Sklamanie 17

Vykračoval som si lesom a na tvári som mal spokojný úsmev.
Tobi nedostane Sasukeho sharingany a ako bonus je tu ďalší mŕtvy Uchiha.
Mŕtvy Uchiha, dobrý Uchiha.
Uškrnul som sa. Malo by sa to bežne používať.
Udalosti začali naberať ten správny spád.
Kyuubi ma podceňuje.
Tobi je vydesený z nového hráča na scéne, ktorý, ako si myslí, má sharingany, po ktorých tak túži.
Ďalej tu máme nepredvídateľné faktory. Bytosti, u ktorých si nikto nie je istý čo spravia.
Fukusaku, zničený vyvraždením jeho sveta a Ramuthra, o ktorom si každý myslí, že je mimo hry.
A ešte je tu Ariko. Krásna a extrémne nebezpečná. Teraz si myslí, že som sa ju pokúsil zabiť, ale určite ani nepomyslí na to, že by sa mala stiahnuť. Tá ešte zďaleka neskončila.
Úsmev na tvári sa mi prehĺbil a srdce sa mi prudko rozbúchalo. Pocítil som šťastie. Priam extázu.
Taký chaos, toľké možnosti. Žiadne istoty, nikto si nemohol byť istý čo spraví jeho protivník. Nikto si nemohol byť istý, že prežije.
A to sú tu ešte ostatné skryté dediny, ktoré do hry môžu taktiež zasiahnuť.
Hra. Áno, to je to pre mňa.
Pomsta dávno stratila význam. Teraz šlo o to prežiť. Ostať ako jediný na konci. Prechytračiť alebo zničiť ostatných.
Bavil som sa ako ešte nikdy v živote.
Ďaleko za sebou som vycítil prítomnosť Zetsua, ktorý ma celý čas sledoval. Presne ako som predpokladal.
Je čas zbaviť sa pút, ktoré ma viažu k Tobimu.
„Ste na ťahu,“ uškrnul som sa a temnota lesu ma pohltila.

„Okamžite mi priveďte Uzumakiho!“ skríkol Tobi.
Od Sasukeho smrti sa vrhol do pátrania po jeho očiach a vrahovi. Teraz ale vyčerpaný sedel v svojom tróne. Vyčerpaný dňami pátrania.
„Nevidel som ho odkedy si ho poslal za Sasukem,“ Kisame sedel oproti Tobimu so Samehadou prehodenou cez kolená. Skoro to vyzeralo ako keby predstavovala jeho štít proti nemu.
Juugo, Karin a Suigetsu stáli opodiaľ. Zdrvení stratou svojho vodcu.
„Predsa som ho sem poslal, mal sem doraziť hneď po Sasukeho smrti!“
„Neukázal sa tu.“
Tobi vyskočil na nohy. Posledné dni ho pripravili o zvyšky sebaovládania. On, ktorý bol kľudný za každej situácie, zrazu nevedel kontrolovať svoje emócie. Sasuke je mŕtvy. Za ním smútiť nebude, ale jeho oči. Večný mangekyou sharingan, ktorý pomáhal stvoriť. Mesiace manipulovania ľuďmi a celým svetom ninjov, len aby vznikol. A teraz, keď stačilo už len pár dní počkať, než sa konečne vyvinie, je preč.
Preč!
Dopadol úder a stôl sa roztrieštil.
„Ihneď mi zožeňte Zetsua!“ skríkol a jediný Kisame mal odvahu povedať nasledujúce slová.
„Ten sa tu neukázal odkedy si ho nasadil na Uzumakiho, myslel som, že si mu zadal nejakú úlohu.“
Tobi sa okamžite odportoval preč. Zachytil pečať, ktorou poznačil Zetsua a sledoval jej vyžarovanie.
Jeho telo našiel hlboko v lese.
S obrovskou dierou v hrudi. Mäso okolo rany bolo spálené.
Sústredil sa a potvrdil si čo mu bolo jasné okamžite po zazretí rany.
Nad Zetsuovou mŕtvolou sa vznášali stopy Kyuubiho chakry. Staré zhruba tri dni. Čiže ho zabil ešte v deň Sasukeho smrti.
Vyčerpane sa oprel o strom a zosunul sa na zem.
Tak veľmi ho podcenil.
Vtom pocítil jemný závan chakry a okamžite vyskočil na nohy. Pripravil sa na boj, ale nikde sa nič nehýbalo.
Preskúmal okolie svojimi zmyslami a zachytil na zemi zvláštne pečate. Tvorili dokonalý kruh okolo neho a Zetsuovej mŕtvoly. Keď k nim pristúpil zažiarili a vytvorili dokonalú guľovitú kupolu žiariacu načerveno.
Pokúsil sa použiť časopriestorové ninjutsu, ale len sa odhmotnil a zhmotnil vo vnútri kupoly. Rýchlo sa pokúsil odísť popod zem, ale tam siahala taktiež.
Bariéra.
Zaklial a pocítil ako ho chytá zlosť a podozrenie.

Už ubehla hodina odkedy sa Tobi bez vysvetlenia vyparil a Kisame sa začínal nudiť. Sasukeho poskokovia stáli opodiaľ a nervózne čakali. Akurát Suigetsu po ňom nevraživo pokukoval.
Nič si z toho nerobil, boli to len zelenáči a bez Sasukeho prišli o svoj cieľ.
Jedna vec ho ale trápila. Pár minút po Tobiho odchode sa cez ich skrýš prevalila vlna Kyuubiho chakry. Ta ženská ju vycítila a tvrdila, že ostáva na mieste. Uzumakiho nikde necítila, bolo to len obrovské množstvo démonovej chakry, ktoré sa prichytilo na ich skrýši.
Jeho nervozita sa stupňovala a on premýšľal čo mohlo Tobiho zdržať.

