♥Detská láska ♥ 5

Deidara a Hana práve vstupovali do Suny. Pri bráne ich zastavili dvaja strážnici.
„Dobrý deň. Prišli sme za Kazekagem. Už by nás mal očakávať.“ Povedal Deidara.
„Dobre, môžete ísť.“ Povedal jeden zo strážnikov. Deidara s Hanou vošli do budovy Kazekageho. Deidara zaklopal na dvere od Kazekagovej pracovne, a keď sa ozve ďalej, tak vstúpia dnu. V Kazekageho kresla sedel ten presne ten istý chlap, ktorý pred pár dňami narazil v obchode do Hany. Gaara zdvihol oči od papierov a keď zbadal Hanu tak od nej nemohol odtrhnúť zrak.
„To je...to je to dievča z obchodu, do ktorej som vrazil.“ Myslel si Gaara a nespustil z Hany oči.
„Ten chalan... čo ma prevalcoval v obchode... on je Kazekage? No to je pecka! Konan mi to mohla povedať, teraz je asi fakt od veci, že ne neho zízam.“ Myslela si Hana.
Hana s Gaarom na seba civeli hodnú chvíľku. Alebo aspoň im to tak pripadalo, ale Deidara si nič nevšimol. Gaarove a Hanine zízanie na seba prerušilo otvorenie dverí.
„Gaara...“ Do Gaarovej pracovne prišla Temeri. Všetci sa pozreli na Temari.
„Ahoj Temi.“ Pozdravil ju Dede.
„Deidara... čo tu robíš?“ Spýtala sa Temari a objala Deidaru.
„Sme na misii. Toto...“ Dede ukázal na Hanu. „... je náš nový člen.“
„Ahoj, ja som Hana a ako povedal Deidara, som nový člen Akatsuki.“ Predstavila sa Hana.
„Ja som...“
„...Temari... potrebuješ niečo?“ Opýtal sa Gaara.
„Kazekage-sama, potrebujem nejakú výpomoc pri vyučovaní a všetci Chuunini a Jounini sú na misiách.“
„Dobre, tak... Deidara... čo presne vám Pein povedal, aby ste v Sune robili?“ Opýtal sa Gaara.
„Môžeme si robiť čo chceme, ale nesmú byť sťažnosti.“
„Ak teda nemáš nič na práci... pomôž prosím ťa Temari.“
„Jasné, nie je problém.“ Povedal Deidara a otvoril Temari a Hane dvere.
„Počkajte!“ Zastavil ich ešte Gaara. „Ty...“ Povedal a pozrel sa na Hanu. „... ostaň tu ešte. Musím sa ťa na niečo opýtať.“ Hana sa pozrela na Dedeho a ten jej prikývol. Vrátila sa teda do pracovne, zatiaľ čo Dede s Temi odišli. „Posaď sa...“ Povedal Gaara a ukázal na stoličku oproti neho. Hana si sadla. „Tak... ty si?“
„Hana.“ Odpovedala Hana stručne a Gaara si to zapísal na nejaký papier.
„Vek?“
„Šestnásť.“
„Hodnosť?“
„Junin“
„Dobre Hana, tak prečo si sa rozhodla pridať sa k Akatsuki?“
„Rozdávajú coolové plášte a klobúky.“ Povedala Hana s úsmevom od ucha k uchu. Gaara sa na ňu prísne pozrel. Hana sa však škľabila ďalej. Gaara len prevrátil očami.
„Do spisu radšej napíšem osobné dôvody dobre?“ Opýtal sa Gaara a Hana prikývla. „Dobre, to je všetko, môžeš ísť.“ Hana sa zdvihne zo stoličky a prejde k dverám. Pred dverami však ostane stáť. „Bola si už niekedy v Sune?“ Opýta sa jej Gaara a Hana len zahanbene pokýva hlavou. „Môžem ti to tu poukazovať ak chceš...“ Ponúkol sa Gaara. „Na tom dievčati mi niečo nesedí... a musím zistiť čo.“ Pomyslel si Gaara.
„Ďakujem vám. Prímam vašu ponuku.“ Povedala Hana s úsmevom. Gaara teda odložil svoj Kazekage plášť, prišiel k Hane a ako správny gentleman jej otvoril dvere.
