Zrodení pre moc 07

Míňali stánky ponúkajúce občerstvenie a jedlo. Všade bolo plno ľudí. Konoha bola živšia ako kedykoľvek predtým. Prechádzali ňou ninjovia, ale aj obyčajní ľudia z ostatných veľkých ninja dedín. Mali sa konať skúšky na ninju kategórie S. Nebol nikto, kto by to nepokladal za veľkú udalosť. Veď kto by nechcel vidieť súboje medzi tými najmocnejšími ninjami. Ninjami tak vysoko prevyšujúcimi obyčajných jouninov a niekedy dokonca aj kageov.
Ich ale nadchádzajúce skúšky nijak nevzrušovali. Už roky patrili medzi najmocnejších sveta.
„Takže si skúšajúci, konečne ich to napadlo. Je to veľká česť.“ O ninjovi, ktorý prehovoril prvý sa šepkalo, že je dokonca najmocnejší. Dávno sa nachádzal mimo akejkoľvek stupnice merajúcej úrovne sily ninjov.
„Tebe túto funkciu ponúkali odkedy skúšky zaviedli, ale nikdy si to neprijal. Ani ja som to nemal v pláne, ale Darui ma presvedčil, že vraj je to veľká česť pre Oblačnú a možnosť ukázať našu silu,“ ledabolo mávol rukou.
Kráčali bok po boku. Mladý štíhly ninja a starší mohutný ninja tmavej pleti.
Ľudia im úctivo ustupovali z cesty a sem tam niekto našiel odvahu ich pozdraviť.
„Tie tvoje dvojičky sú fajn,“ uškrnul sa Bee.
Naruto s úsmev prikývol.
„Tento rok budú na skúškach iba dvaja kandidáti,“ oznámil Beemu.
„Ani sa nepýtam odkiaľ to vieš,“ mykol Bee ramenami.
Naruto sa usmial a zastavil pri stánku, kde im predávajúci ponúkal dango. Už šiel nad tým mávnuť rukou, keď Bee zachytil kúzelnú vetu.
Na účet podniku.
Zobrali ponúkané jedlo a s poďakovaním sa pobrali preč.
Naruto kútikom oka zazrel ako začína predavač danga baliť svoj stánok.

