Slnko už dávno zašlo a začali sa objavovať prvé hviezdy. Len tak tam ležal. Na pravom palci mal ešte trocha čerstvej, nezaschnutej krvi. Z posledných síl spravil pečate.
„Kuchiyose no Jutsu."
A je to! Pod ním sa objavila nejaká pečať a vtiahla Naokiho do seba. Naokimu sa podarilo dostať do inej dimenzie. Dimenzie patriacej nejakému zvieraťu, ktoré sa stane jeho summonom. Možno.
Itachi s Nagatom boli spokojný. Ale prekvapilo ich to. Nečakali, že sa mu to teraz podarí. Bol predsa na pokraji síl. Posledný týždeň toho moc nenaspal a jeho chakra nebola neobmedzená.

„Natsumi, teraz počúvaj."
„Mám uši na stopkách!"
„To sa hovorí o očiach," poznamenal Jiraiya.
„Sama vydržíš v sage móde len päť minút."
„Čože? Tak na čo som trénovala?"
„Počkaj ešte. Je to kvôli tomu, že musíš čerpať energiu z prírody. A to v pohybe nejde. Dá sa to však obísť."
„Ako?"
„Tým, že sa spojíme."
Natsumi nechápala. Ale keď jej to došlo, že sa premení na starú žabu, tak ju to vydesilo.
„Tak som to nemyslel. Ukážem ti to s Jiraiyom."
Obidvaja začali sústrediť chakru a Jiraiya sa premenil, dostal sa do sage módu.
„Teraz sme ako jeden. Jiraiya bojuje a ja čerpám charku namiesto neho."
„Aha."
Fukasaku a Jiraiya však spozorneli. Zacítili niečiu chakru. Otočili sa. Neverili svojim očiam. Pred nimi stál ďalší človek z mäsa a kostí.
„Neuveriteľné! Ďalší sa sem dokázal dostať."