„Tak Hana, čo by si rada vide...“
„Pozor!“ Zakričala Hana a odrazila Shurikeny, ktoré boli namierené na Gaaru. Hana aktivovala svoje oči a práve včas sa vyhla spŕške kunaiov, ktoré boli tento krát adresované Hane. Len čo sa im vyhla, zaútočil na ňu maskovaný ninja. Gaara jej chcel pomôcť, ale tiež chcel vedieť aké ma schopnosti. Veľmi ho prekvapili Hanine oči, a keďže zvedavosť zvíťazila tak sa Gaara boju len prizeral. Hane však pomoc nebolo vôbec treba. Útočníka zneškodnila jedným ťahom. Nerátala však stým že maskovaných ninjov je viac. Okamžite sa na ňu vyrútili ďalší nepriatelia, ktorý na ňu zaútočili s katanmi a inými zbraňami. Hana sa bránila statočne, ale svoje oči zatiaľ používať nevedela a ninja zbrane tiež nemala. Gaara sa rozhodol že jej pomôže. Jeho rozhodnutie padlo práve včas, jeden s útočníkov Hanu bodol kunaiom do ľavého ramena. Len čo ich Gaara zneškodnil tak Hana spadla na zem a pribehli strážnici od hlavnej brány, ktorý sa už o útočníkov postarali. Gaara sa rozbehol k Hane, aby jej pomohol na nohy. Ostal však prekvapene stáť, keď sa pozrel na Hanine ešte aktivované oči.
„To...to je nemožné... Tie oči... to... To je ona! Ona je Narutova a Hinata dcéra!“ Myslel si Gaara. Podišiel k Hane a pomohol jej na nohy a Hana si vypne oči.
„Ďakujem.“ Povie a vyzlečie si mikinu, aby videla lepšie na zranenie. Gaaru hneď púta biele tričko, ktoré mala Hana na sebe pod mikinou.
„S kadiaľ máš to tričko?“ Opýtal sa Gaara a Hana sa na neho udivene pozrie.
„Z obchodu...?“ Spýta sa ho udivene.
„ Nebolo náhodou v kabínke?“
„Hej, bolo na zemi. Prečo?“
„Je moje, len som si ho zabudol, keď som sa ponáhľal.“ Hana na neho pozrie ešte udivenejšie, pretože pod tričkom nemala okrem lambady nič. Gaara pochopí.
„Kľudne si ho nechaj.“ Povie jej nakoniec a Hana vďačne prikývne. „Pozriem sa ti na to zranenie.“ Povie Gaara a pozerá si Hanino rameno. „Nevypadá to vážne, ale radšej ťa vezmem do nemocnice.“
„Nie, to nevadí. Netreba na to žiadnu nemocnicu.“ Protestuje Hana, lenže Gaara ju vezme na ruky a aj s jej protestmi ju odvezie do nemocnice, kde ju hneď ošetrujú. Gaara zatiaľ čaká na chodbe. Po chvíli vyje nejaká sestrička.
„Ako jej je?“ Opýta sa jej Gaara.
„Je jej dobre. Rana nebola hlboká, tak sme jej to len ošetrili.“ Odpovedala mu sestrička a Gaarovi odľahlo.
„Môžem ísť za ňou?“ Opýtal sa mladý Kazekage. Sestrička len kývla hlavou. Gaara zovrel kľučku a vošiel do izby kde, našiel Hanu ako sa pokúšala vstať. Jej noha sa zamotala sa v hadičkách a bola by spadla, keby ju Gaara nebol zachytil.
„Si v poriadku?“ Opýtal sa.
„Jasné, nič to nie je.“ Odpovie Hana a zapozerá sa Gaarovi do očí. Chytí ho za krk a pobozká ho. Gaara je z toho v šoku, ale bozky jej odpláca. Zrazu sa otvoria dvere.
„Hana!“ Skríkne Deidara a uteká hneď preč. Hana a Gaara sa od seba odtrhnú. Hana sa postaví a chce bežať za Dedem, ale Gaara ju zachití.
