Rio no Monogatari 001

Neschopný

„Kage Bushin no Jutsu,“ ozvalo sa a tri Riove klony bežali oproti jeho otcovi s nahnevaným výrazom v očiach.
„Katon: Goukakyuu no Jutsu,“ ozvalo sa, Riove klony nestihli zareagovať a už boli v obrovskom plameni, ktorý vytvoril Masato – Riov otec.
Masato rýchlo pokračoval: „Doton: Yomi Numa,“ pod Riom sa začala meniť pôda na bahno, snažil sa uskočiť, ale technika bola veľmi rýchla a Rio sa nemohol ani pohnúť a pomaly sa potápal.
Masato k nemu pomaly pristúpil, Riovi trčala už len hlava, „si pomalý a slabý Rio,“ konštatoval Masato s nahnevaným tónom v hlase, „musíš viac trénovať, takto predsa nemôžeš ochraňovať dcéru nášho vodcu.“
Masato uvolnil svoju techniku aby sa mohol Riovi pozrieť do očí, „prečo si nepoužil taijutsu alebo premyslenejšie ninjutsu? Tieňové klony ti nebudú stačiť v boji,“ bolo vidieť, že je Rio zahanbený no nič nepovedal, „prepáč, ale musím to spraviť,“ povedal Masato a uprene mu pozeral do očí.
„Kokoro Meiro no Jutsu,“ povedal potichu Masato.
Riovi sa zúžili zornice a cítil ako ho uchvacuje genjutsu rodiny Tsuri.
Rio sa objavil v obrovskom trávou obrastenom bludisku, vedel čo to znamená, vedel, že je to trest za to, že nedokázal bojovať proti svojmu otcovi, trest za to, že je príliš slabý na to aby ochraňoval Aoi, dcéru vodcu Dediny Ukrytej v Lúčoch. Riovou úlohou bolo dostať sa z bludiska čo najrýchlejšie pretože čas, ktorý strávi v genjutsu je iný než v skutočnom svete, hodina v skutočnom svete je ako rok v genjutsu.
„Otec, už zas si ho uväznil v bludisku?“ spýtal sa Benjiro – Riov starší brat, keď videl ako Masato ukladá Ria do postele.
„Teba som tam tak často nemusel posielať, si prirodzený talent, nie ako tvoj brat, on je príliš slabý a toto ho dúfam zocelí,“ povedal na svoju obranu.
„Má ho zoceliť frustrácia z toho, že nevie nájsť východ z bludiska alebo to, že po tejto technike ho bude bolieť hlava ešte týždeň?“ kritizoval Benjiro.
Masato sa pozrel do prázdna zádumčivým pohľadom a povedal: „to bludisko je ako život, ak nevie nájsť cestu v ňom, tak nech nedúfa, že nájde správnu cestu v živote,“ po tom ako to povedal nastalo ticho a Masato pomaly odchádzal z Riovej izby, „nieže sa mu budeš snažiť pomôcť, každí to musí zvládnuť sám,“ dodal a už ho nebolo.
Benjiro nemal odvahu porušiť otcov príkaz a tak aj on odišiel z miestnosti.

Prešlo pár hodín a Rio konečne otvoril oči, chytil sa za hlavu a snažil sa spamätať z genjutsu. Je to veľmi zlý pocit sa prebrať po pár hodinách a myslieť si, že to bolo po pár rokoch.
„Konečne si sa prebral,“ s úsmevom na tvári vbehla do izby Riova mladšia sestra Naoki, „aké to je?“ spýtala sa.
„Čo aké je?“ nevedel na čo presne sa Naoki pýta, „no predsa tá technika bludiska, do ktorej ťa otec znova uväznil,“ odpovedala z nadšením.
„Je to ako keď sa snažíš vyriešiť hlavolam, ale nejde ti do hlavy, ako by si sa ho snažila rozlúštiť roky, ale aj tak to k ničomu nevedie a keď ho už konečne vyriešiš, tak zistíš, že v skutočnosti si nič nerobila,“ povedal Rio pozerajúc sa na svoje dlane.
Naoki prerušila chvíľku ticha: „myslíš niečo ako sen?“ „skôr nočná mora,“ odvetil a vstal z postele.
