Minatova defenzívna jednotka 02

Salamander veľmi dobre vedel o jednotke, ktorá má za úlohu chrániť toto územie. Rozhodol sa vyslať napred malú prieskumnú jednotku o sile piatich ninjov, aby zistili čomu budú čeliť, a či vôbec budú niečomu čeliť.

Táto jednotka sa už nevrátila.

Salamander po dvoch hodinách čakania na správu už vedel, že obrana tohto územia sa nevzdala a rozhodla sa nevyjednávať.
Tiež vedel o rokline nachádzajúcej sa päť kilometrov pred nimi.
Salamander vedel skutočne veľa vecí, ale jednu vec aj tak nevedel.

Nevedel čo ich tam čaká.

Pomaly sa predierali skrz hustý les. Keď sa les skončil bola pred nimi len malá trávnatá pláň. Už len trojmetrový zráz ich oddeľoval od „Jamy Bieleho démona." Zastavali sa. V strede tejto rozsiahlej rokliny sa totiž nachádzala ich päťčlenná prieskumná jednotka.
Všetci mali na sebe nalepené výbušné lístky. Salamander stojaci v strede skupiny toto všetko sledoval, ale zrazu mu prešiel po chrbte mráz.

Oni zmizli.

Zrazu ucítil výbuch. Prieskumná jednotka bola vyhodená do vzduchu a zobrala zo sebou aj dva tucty ninjov, ktorí tvorili koniec skupiny.
Salamander bol všímavý človek. Všimol si lístok, ktorý bol nalepený na strome tesne pri konci skupiny (nepamätal sa, že by tam bol, keď prichádzal). Všimol si tiež, že nebohá jednotka bola pod kontrolou genjutsu. Všimol si dokonca, že totožný lístok bol nalepený na jeho piatich mužoch.

Ale nevšimol, si že sú obkľúčení.

Skôr než sa stihli spamätať začali sa na nich z každej strany hrnúť ohnivé gule, vzdušné shurikeny, bleskové šípy a vodné bomby. Zrazu mu to došlo.
„Nemajú nič okrem lepšie preskúmaného územia a momentu prekvapenia." Okolo nich sa sformovali hrubé hlinené steny ako ochrana pred útokmi. Táto ochrana bola ale zničená privolaným mlokom, ktorý bol prvým znakom ofenzívy. Salamander vytvoril pečať a neďaleko v kríkoch sa ozval výbuch a bolestný ston. Hanzovi podriadený si so zmesou radosti a strachu uvedomili, že ich kapitán je nahnevaný. Keď si ninjovia z Konohy uvedomili, že sú prezradený vybehli z úkrytov a vrhli sa na Hanzových podriadených. Ninjovia z Amegakure no Sato boli zaskočený pretože v očiach svojho nepriateľa nevideli strach ale akúsi rozhodnosť, ktorú videli v očiach ľudí tesne pred smrťou. S hrôzou si uvedomili, že každé zranenie, ktoré utŕžili im len dodáva silu a odvahu. V hlavách ninjov, ktorí mali na začiatku obrovskú prevahu (každou chvíľou sa strácajúcou) preblesklo v hlave:

„Takto vyzerajú bojovníci, keď nemusia myslieť na vlastný život."

Salamander stojaci na mlokovi sa mohol konečne pozrieť do očí mužovi, ktorý túto defenzívnu jednotku vedie. S rýchlosťou ako sa dostal na mloka Salamander usudzoval, že on stojí za smrťou jeho prieskumnej jednotky.
„Ste veľmi odolný, to sa vám musí nechať. Uzatvorme dohodu. Táto vojna sa pomaly blíži ku koncu a ja by som tu veľmi nerád zomrel. Chcem sa stať vodcom Amegakure no Sato a priniesť svetu mier. No nemôžem len tak prísť späť a povedať, že napriek obrovskej presile som prehral a ustúpil. Preto zápas medzi nami dvoma rozhodne:

a) Vyhrám a vy mi poviete o všetkých pasciach, ktoré sú pred nami. Budem postupovať až dokiaľ nenarazím na nemocnicu, na ktorú zaútočím ale potom hneď ustúpim. Svojmu vedeniu zaklamem, že naše zdroje boli chybné a nemocnica mala ťažkú obranu, pretože kvôli vám nemám dosť mužov na zničenie hlavného stanu.

b) Porazíte vy mňa a ja so svojimi mužmi ustúpim a nedovolím aby sem poslali niekoho ďalšieho. Podstúpim riziko toho, že ma každý vysmeje a svojmu vedeniu poviem o mužovi, ktorý má rýchlosť blesku a donútil ma ustúpiť. Ako malý bonus vám sľubujem, že pokiaľ narazím na ninjov z Konohy, ktorý sa budú správať ako vy dnes, nechám ich žiť aj keby som mal nad nimi možnosť vyhrať.

Súhlasíte?"
Ninja z Konohy z blond vlasmi sa usmial a povedal: „Znie to fér ale najskôr zastavme boj."
Hanzo prikývol a obidvaja zakričali povel na zastavenie svojich mužov. Z Hanzových mužov zostala žiť len polovica a z Konohy jediný, ktorý prejavoval známky života bol len polomŕtvy Uchiha, ktorý napriek mnohým rezným ranám stále stál a v ruke kŕčovito držal kunai. Hanzo vytiahol svoju otrávený kosu. „Ako sa voláš?"

„Moje meno je Minato Uzumaki. Som rád, že môžem bojovať práve s vami.“
Ninjovia sa oproti sebe rozbehli. Minato vytvoril akúsi modrú energetickú guľu. Hanzovi čosi hovorilo, že keď ho tým zasiahne bude koniec. Minato zmizol. Hanzo sa automaticky otočil a prekvapeného Minata zasiahol do krku.

Bol to klon.

Útok prišiel zhora. Vďaka rýchlej reakcii útok schytalo pravé rameno a nie hlava. Ninjovia, ktorí pasívne sledovali súboj vykríkli prekvapením. Hanzo tvrdo narazil do mločieho tela a zostal ležať. Obidvaja ninjovia z Konohy boli v okamihu preč. Hanzo mal len jednu myšlienku pred tým než upadol do bezvedomia.
„Aj ja som rád, že som mohol bojovať práve s vami."