Uzumaki dvojičky - 13. Obed u Hokageho

„Obed u Hokageho? To neznie zle," povedal Masao.
„Kedy?" opýtal sa Naoki.
„Prečo sa mi to nepozdáva?" premýšľal Hideo.
„Dnes. Zhruba za dve hodiny."
„Keď odmietneme?" opýtal sa Hideo.
„Hokage len tak nikoho nepozýva k sebe na obed. Navyše, keď je z dediny, s ktorou nemáme uzavreté spojenectvo."
„Ale prečo by sme nemali ísť, sensei?" pýtala sa Misako.
„Pozvanie prijímame."
Jiraiya hneď odišiel.
„Dosť nás to zbrzdí."
„Ale sensei, nebuďte taký suchár," povedal Naoki.

Presne o dve hodiny prišli k domu Hokageho. Dom bol relatívne malý, ale keď vošli dnu, tak tam bolo nejako moc priestoru. Natsumi ich naviedla do kuchyne, kde už bolo jedlo nachystané na stoloch.
„Prišli ste práve včas," povedal Minato.
Za stôl si posadali všetci. Minato, Kushina, Natsumi, Hideo, Naoki, Misako, Masao. Ale stále tu však bolo jedno miesto voľné.
„Na niekoho čakáme?"
„Už nie," ozvalo sa z dverí.
Nejaký starší pán prišiel a sadol si k nim.
„Ja som myslel, že budeme obedovať s Hokagem a jeho rodinou. Nie že sem ešte niekto príde," povedal Naoki.
„Kebyže obedujete s Hokagem a jeho rodinou, tak by ste potrebovali oveľa väčší stôl," povedal starší muž.
„Presne tak. Toto je Sarutobi Hiruzen, Tretí Hokage," povedal Minato.
„Môže mať dedina dvoch kagov?" opýtala sa Misako.
„Ja som odovzdal funkciu Hokageho Minatovi. Ale ten titul mi zostal aj tak."
„Ako som si myslel. Majú niečo za lubom," hovoril si Hideo.
„Dajme sa do jedenia," povedala Kushina.

Jedla bolo na stole požehnene. Rovnako ako rečí okolo. Minato s Hiruzenom chceli zistiť o nich čo najviac.
„Takže, toto je prvýkrát, čo na chuuninsku skúšku prišli ninjovia z Dažďovej," začal Hiruzen.
„No...ak mám pravdu povedať, tak nie. Doteraz sme mávali skúšky len v dedine. Ale snahou nového vodcu je pomaly odstraňovať našu izoláciu od zvyšku sveta."
„Nového vodcu? Čo Hanzou už nie je vodcom?"
„Nie. Dedina sa rozdelila na dve časti. Jedny stáli za Hanzom a druhý proti nemu. Preto sa strhla občianska vojna a výsledkom bolo Hanzovo úmrtie."
„Kto by mohol zabiť Hanza?" čudoval sa v duchu Hiruzen.
„Zaujímavé."
„Prečo?"
„No...O Dažďovej je ťažko niečo vedieť. Od tretej veľkej vojny nevieme o nej nič iné, len kde sa nachádza."
„To áno. Vchody do dediny sú prísne strážené a nedá sa tam tak ľahko dostať."
„Musím sa priznať, že ma prekvapilo, s akou ľahkosťou prešli dvaja vaši ninjovia do poslednej časti," hovoril Minato.
„Zase toto nie je treba brať ako ukážku sily našej dediny. Toto je len špeciálne vytvorený tím pre skúšku, len aby sme sa ukázali v dobrom svetle."
„Aj tak je to pôsobivé. Generácia štrnásť až pätnásťročných geninov z našej dediny je celkom silná, nečakali sme, že by sa ďalej dostali ninjovia z iných dedín. Možno iba z Piesočnej alebo Oblačnej. Ale tí sa nedostali ani cez prvý test."
„To by na veľmi zaujímalo. Ako napísali ten test?" Hideo konečne nemusel odpovedať na otázku.
„Popravde, ten test sme ani neopravovali, takže nevieme kto to ako napísal."
„To je škoda. Niekedy mi pripadá ako keby nerozmýšľali, preto ma to tak zaujíma. Lebo som sa dozvedel, že otázky majú byť z praxe."
„Tam ani tak nešlo o správne zodpovedanie, ale o to, ako získať informácie."