„Otec ťa chcel vidieť keď sa preberieš,“ povedala Naoki a vytiahla z vrecka kúsok papiera prehnutého napoly. Podala ho Riovi a odišla z izby. „Zas tie jeho hádanky a hlavolamy,“ pomyslel si a čítal obsah papierika: „Keď noc strieda deň, keď chlad strieda teplo, keď čerstvý vzduch strieda tmavá zem. Nájdeš čísla dva, tri, osem, zistíš stopu, ktorá dovedie ťa práve sem – Tu ťa budem čakať.“
Rivoimi myšlienkami prúdilo mnoho miest v dedine kde by sa jeho otec mohol nachádzať.
„Keď noc strieda deň, keď chlad strieda teplo,...,“ „tak toto môže byť naozaj kdekoľvek v dedine,“ mrmlal si pre seba a prechádzal sa po izbe aby sa mu lepšie rozmýšľalo.
„...keď chlad strieda teplo,...,“ „keď noc vystrieda deň, tak je prirodzené, že sa ochladí.“
Rio prišiel k oknu, otvoril ho a pozeral po dedine. Pozerá sa na krásny západ slnka, v tom mu pohľad zablúdi na kŕdeľ vtákov, ako slobodne letia niekam preč. Zrazu jeden z tých vtákov začal padať k zemi.
„Hmm, ten určite zomrel,“ povedal Benjiro stojaci tesne za Riom, „ako si sa sem dostal bez toho aby som ťa počul?“ Rio neskrýval svoje prekvapenie.
„Si príliš zamyslený, a okrem toho, práve to je jedna z dôležitých schopnosti ninju, byť tichý a takmer neviditeľný,“ odvetil Benjiro pokojným hlasom, „ako vidím, otec ti dal hádanku,“ pokračoval Benjiro.
„Áno, ale pre tú bolesť hlavy sa mi nedá poriadne rozmýšľať,“ „škoda, že ti nemôžem poradiť Rio,“ po tom ako to povedal sa na Ria usmial a odišiel z jeho izby. Rio sa pohľadom znovu vrátil na vtáky, no tie už boli veľmi ďaleko. Odrazu mu prebehlo hlavou: „Hmm, ten určite zomrel,... keď chlad strieda teplo, keď čerstvý vzduch strieda tmavá zem.“
„To je ono!“ vykríkol „keď niekto zomrie, tak jeho telesná teplota klesne a potom ho pochovajú pod tmavú zem, to bude určite cintorín a čísla dva, tri a osem budú rad, číslo hrobu v poradí a osem,“ zamyslel sa, no číslo osem mu nedávalo zmysel. Bol si istý, že miesto, kde sa má s otcom stretnú je práve na cintoríne, tak neváhal a rýchlo vyštartoval z domu priamo tam. Slnko už takmer zapadlo no ešte stále bolo dosť vidno. Rio bežal nevšímajúc si okolie až sa zastavil na dedinskom cintoríne.
Pozorne sa rozhliadal okolo seba, no otca nikde nevidel, v jemnom vánku sa pohli len listy čo zašuchotali na zemi.
„Možno je to len trik, musím nájsť ďalší odkaz čo tu zanechal,“ povedal si pre seba a hľadal v druhom rade pokiaľ neprišiel k tretiemu hrobu. Na hrobe bolo napísané: „Tu leží náš milovaný otec Dai Haci Hana, nájdi kľud čo si tak dlho hľadal.“
Rio sa nevedel pohnúť ďalej, „som v správnom rade? Pri správnom hrobe? Kde mám nájsť číslo osem?“ tieto otázky mu vírili v hlave. Na hrobe bolo zopár vyhasnutých sviečok a pár kvetov vo váze. Riovu pozornosť upútali práve tieto kvety, spočítal ich, a bolo ich presne osem. Hneď vybral z vázy kvety, položil ich na náhrobok a keď zistil, že vo váze nie je voda, bolo mu už jasné, že je pri správnom hrobe. Prstami siahol do vázy a nahmatal kus papiera a čítal: „Výborne Rio, vyriešil si moju hádanku, presne si pochopil symboliku mojich slov. Som v dome pána Shireia, vodcu našej dediny. PS: Tie čísla neznamenali len rad a poradie hrobu, tiež znamenali čas, za ktorý sem máš doraziť., je to osem dvadsaťtri. Ponáhľaj sa!“
Riovi naskočila husia koža, pretože nevedel koľko je hodín, a tak sa rozbehol preč z cintorína a zamieril k sídlu pána Shireia. Zadychčaný zaklopal na veľké dvere, ktoré sa v zápätí otvorili. Za dverami stál uhladený, starší muž s okuliarmi a prešedivenými vlasmi.