„Počkaj.“
„Gaara, pusť ma! Musím ísť za Deidarom.“
„Nie!“
„Gaara, prepáč mi ten bozk, ja neviem čo to so mnou je. Mrzí ma to, ale prosím, pusť ma.“
„Hana! Deidara počká, ale ja...“
„Už som sa ti ospravedlnila, čo ešte chceš?“
„Nie, o to nejde, ale ja... Hana, musím ti niečo povedať. Posaď sa.“ Hana poslúchla a sadla si na posteľ. „ Hana, skadiaľ si?“
„Nemyslíš, že tieto zbytočné otázky môžu počkať? Deidara je teraz...“
„Deidara je v pohode! Hana, nie sú to zbytočné otázky, hneď pochopíš, len mi prosím odpovedaj dobre?“
„Dobre. Som zo Zeme Blesov.“
„Si si tým istá Hana?“
„Ja neviem, neám rodičov, som sirota. To si chcel počuť?“ Povedala Hana a v jej hlase boloo počuť, že sa jej chce plakať. Gaara si sadol k nej a objal ju okolo pliec.
„Hana, musím ti povedať jeden príbeh.“
„Ja nemám čas na rozprávky.“ Povedala Hana a postavila sa. Gaara sa na ňu pozrel a ona si radšej znova sadla.
„Vieš kto bol Uzumaki Naruto?“
„Viem.“
„Dobe, to nám ušetrí čas. Tak dobre. Naruto bojoval v štvrtej veľkej vojne ninjov. Bohužiaľ ale zahynul. Ale tu sa môj príbeh nekončí. Vieš Naruto nebol len hrdina, ktorý stále zachraňoval svet. Bol to normálny mladý muž, ktorý mal svoj vlastný život. Avšak raz si uvedomil, že jeho život nie je úplný. Po dlhom skúmaní toho, čomu chýba prišiel na to, že je to láska. Myslel si, že miluje Sakuru Haruno, lenže to bol omyl. Raz keď šiel na tréning, uvidel krásne čiernovlasé dievča, ako tam trénuje. Nemohol od nej odtrhnúť oči. Nevidel jej do tváre a nevedel, kto to je. Vedel však to, že sa do toho dievčaťa zaľúbil. Dokonca aj Kyuubi v ňom „priadol“ spokojnosťou, a to sa stávalo len vtedy, keď Naruto jedol Rámen. Pomaly podišiel k neznámemu dievčaťu. Dievča sa otočila a Naruto uvidel dievča, o ktoré nikdy pred tým nemal ani ten najmenší záujem. Bola to Hinata Hyuuga. Od tej doby bol Naruto spolu s Hinatou. Po čase sa vzali. Keď začala štvrtá veľká vojna ninjou, Hinata už bola tehotná. Vo chvíli keď Naruto bojoval proti Madarovi, som mu prišiel na pomoc. Ten mi však povedal, aby som dal pozor na jeho drahú Hinatu a ich dieťa. Poslúchol som a utekal za Hinaou, ktorá práve v tej chvíli začala rodiť. Keď porodila, prišiel nejaký ninja a povedal, že Naruto je mŕtvi. Hinata bola po pôrode vyčerpaná a keď počula túto správu, zomrela od žiaľu. Zrazu prišli nepriatelia a uniesli Hinatine a Narutove dieťa. Prenasledoval som ich a začal s nimi bojovať, bolo ich veľa. Kým som bojoval jeden z nich zobral dieťa a utekal preč. Porazil som nepriateľov a začal bežať za tým, ktorý dieťa uniesol. Keď so ho dobehol, dieťa už nemal, kým som ho stihol zajať a vypočuť, kde je dieťa, zobral kunai a porezal si hrdlo. Myslel som si, že dieťa zomrelo. Dnes už viem, že to tak nebolo. Hana... Ty si TO DIEŤA!! Povedal Gaara a Hana ostala ako kamenný stĺp.