Hlboko na dne jazera sa krčila neviditeľná bytosť. Prastará a mocná. Nemala vlastné telo a predsa žila. Žila a ovládala všetku vodu, ktorú dokázala obsiahnuť.
Bola nesmrteľná a predsa nechýbalo veľa, aby bola zničená.
Prežila len vďaka rozmaru jej súpera.
Pocítila ako v nej rastie hnev.
Spomenula si ako rýchlo a vďačne sa vrhla von otvorom, ktorý sa vytvoril v pasci, ktorá ju mala zabiť. Spomenula si na ten smiech, ktorý ju vyprevádzal keď unikala.
Jej hnev bol večný.
Neodpúšťala.
Usadila sa na dne jazera a liečila si svoje neviditeľné rany. Spriadala plány na pomstu.
Pátrala.
A vtedy to prišlo. Závan chakry jej nepriateľa.
Pocítila vzrušenie z možného stretu. Ale taktiež pocítila závan strachu, ktorý už stáročia necítila. Iba drobná myšlienka niekde v hĺbke jej mysle, myšlienka, že by to nemusela prežiť.
Spomenula si na tie vražedné červené oči. Oči opojené bojom, oči túžiace po boji. Kruté oči v tvári mladého človeka s nesmiernou silou.
Voda a zvírila a všetky živočíchy, ktoré dokázali prežiť v takejto hĺbke a tme sa rozpŕchli do strán.
Nebude sa báť!
Nezaváha!
Vyrazila a hladina vysoko nad ňou a rozvírila. Dvíhali sa vlny, ktoré smerovali hore brehom po potôčiku. O okamih to prestalo.
Hladina obrovského jazera ostala o niekoľko desiatok centimetrov nižšia.

Kisame sledoval ako tá ženská, stále jej nemohol prísť na meno, vyskočila. Začala sa zdesene obzerať a vykrikovať čosi o nesmiernej chakre.
Uškrnul sa. Vyzeralo to na boj.
O chvíľu už ju zacítil aj on a začul temné dunenie. Ukázal zuby v žraločom úškľabku a obväzy na Samehade sa roztrhali.
Pocítil ako sa skrýš začína otriasať a na zem začali odpadávať kusy stropu.
Videl ako sa ostatní schúlili do skupinky a viac o nich nestaral.
Do skrýše sa vovalilo obrovské množstvo vody a jemu pripadalo, že začul zúrivý výkrik. Niečo, čo by mohol byť Kyuubi, rovnako ako Uzumaki.
Zaškľabil sa a premenil sa. O chvíľu už plával a pozorne sledoval okolie. Ostatných nikde nevidel, ale vycítil niečiu prítomnosť.
Dýchal žiabrami.
Voda zrazu prudko zavírila a hodila ho na stenu. Pocítil obrovskú zásobu chakry a vyslal Samehade príkaz.
Chyba.

Bytosť pocítila, že jej ktosi vysáva chakru a upriamila svoju pozornosť tým smerom. Zazrela zvláštne stvorenie. Zvírila vodu a hodila ho o stenu, ale ono neprestávalo.
Cítila, že jej ubúda chakra a pocítila hnev.
Bytosť sa vzdialene podobala ľuďom. Sústredila sa na vodu okolo tej bytosti a postupne začala zvyšovať jej tlak.
Zvláštne stvorenie pocítilo strach a pokúsilo sa ujsť.
Bytosť to nedovolila. Pocítila uspokojenie. Nikto nemá rád, keď niekto naň zákerné útočí, a potom sa pokúša zbabelo utiecť, keď sa prezradí.
S chladným uspokojením sledovala ako stvorenie skončilo roztrhané na kusy obrovským tlakom.

Suigetsu zdesene utekal.
Sledoval ako Karin a Juugo boli v okamihu rozdrvení. Vtedy ho opustila chuť pokúsiť sa ukradnúť pri boji Samehadu. Keď sa skvapalnil, vycítil to prastaré vedomie. Vedel, že ho onedlho odhalí, už k tomu skoro došlo, keď sa zrazu bytosť zamerala na Kisameho.
Utiekol.
Okamžite ako mohol sa vrátil do svojej normálnej podoby a dúfal, že ho nenájde.
Bezhlavo utekal nevšímajúc si okolie.
Dokonca ani nezazrel obrovskú ruku..

Zrušil som chakra ruku. Po Suigetsovi nič neostalo.
Vyparil sa. Široko som sa uškrnul. Doslova.
Ostražito som sa pozrel smerom ku zničenej skrýši, z ktorej tryskali gejzíry vody.
Ramuthra si malé použitie Kyuubiho ohnivej chakry nevšimol.
Tobi onedlho prekoná bariéru a čaká ho prekvapenie. Vlastne možno nečaká, v bariére má dosť času premýšľať.
Znova som vykročil. Za sebou som počul lámanie skál.
Ramuthra sa ukázal ako dobrý nástroj, ešte ho nezničím.
Usmial som sa.
Všetci znova jednali podľa mojich predpokladov.