„Váš otec vás čaká v pracovni pána Shireia,“ povedal.
Rio vedel, že už nemá veľa času a tak vynechal formality a vbehol do pracovne.
„Konečne si tu, už som si myslel, že ťa nechám hľadať,“ povedal Masato pozerajúc na vreckové hodinky, „stihol si to práve včas.“
Rio sa nadýchol a pomaly povedal: „prečo si sa chcel stretnúť práve tu otec?“ Rio si ani len nevšimol, že Kazuma Shirei sedí za stolom v pracovni.
„Rio, mám pre teba misiu, musíš ochrániť moju dcéru Aoi, podľa dohody, ktorá je medzi našimi rodinami,“ Kazuma sa zatváril ustarostene, „včera som dostal výhražný list, že unesú moju dcéru ak im nevydám tajné zvitky našej dediny, neviem kedy a neviem ako to chcú urobiť, ale ty ju musíš ochrániť za každú cenu.“
„Myslíte si, že to tí únoscovia myslia vážne?“ opýtal sa Rio.
„Neviem či je to pravda alebo nie, každopádne sa postaraj o jej bezpečie, viem, že si len genin, ale tiež viem, že si Tsuri.“
Odôvodnenie pána Kazumu Ria veľmi nepotešilo, pretože nijovia rodiny Tsuri sú od prírody silní a nadaní, čo sa o ňom nedalo povedať.

Rio rozmýšľal celú noc nad svojou misiou a spomínal na otcove výklady histórie ich rodiny.
„Prešlo už mnoho rokov od založenia našej dediny a my Tsuriovci môžeme byť hrdí na to, že sme k tomu dopomohli. Váš pra-pra dedo Yoshi Tsuri sa raz dostal do bitky proti namosúreným ninjom zo Skrytej Oblačnej Dediny. Boli v mnohonásobnej presile, ale Yoshi bojoval so všetkými technikami čo vedel, nikdy sa nevzdal aj keď to skoro znamenalo jeho smrť. Okolo Yoshiho ležalo veľa mŕtvych ninjov, zostávalo ich už len pár, no nemal už dosť chakri a sily aby bojoval ďalej. Ninjovia zo Skrytej Oblačnej videli svoje víťazstvo nad mocným Yoshim, no v tom sa za ninjami objavil niekto ďalší, bol to Kentaro Shirei. To on porazil zostávajúcich nepriateľských ninjov a tým zachránil Yoshiho. Yhoshi mu prisahal, že bude chrániť jeho rodinu do konca svojho života, a že k tejto povinnosti bude vychovávať aj svojich mužských potomkov. Práve preto musíme chrániť rodinu Shirei, je to odkaz jedného z nás, bez ktorého by sme tu my nikdy neboli.“
Ria z myšlienok vytrhol lúč slnka svietiaci mu priamo do očí. Vstal z postele, preobliekol sa a pomaly kráčal po schodoch dole do kuchyne, kde už jeho matka Junko podávala raňajky.
„Ako si sa vyspal?“ spýtala sa ho matka, keď si sadol za stôl.
„Dobre,“ zaklamal Rio s úsmevom, tak aby to jeho matka nezistila.
Junko položila pred Ria bohaté raňajky, po chvíľke sa v kuchyni objavil Benjiro.
„Hej Rio, počul som, že máš misiu, radím ti precvič si taijutsu, len pre istotu,“ prihovoril sa Benjiro akoby nevedel, že Rio je len priemerný ninja, a že misia, ktorú mu zveril Kazuma je hodnotená ako C-misia, alebo ak je ten výhražný list pravý sa môže jéj obtiažnosť vyšplhať až na S-misiu. Keď Junko odišla z kuchyne Benjiro sa obzrel a začal potichu: „viem, že máš chrániť Aoi, nebude to ľahké, ale ty to určite zvládneš, len si musíš veriť. Aj ja som bol neistý, keď som mal hľadať najstaršieho Kazumovho syna Takahira,“ „áno, ale ty si génius,“ prerušil ho Rio.