„Takže... ja som dcérou Naruta a Hinati.“
„Áno. Ja.. sklamal som Naruta. Dovolil som, aby umrela Hinat, aby ťa uniesli.“
„Nesklamal si. Nemohol si za to. Ja... Vychovali ma v Zemi Bleskov dvaja dobrí ľudia, o ktorých som si myslela, že sú moji rodičia. Ale... . Keď som mala 4-roky, ľudia, ktorý sa o mňa starali od mojej nepamäti mi povedali, že oni nie sú moji rodičia. Vraj ma našli polo živú v lese, a tak sa ma ujali. Bola som rada, že sa ma ujali. Len čo mi to povedali, o týždeň ich nejaký ninja zabil. Ja som sa však stihla schovať a utiecť. Odvtedy som nemala domov ani rodinu. Živila som sa krádežami . Nikto sa ma neujal, nikdy som nikam nepatrila. Chodila som síce do školy pre ninji, ale nikdy som nemala nijakého kamaráta, lebo som bola sirota a bezdomovec. V škole som síce vynikala v ninja technikách a bola jednou s najlepších žiakov, no ani to, ako som na sebe každý deň drela a makala nikto neocenil. Stala som sa Kunochi a plnila misie. Bez ľútosti som zabíjala nepriateľov, ale aj ľudí, ktorý ma zradili. Ostaný sa ma báli, bola som ako bez duše, obyčajný vrah. Robila som síce to, čo bola moja misia, ale vraždila som bez mihnutia oka. Bola som neľútostná. Raz na Misii som sa stretla s Kisamem a Deidarom. Vtedy som sa ich bez rozmýšľania opýtala, či môžem ísť s nimi. Jediné, čo ma napadlo, bolo, že ak ma zabijú, nebude mi to vadiť, lebo aj tak nemám nikoho, komu by som chýbala alebo pre koho by som žila. Ale Akatsuki sú teraz moja nová rodina a moji priatelia. Tras je svet omnoho krajší, ak máš pre koho žiť.“
„Hlavne pre Deidaru...“ Podpichol ju Gaara. Hanine líca boli v okamihu červené od rumenca.
„Čo? T-to to ni-nie je pravda.“ Koktala Hana. Deidara sa jej začal páčiť, ale nikdy by si to nepriznala.
„Tak za ním bež a povedz mu že ho ľúbiš.“
„T-to nie... a aj tak, čo by som mu mala teraz hovoriť, po tom. Čo..“
„Niečo ťa už napadne... tak už bež!“ Povedal Gaara. Hana prikývla už utekala z izby, keď si uvedomila, že je oblečená v nemocničnom oblečení. Pozrela sa na Gaaru, ten sa pousmial a odišiel z izby, aby sa Hana mohla prezliecť. Hana sa prezliekla a vyskočila von oknom.
„Tak fajn, teraz, keby som vedela, kde len Dede je.“ Myslela si Hana a vybrala sa jednou s ciest. Už si myslela že sa vráti, keď razu zazrela Deidaru, ako sedí na jednom so stromov. Vyskočila teda na strom a sadla si k Dedemu.
„Čo tu robí?“ Pýtal sa , Dede bez toho, aby sa na ňu pozrel.
„No dovoľ, máš to tu rezervované? Tak dobre... Dede... mrzí ma to.“
„Čo ťa mrzí, to je tvoja vec s kým sa bozkávaš?“
„Dobre!“ Povedala Hana, chytila Dedeho za plášť, pritiahla si ho k sebe a dala mu pusu. Na to, aký bol Dede pred chvíľou, už nevyzeral na to, že by bol stále nahnevaný a bozky Hane odplácal. Hana ukončila bozk. „Dede... musím ti niečo povedať...“ Hana mu povedala celý príbeh o svojich prvých rodičoch. „ Ja... proste som niečo ku Gaarovi cítila, ale nevedela som čo to je. Mrzí ma to.“
„Dobre, a prečo si dala pusu mne?“
„Lebo sa môžem bozkávať s kým chcem.“ Povedala mu Hana a znova ho pobozkala. Keď sa dobozkávali, Hana sa na neho usmiala.
„To je dosť slabá výhovorka.“ Povedal Deidara.
„Tak čo chceš počuť?“
„Neviem, to musíš vedieť ty, čo chceš povedať.“
„Tak... čo keby sme to nazvali... Detská láska.“
„Môže byť.“ Povedal dede a potom sa s Hanou do večera len bozkávali a smiali.
„Dede... kedy sa máme vrátiť do sídla?“
„Neviem, myslím, že stačí, ak vyrazíme ráno.“
„A čo tak romantický let pri západe slnka?“ Navrhla Hana.
„Tak dobre, ako chceš.“ Povedal Deidara a vyvolal obrovskú, hlinovú sovu. Obaja si nasadli a potom sova v nimi letela do sídla Akatsuki, ale Hana vedela, že sova letí domov. Lebo Akatsuki je pre ňu domov, rodina, priateľstvo a Detská láska.