Sadla si na miesto s dobrým výhľadom na arénu. Zišlo sa tu ohromné množstvo ľudí a medzi nimi špička ninja sveta. Neriskovala a neobklopila sa sférou, ktorú by mohli napriek úpravám zachytiť.
Iba potlačila svoju chakru a zohnala si ninja čelenku, ktorú si omotala okolo ruky. Aj pre najlepších senzorov teraz vyzerala ako priemerná kunoichi
Pocítila, že jej ktosi položil ruku na rameno a prudko sa otočila, pripravená sa na dotyčného osopiť. Z úst jej ale nevyšli žiadne slová.
Za ňou stál pekný mladík. Nepocítila od neho ani závan chakry. Milo sa usmial a jemne stiahol ruku z jej ramena.
Mal oči jantárovej farby.
„Sestrička,“ oslovil ju.
„Krpec.“
Mierne sa zamračil a ona sa pousmiala. Trochu sa posunula a on si sadol vedľa nej.
„Prišiel si sa ospravedlniť?“ v hlase jej zaznela samoľúbosť.
„Samozrejme, že nie. Je to pasca,“ povedal presvedčene a ona sa pousmiala.
Už skoro zabudla, aký je to šašo. Jej malý braček. Pozrela na neho a mäkko sa usmiala.
„Znova zbieraš informácie?“ spýtal sa a žmurkol na peknú dievčinu, ktoré prechádzala naokolo.
Prikývla. Skúšky na kategóriu S boli jedinečná príležitosť zistiť si niečo o vzťahoch medzi tými, čo hýbali svetom. Po stáročiach vedela určiť vzťahy medzi vodcami dedín z ich správania a pohybov. Pozrieť sa na mocných ninjov, ktorí by to jedného dňa mohli dotiahnuť na ninjov jej úrovne.
„Nie je to zbytočné? Veľké ninja dediny obyčajne svoje sily taja, tak je jasné, že tu nepošlú ukázať svojich najlepších,“ podotkol jej braček a ona sa uškrnula. Jeho tvrdenie bolo logicky správne.
„Zas si niekde zaliezol a nemáš žiadne informácie. Stavila by som sa, že nevieš o štvrtej vojne ninjov. Typické.“
„Dovolenka,“ uškrnul sa.
„V dnešnej dobe sú voči sebe veľké ninja dediny otvorenejšie a nepodnikajú žiadne útoky. Svoju silu dávajú verejne najavo. Preferujú práve ukážku sily ako prevenciu proti útoku.“
Odmlčala sa a sledovala príchod kageov.
Aréna bola obrovská budova kruhovitého tvaru s množstvom miest na sedenie a státie, nachádzajúcich sa na všetkých poschodiach. Stred tvorilo obrovské priestranstvo, uprostred ktorého bolo kruhové jazero s menším ostrovčekom. Jazero tam bolo kvôli ninjom zameraným na vodné techniky
Pre bezpečnosť divákov bola aréna obklopená bariérou.
Kagovia vychádzali na obrovský, pohodlne zariadený, balkón s piatimi zdobenými sedadlami. Za každým visela zástava jednej z ninja dedín.
Prvý bol ohlásený hokage. Pomaly vošiel na balkón. Bol to postarší muž, ktorý vstúpil do povedomia počas štvrtej vojny ninjov. Kedysi zastával vysokú pozíciu u tajných jednotiek Listovej. Volal sa Hikaru.
Za ním kráčal Uzumaki Naruto. Jeho chôdza bola ľahká a elegantná. Mierne sa usmieval.
Aréna sa otriasala v základoch pod nadšeným hukotom davu.
Hokage sa mračil a posadil sa do stredného kresla, ktoré mu ako vodcovi dediny, ktorá organizovala skúšky, právom náležalo. Naruto sa postavil po hokageho pravej ruke.
Všetci vedeli, že potlesk patrí mladému jinchuuriki.
„Práve máš možnosť vidieť osobu, ktorá ovláda Konohu a patrí medzi ľudí, ktorí rozhodujú o osude sveta,“ prehodila smerom k bratovi.
„Ten dedo? Nevyzerá na to.“
„Hlupák. Rozprávam o tom jinchuurikim. Hlavne sa ho nepokúšaj presondovať...“ odmlčala sa, keď zacítila slabý poryv chakry smerom od jej brata.
Pozrela na neho.
„Hehe...“ nervózne sa zasmial.
Rýchlo sa zahľadela smerom k balkónu a stretla sa s jeho pohľadom, ktorý preskúmaval smer, od ktorého vycítil sondovanie.
„Myslíš, že to zachytil?“ spýtal sa jej brat a ona začula v jeho hlase úsmev.
V jinchuurikiho tvári sa objavila poznanie a mierny úsmev.
„Nie, iba náhodou sa sem pozrel,“ odsekla bratovi.
„Uľavilo mi,“ odpovedal jej usmievajúci sa brat a pohodlnejšie sa posadil.
Otvorila ústa k ráznej odpovedi, ale nakoniec ostala ticho. Znova sa zahľadela na jinchuurikiho, ktorý sa stále usmieval a všimla si, že svoj pohľad upiera na jej brata.
To, že si vybrala miesto blízko balkónu s kageami má aj svoje nevýhody.
Jej brat dvihol ruku a veselo mu zakýval.
Povzdychla si. Ten jinchuuriki nie je hlupák. Teraz si to istotne domyslí.
Na jej počudovanie im jinchuuriki kývol späť a ešte širšie sa zaškľabil.
„Sympatický chlapec,“ ohodnotil to jej brat.
Jej brat nie je hlupák, tak čo tým chcel dosiahnuť?
Keď sa na neho pozrela, stále sa usmieval a mával. Ani sa neobťažovala sa ho na to spýtať.
Vtedy na balkón vošiel raikage Darui a za ním osemchvostého jinchuuriki. Kagovia na seba kývli a jinchuuriki taktiež. Všimla si priateľské osemchvostého správanie voči deväťchvostému. Už dlhšiu dobu vedela, že si tí dvaja predávajú informácie.
Ako ďalší vošiel tsuchikage Makoto, ďalší hrdina ninja vojny. Asi štyridsaťročný pekný muž s charizmatickým a sebavedomým vystupovaním. Sprevádzal ho mohutný muž, ktorý ostražito sledoval okolie. Ostražitejšie ako by mal. Tsuchikage pozdravil prítomných a sadol si. Nikto nezazrel jeho ostražitosť voči deväťchvostému. Jeho nervózne pohyby. Priam strach, ktorý sa mu zablysol v očiach pri pohľade na jinchuurikiho.
Usmiala sa. Dobre poznala dôvod jeho strachu.
Keď vstúpil kazekage Gaara, ozval sa hromový potlesk a hulákanie. Zamával davu a zvítal sa s ostatnými. S deväťchvostým si priateľsky podali ruky a rýchlo sa objali. Jasanie zosílilo a on sa posadil. Sprevádzala ho kunoichi s vejárom.
Posledná vošla mizukage Mei Terumi sprevádzaná jedným z legendárnych šermiarov.

Poznámky: 

Tam tá dam.
Už musím začať písať ďalší diel, narozdiel od tých 7 ešte nebol na svete, keď ZPM začali vychádzať. Jop, flákal som to, hrdo priznávam
Vyplýva z toho, že ďalší diel možno vyjde s omeškaním, je tu veľa neznámych faktorov.
Ako vždy posielam poďakovanie Laitte a ďakujem jej za pochvalu:
Nie som si istá či som taká unavená, až nevnímam tie tvoje gramatické chyby alebo ich tam fakt nebolo až tak moc... - Laitte
Niekto by možno protestoval, že to žiadna pochvala nie je, ale nikto ma nepresvedčí o opaku

...

Nakoniec by som chcel poprosiť o vaše názory na doterajší vývoj série, úprimne, možete aj buzerovať. Stačí napísať, čo sa vám páčilo a čo nie. Ďakovať nemusíte