„Niečo ako génius neexistuje, ak nazbieraš dosť odvahy a budeš sa riadiť tým, čo nás učil otec, tak nemôžeš v boji prehrať,“ Benjiro pozrel na brata a vložil si sústo ryže do úst, „ozaj, všetko najlepšie k narodeninám,“ Benjiro vytiahol z vrecka úplne nový kunai, bol o niečo väčší než štandardný kunai. Rio úplne zabudol na svoje narodeniny, bol príliš ponorený v myšlienkach a k tomu tá bolesť hlavy. Poďakoval, chvíľku si ho prezeral a potom povedal: „ako mám splniť tak náročnú misiu? Však sa mi ešte nepodarilo ovládnuť žiadne elementárne ninjutsu.“
„Rio, dnes máš sedemnásť rokov, ja viem, že ostatní spolužiaci už toto ninjutsu zvládli, ale nezabudni, že si bol na akadémii najlepší pár rokov za sebou,“ Benjirove slová len pripomenuli Riovi jeho zlyhania. Rio bol vždy najlepší vo vrhaní kunaiom, má špeciálny štýl a to taký, že keď vrhne kunai, tak ho prstami roztočí, čím by protivníkovi spôsobil zranenia nezlučiteľné so životom.

Rio sedel na lavičke v dedinskom parku a čakal na Aoi, ktorá sa sem často chodieva prechádzať s kamarátkami. Rio si práve uvedomil, že Aoi už nevidel viac ako dva roky, keď mala Aoi len trinásť rokov. Okolo Ria prešla skupinka smejúcich sa dievčat, ktoré kývali a zdravili dievča s kratšími hnedými vlasmi. Najprv si to Rio ani len nevšimol, ale bola to Aoi, krajšie hnedé oči nikdy nevidel. Jéj úsmev mu zlepšil náladu a mal chuť sa jej pozdraviť, no v tom sa ozval známy hlas: „Nazdar Rio,“ Rio spoznal, že to je Muteki Suta, miestny magnet na dievčatá a tiež výborný ninja, ktorý sa zúčastnil chuninskej skúšky, ktorú pred týždňom organizovala Skrytá Listová Dedina, je to jediný chunin z nášho ročníka.
„Ako vidím, pozoruješ húfy dievčat,“ so smiechom povedal Muteki. Rio Mutekiho nemal nikdy v láske pre jeho dokonalosť, ale Muteki nikdy nebol k Riovi zlý, a tak sa Rio choval kamarátsky.
„Nuž, áno,“ odvetil Rio trošku rozrušene, pretože nečakal spoločnosť, „počuj, ty poznáš Aoi Shirei však?“ so záujmom sa opýtal Muteki.
„Áno poznám, prečo?“ Muteki si sadol vedľa Ria pričom nespustil oči z Aoi, „pretože to je veľmi pekné dievča a isto chápeš, páči sa mi,“ Muteki sa trochu začervenal čo sa mu nestáva často.
„Chcel som ťa poprosiť, či by si jej povedal, že mám záujem sa s ňou stretnúť pri vodopáde?“ Muteki odtrhol pohľad od Aoi a pozrel na Ria, „prečo sa jej neopýtaš sám? Ty si predsa nemal nikdy problém hovoriť s dievčatami,“ Ria prekvapila Mutekiho žiadosť.
„Ale toto je iné,“ zasekol sa, „toto dievča chcem a nechcem to nejako pokaziť zlým prvým dojmom.“ Rio sa nadýchol a súhlasil s tým, že Mutekimu pomôže aj keď veľmi neochotne. Vstal z lavičky a pomaly sa približoval k skupinke dievčat. Potili sa mu dlane a nevedel čo povedať. Keď už bol takmer pri nich, dievčatá stíchli.
„Rio!“ ozvala sa Aoi radostne, „dlho som ťa nevidela, čo potrebuješ?“ prešla hneď k veci.
„Zdravím vás Aoi-sama, rád vás opäť vidím,“ Rio sa uklonil naznak úcty, „Rio, nemusíš byť taký formálny,“ zasmiala sa Aoi a spolu s ňou aj jéj kamarátky.
