Vojna svetov - 1. Konoha pod útokom

V Listovej bol krásny slnečný deň. Slnko bolo na najvyššom mieste na oblohe, čo značilo pravé poludnie. Tak isto, na oblohe nebolo ani jedného mráčiku. Takéto počasie tu je posledný mesiac na každodennom poriadku. Čo i len najmenší mráčik nebol vidieť už mesiac a o daždi ani nehovoriac. Avšak, až také teplo nebolo. Ako pre koho. Niektorí radšej ani nevychádzali z domu, iní sa schovávali po tieňoch, ďalší sa kúpali v rieke alebo, ak mali, v bazéne a poniektorým to nevadilo. Kakashi patril medzi tých druhých. Schovával sa v tieni. Sedel na strome pri budove, kde sídlil Hokage. Zároveň to bol aj najvyšší strom v dedine. Sedel na najnižšom konári, na ktorý sa zmestil, a ktorý pod ním nepraskol. A čo robil? Na pohľad to bolo jasné, čítal svoju obľúbenú knižku. Knižku Flirtovacie Taktiky, ktorú napísal Jiraiya. Ale opak bol pravdou. Premýšľal. Premýšľal nad Narutom. Je to už päť rokov, čo odišiel s Jiraiyom. Čo asi robí? Kedy sa vráti? Dnes má osemnásť rokov.

Z druhej strany stromu si sadol niekto. Bol to starší muž s bielym plášťom s plameňmi naspodku a povestnou fajkou.
„Aj ty nad ním určite premýšľaš, že?"
„Áno, Hiruzen-sama."
Áno je to tak, Hiruzen žije. Nie že by prežil Orochimarov útok, ale on vôbec neprišiel.
„Ale občas mi skĺzne myšlienka na Sasukeho. On bol tým dôvodom, prečo odišiel. A hlavne, prečo vtedy odišiel k Orochimarovi."
„Niektoré veci ani nechceme vedieť."
„To je pravda. Neverím, že odišiel hlavne kvôli Itachimu. Aby sa mohol pomstiť."
„To nie je ten správny človek na pomstu."
„Ako to myslíte?"
„No...Povedzme, že Itachi nejednal s prázdnou hlavou."
„Tak, či onak, Itachi sa pridal k zločineckej organizácii Akatsuki. Ak sa Sasukemu podarí Itachiho zabiť, tak..."
„Nie. Pokiaľ Itachi bude zdravý, tak sa to nestane."
Zrazu sa ozvali výbuchy z rôznach strán. Približne sa vyskytli pri bráne a na hradbách.
„Kakashi."
Kakashi zavrel svoju knižku.
„Idem na to."
Kakashi okamžite vyrazil k najbližšiemu miestu výbuchu.

Dvom ľuďom, pravdepodobne nejakým turistom, súdiac podľa ich batohov, toto počasie nevadilo.
„Tešíš sa?" opýtal sa starší, vyšší, bielovlasý muž.
„Bol som preč päť rokov. Čo si myslíš?" odpovedal mladší, nižší, žltovlasý mladík.
„To je pravda, za ten čas sa toho veľa zmenilo."
„Ty si sa nezmenil, si stále taký istý zvrhlík."
„Naruto! Ja robím výskum," ohradil sa Jiraiya.
„Preto sme strávili pár dní vo väzení."
Jiraiya nad touto spomienkou posmutnel. Hneď to však zahnal.
„Som si pomýlil krčmu s reštauráciou."
„To nebola reštaurácia. Prišiel si nahý do domova dôchodcov plného starých žien."
„Zralých žien."
„Mali cez osemdesiat!"
„Uzavrime to."
„Fajn. Ešte stále si nedodržal, čo si hovoril."
„Ach bože, Čo som komu spravil, že ťa tu musím trpieť."
„Tak za prvé, ty si vymyslel moje meno. Za druhí, učil si môjho otca. Za tretie...to ma nenapadá."
Jiraiya už radšej mlčal.
„Čo sa vlastne za tých päť rokov mohlo zmeniť v Listovej?" opýtal sa Naruto.
„Ja neviem. Všetci sú starší. Niekto zomrel, niekto sa narodil. Hiruzen-sensei je stále Hokage."
„To som ani tak nemyslel. Skôr ako sa zmenili moji kamaráti. Alebo Kakashi-sensei."
„Kakashi bude stále taký istý. A ako poznám Gaia, tak ten tiež. Podobne ako jeho žiak."