„U nás to sú inakšie skúšky."
„Aké?"
„V poslednej dobe sa dosť zmenili, ale začiatok je vcelku ľahký. Preskúšavajú sa ninjovia, či vedia základné techniky, ako Kawarimi, Bunshin no Jutsu a tak. Presnosť hádzania kunaiov, shurikenov. Boj s nimi. Následne test prežitia. U nás máme niečo ako váš Les Smrti, len je tam viac divokých zvierat, rastliny sú jedovaté a žiadne lesné plody sa tam nenájdu. Aspoň nie tie, ktoré vás zabijú. Jediné, čo vás tam neohrozí je potok. Aj keď vlastne aj ten je nebezpečný. Tuto musia prežiť dva týždne s minimálnym množstvom jedla, ktoré im dáme."
„Dosť drsné."
„To áno. Hneď potom nasledujú boje medzi tými, ktorí dokázali prežiť."
„Takže, kto nezomrie, ide ďalej?"
„Nie. Každý má možnosť sa vzdať a skúsiť to neskôr."
„Lenže rozhodcovia nie sú taká ako tu. Neukončujú zápas tak skoro, tak vaši. Kto dokáže schopnosti hodné chuunina, tak sa sním aj stane. Len to má ešte jednu podmienku."
„Akú?"
„Musí ovládať nejaký element alebo nejaké tajné techniky ich klanu, ak sú nejakí takí. Alebo mať nejakú špeciálnu schopnosť."
„Zaujímavé. Celkom prísne."
„No, na Hmlovú to ešte aj tak nemá."
„To je aj tak minulosť."
Masao, Misako aj Naoki sa venovali jedlu. Tak isto aj Natsumi. Iba Kushina nad tým rozmýšľala na čo je toto dobré a len ich počúvala.

„Ak ste nás sem pozvali kvôli nejakým diplomatickým veciam, tak ste sa obrátili na nesprávnych."
„To nie," Hiruzen to hneď zamietal.
„Vždy kage dediny, ktorá usporadúvala skúšku, mal obed s každým tímom, z ktorého sa dostal ninja do poslednej časti. V skutočnosti sa z tohto zvyku stala minulosť."
Hideo to hneď vedel. Chceli vedieť všetko o Dažďovej. Lenže on nebol z Dažďovej. Takmer každú vec si vymyslel.
„Neviem ako dlho to ešte vydržím."
„Asi nás prekukol," vŕtalo v hlave Minatovi aj Hiruzenovi.
Všetci dojedli.
„My už asi pôjdeme," povedal Hideo.
„Môžete ešte zostať."
„Ďakujem za pozvanie, aj za tento vynikajúci obed, ale predsa, máme len mesiac na zlepšenie a chceme ho využiť," povedal Hideo.
„Ako teda chcete."
„Dovidenia!" ozvalo sa zborovo a odišli.
Onedlho sa objavili Kakashi aj Jiraiya.
„Tak ako to išlo?"
„Biedne."
„Asi nás prekukli."
„Takže ste sa nič podstatné nedozvedeli?"
„Hanzou je mŕtvy?"
„Čože?" divil sa Jiraiya.
„Ale to necháme na neskôr."
„A čo ten chlapec?"
„Nijak sa neprejavil. Iba jedol, a jedol, a jedol, a jedol, a..."
„Chápem. Má veľký apetít ako tvoja dcéra."
„To by mohol byť nepriamy dôkaz," povedal Kakashi.
„Aj keď sú dvojičky. Tak ani tá najmenšia črta tváre nie je rovnaká," povedal Minato.
„Pravda. Sú iní ako deň a noc."