„Prepáčte, ale chcel som vám oznámiť, že Muteki Suta by sa s vami rád stretol pri dedinskom vodopáde,“ povedal červenajúci sa Rio.
„Muteki Suta hovoríš?“ dievčatá okolo Aoi zapišťali a dupotali, „odkáž mu prosím, že prídem,“ Aoi sa usmiala. Rio kývol hlavou, otočil sa a smeroval späť k Mutekimu, začul, ako jedno z dievčat povedalo: „Aoi, ty máš poslíčka?“ pričom sa všetky znovu vrátane Aoi rozosmiali.
„Tak čo povedala?“ opýtal sa nedočkavo Muteki, Rio len kývol hlavou, „ďakujem ti Rio, toto máš u mňa,“ potom Muteki odišiel. Rio sa posadil späť na lavičku a dával pozor na Aoi z diaľky.

Rio nepozorovane sledoval Aoi, celý deň, už sa stmievalo, prvé hviezdy vyšli na tmavo modrú oblohu. Aoi pomaly kráčala domov bez jačiaceho húfu dievčat. Rio začul dvoch svojich kamarátov z detstva, ako sa dohadujú o tom, kto platí dnešnú misku rámenu. Ako prechádzal okolo nich tak ho zastavil hlučný pozdrav kamaráta Mikia. Zlatovlasý chlapec mieril k Riovi, podával mu ruku, v tom sa postavil vyšší chlapec a tiež Riovi podával ruku, volal sa Sen.
„Tak ako Rio, ako sa darí týmu deväť?“ zvedavo sa opýtal Mikio.
„Celkom to ide, no už sme dlhší čas nedostali žiadnu misiu,“ povedal Rio so sklamaním, „My sme na tom podobne, vo svete sa asi nič nedeje,“ odvetil Sen. Riovi sa Aoi vzdialila z dohľadu a preto trochu znervóznel.
„Prepáčte chlapci, ale teraz sa trochu ponáhľam, môžeme sa porozprávať zajtra,“ navrhol Rio, „jasné,“ naraz povedali Sen a Mikio. Rio rýchlim krokom išiel cestou, ktorou šla aj Aoi, nikde ju nevidel, a tak si povedal, že už je asi doma. Po dlhom dni si Rio povedal, že zájde na svoje obľúbené miesto na skale pri rieke, kam chodieva keď chce byť sám.

Po hodine Rio dorazil domov, vyzul sa a šiel do otcovej pracovne, aby mu oznámil, že dnes sa nič nestalo. Rio vošiel do otcovej pracovne no otec tam nebol sám, boli tu s ním Benjiro a Kazuma Shirei.
„Ako si to mohol dopustiť!“ zakričal na neho otec, „čo,...,“ Rio nestihol dopovedať vetu a ozval sa Kazuma: „myslel som, že ti môžem zveriť takúto nesmierne dôležitú misiu Rio, ale zjavne som sa mýlil,“ povedal a s nahnevaným výrazom odišiel z pracovne.
„Aoi uniesli,“ Rio sa konečne dozvedel, čo sa stalo a nechápal to, keď mu to Benjiro oznámil.
„Si úplne neschopný Rio, nemal som ti tak dôverovať, sklamal si ma,“ povedal Masato teraz už pokojným hlasom, čo bolo pre Ria ešte horšie. Kým Rio spracúval to, že Aoi uniesli a on zlyhal Masato a Benjiro bez slova odišli. Riovú zmätenosť vystriedal hnev na samého seba, otočil sa k stene a udrel hlavou priamo do nej.
„Prečo?“ pýtal sa sam seba, „ako?“ Rio udieral päsťou do steny a zo zatvorených očí mu stekali slzy.
„Si úplne neschopný Rio, nemal som ti tak dôverovať, sklamal si ma,“ Riovi preblesli mysľou otcove slová pri ktorých sa mu rozbúchalo srdce, udieral do steny čoraz väčšou silou, z hánok mu stekala krv. Zrazu sa ozvalo hlasné prasknutie, Rio otvoril oči a zistil, že práve prerazil stenu, po ruke mu jazdili malé vibrujúce elektrické výboje.
„Musím niečo urobiť!“ povedal si rázne obzerajúc si svoju prvú ruku.