Kakashi dorazil na miesto. Ulica, na ktorej sa nachádzal, bola takmer zničená. Zostali len základy domov. Pred ním stálo dvadsať ninjov. Dvaja z nich skočili po Kakashim s kunaiom v ruke. Gai bol však veľmi rýchly a tesne pred Kakashim ich zachytil a spolu s nimi preletel až k stene najbližšieho domu, teda jeho troskám. Totálne im zničil krk. Nemohli dýchať a onedlho sa zadusili.
„Dvaja."
„Ty si nedáš povedať."
Kakashi si vyhrnul čelenku. Odhalil svoj sharingan.
„Nezabúdaj Kakashi, že vediem. Takže sa musíš veľmi snažiť, aby..."
„Nie. Je to remíza."
„Čože?"
„Nepamätáš si posledný pondelok?"
„Čo?"
Gai bol okamžite na kolenách a hlavou sa opieral o trosky domu.
„Ani mi to nepripomínaj."
Kakashi vyrazil dopredu. Gai utekal hneď za ním.
„Chidori."
Kakashi zabil prvého nepriateľa. Jeden z ninjov skočil na neho zboka.
„Konoha Senpuu."
O toho sa postaral Gai. Kakashi hodil pred seba kunai. Ninja pred ním vyskočil. Okamžite ho Gai zabil svojou presne mierenou, a hlavne smrteľnou pravačkou.
„Raijuu Hashiri no Jutsu."
Kakashiho Chidori sa zmenilo na bleskového vlka, ktorý zaútočil na najbližších protivníkov. Pár ich aj zabil. Jeden z ninjov si pri úskoku nevšimol, že skáče akurát ku Gaiovi. Ani ten si ho nevšimol. Až Kakashi ho musel zabiť. Gai si vymieňal údery s iným ninjom.
„Konoha Gouriki Senpuu."
„Kakashi, ja ich mám deväť."
„Jedenásť."
„Čože?"
Gai sa pozeral na Kakashiho ako zabíja posledných dvoch ninjov.
„Hra ešte neskončila."
Objavili sa ďalší ninjovia.

Shikamaru, Chouji, Ino, Kiba, Shino, Sakura a Lee práve spolu obedovali, keď začuli výbuchy.
„Čo sa to deje?"
Všetci vybehli. Uvideli niekoľkých ninjov, ako zabíjajú nevinných ľudí.
„Mushi Dama."
Shinovi chrobáci obalili troch ninjov, a tí sa z toho nedostali.
„Kagemane no Jutsu."
„Nikudan Sensha."
Chouji zase zneškodnil ninjov, čo chytil Shikamaru.
„Gatsuuga."
Kuba sa taktiež nenechal zahanbiť. Ničil jedného za druhým. Lee taktiež. Svojim taijutsu ich porážal okamžite, ale nedokázal ich zabiť. Za neho to však spravila Sakura, ktorá mala smrteľnú ranu. Svojou pravou päsťou zabila každého, ktorý bol trochu mimo po Leeho útokoch. Takto pozabíjali takmer väčšinu ninjov. Ostatní zastali a stiahli sa.
Ozval sa potlesk. Pochádzal zo všetkých strán. Nevedeli, kde je jeho pôvodca.
„Výborná spolupráca. Ale toto boli len poskoci. Uvidíme, čo spravíte so mnou."
Všetci sa otočili za mužom, ktorý to povedal.
„Sasuke!"
„Správne!" Sasuke sa začal diabolsky smiať.

Medzitým na hraniciach Ohnivej Zeme, v jednej malej dedine, ktorá bola väčšinou tichá, bol nezvyčajný povyk. Čelila útoku neznámych ninjov. Dedinčania brali na obranu všetko, čo uvideli. Ale nepomohlo. Proti ich prepracovanému ninjutsu a taijutsu, a ešte lepšiemu narábaniu so zbraňami, sa znížila populácia na nulu. Domy horeli alebo už boli zhorené. Dedinčania boli na franforce. Ich vnútornosti boli všade a niektoré telá boli roztrhaní tak, že ich najväčší kúsok bol kus mäsa odniekiaľ o veľkosti päste.
„Tu to nie je," povedal jeden z vrahov.
„Tak ideme ďalej," povedal ďalší.

Jiraiya s Narutom sa po ceste zastavili na obed v nejakej reštaurácii, ktorá sa nachádzala v malej dedine na ceste do Listovej.
„Hej! Ty zvrhlík!" obviňoval Naruto Jiraiyu.
„Prestaň mi tak hovoriť!" Jiraiya zapchával Narutovi ústa.
„Tak sa prestaň pozerať na tú servírku."
„Ach. Raz to dúfam pochopíš. To je prirodzené, že chlap ako ja pozerá po ženách."
„Čo je prirodzené na tom, že úchylný päťdesiatnik pozerá po dvadsaťročných servírkach. Navyše prestať piť to saké! Ešte je len obed a už si vypil tri fľaše."
Jiraiya rýchlo zaplatil a vytiahol Naruta von.
„Ideme!"
„Kam?"
„Predsa do Listovej. Mám nejaké zlé tušenie."
„Zlé tušenie. A aké? Že sa budú dievčatá kúpať v rieke kratšie ako obvykle a nemôžeš tak robiť výskum?" pri slove výskum, Naruto zaťal ruky v päsť, zdvihol ich a ukazovákom a prostredníkom zakmital.
„Ideme!" povedal opäť a začal bežať.