Nový vek Konohy (I.) 051: Zúriví Jinchuuriki

Údolie Konca:
Voda okolo Naruta sa začala hmýriť a chakra vytvárala vzdušný vír, čím vodu úplne odsúvala. Narutovi sa začervenali oči a celé telo mu začalo pokrývať Kyuubiho chakra. Okamžite sa mu vytvorili tri chvosty. Gaara ho sledoval z brehu, no v jeho očiach sa zračil hnev a únava.
"Už toho mám po krk." povedal si Gaara pre seba. Boj s Narutom ho veľmi unavil, no najmä, už toho mal plné zuby. Tento súboj sa mohol naťahovať aj donekonečna.
"Čo si myslíš, že týmto dokážeš, Naruto? Tvojou jedinou zbraňou ako ma zastaviť je už len Kurama?!"
Gaara spojil dlane a tykev na jeho chrbte sa so škripotom rozpukala a rozpadla. Nastal výbuch a okolo Gaari sa vytvorila masa bieleho piesku. Piesok prenikal aj do vody, ktorá sa veľmi rýchlo menila v samotný piesok. Naruto vyskočil v okamihu, keď ho piesok schmatol za nohy a bez problémov ho vtiahol do hlbín piesočného jazera.
"Už dosť!" skríkol Gaara. Cítil, ako sa Naruto zmetá v hlbinách a pokúša sa vyslobodiť. Aj okolie sa chvelo pod tou masou chakry, no Gaara ho držal zo všetkých síl. Prešiel do stredu jazera a položil naň obe ruky. Zatvoril oči a sústredil sa. Piesok sa po chvíli rozvibroval a zo všetkých strán z neho vyrážali piesočné bodce.
"HÁÁÁÁ!" zreval Gaara, keď celé jazero pod masou oboch chakier vybuchlo a piesok sa rozletel na všetky strany.
Gaarovu tvár pokropila krv.
"Presiľuješ sa, Gaara. Veď vieš, že proti Narutovi s Kuramou sa..."
"Buď ticho, Shukaku! Čo nechápeš, že si nemôžem dovoliť prehrať?"
"Viem, Gaara, ale niekedy je aj prehra víťazstvom."
Gaara zovrel päste.
"Ale nie dnes." odpovedal mu chladne a svojho démona ignoroval. Pred očami sa mu zahmlilo a musel si kľaknúť, aby popadol dych. Svaly na nohách i rukách ho štípali ako v ohni a z čela mu kvapkal pot.
"Už nemám... chakru." hlesol sklamane. A zúrivo udrel päsťou do piesku v ktorej mu čosi prasklo. Dúfal, že posledný útok, ktorý použil Naruta odrovná, ale stále cítil jeho chakru. Stále bol nažive. Piesok pod

Gaarom sa začal nadúvať a unikal z neho červený vzduch. Kuramova chakra vytreskla ako gejzír a popálila Gaaru. Masa sily ho odhodila a uprostred jazera začal vznikať piesočný vír až ku dnu.
Naruto bol obalený v krvavej chakre s troma chvostmi.
"Už stačilo, Gaara... už stačilo." Naruto sa odrazil od dna a bleskovou rýchlosťou sa dostal ku Gaarovi. Chytil ho chvostom okolo krku a silno ním hodil o najbližšiu skalu, ktorá sa roztrieštila. Gaarovi vyrazilo dych a z úst mu vytryskla krv.
"Tak už to vzdaj!" zreval Naruto na Gaaru, ktorý sa horko ťažko pozviechal na nohy. Prebodol Naruta nenávistným pohľadom a urobil krok vpred.
"Nikdy... nikdy... sa... nevzdááááám!"
V tom okamihu Gaara pocítil ostrú bolesť pri srdci. Bolesť tak veľkú, že sa zvalil na zem a vypľul sliny s krvou.
"Gaara, už prestaň! Takto sa zabiješ." prosil ho Shukaku.
"Prestaň ma poučovať a radšej mi daj svoju silu." zahriakol ho Gaara a nechtami zaryl do piesku.
"Už je po všetkom... Gaara. Tvoje telo už viac neznesie."
"Nie... nie... nie... NIE!!!" Gaarov žalostný hlas sa ozýval celým údolím, no potom všetky zvuky stíchli. Ostala len krvavá žiara, ktorá sa rozplývala nad celým údolím.

V Konohe:
Zetsu sa vynoril na konári a sledoval obrovský komplex, po ktorom sa premávali Anbu a Jounini. Po chvíli vedľa neho pristál Sasuke a Sharinganom si prezeral situáciu.
"Hm. Ochranné bariéry mi znemožňujú vidieť cez steny. Divím sa, prečo je Rada tak chránená tu v Konohe."
"Ani ja cez ne nedokážem preniknúť. Vyzerá to, že sa Rada na niečo pripravuje" Zetsu sa kútikom oka pozrel na Sasukeho, ktorý sa chladne usmieval.
"No nemyslím si, že by tieto opatrenia mali niečo spoločné s tebou, Sasuke. Zdá sa, že Rada o tebe nemá ani potuchy."
"Čoskoro o mne vedieť budú. A nebude to len Rada, kto bude platiť."
Mesačné svetlo sa odrazilo od kusanagi, ktorým Sasuke voľne točil na prste.
"Snáď tam nechceš vojsť hlavou bránou a všetkých pobiť." Saske Zetsuho prebodol zlostným pohľadom.
"To už nie je tvoja starosť. Napokon, ty mi pomôžeš dostať sa dnu."
"Na to zabudni... to je samovražda."

Zetsu náhle zatvoril oči a cítil, ako sa mu pod nohami stráca zem. Keď ich následne otvoril, ležal na akomsi čiernom perí a v končatinách mal pozapichované ohromné ostne s reťazami. Z rán tiekla krv, ktorá smerovala smerom nahor, akoby tu nebola nijaká gravitácia.
Na oblohe sa vytvárala masa mečov kusanagi, ktoré sa ako dážď spustili na bezbranného Zetsuho a neľútostne sa doň zabodávali.
"Je to len genjutsu." pomyslel si, no v tom sa kusanagi prestali len zabodávať. Zarezávali sa poriadne hlboko a pomaličky ťahali smerom nadol, čím rany zväčšovali a bolesť znásobovali.
Okolo Zetsuho z ničoho nič začali poletovať čierne vrany, ktoré sa zhmotňovali do ľudskej podoby.
"Pomôžeš mi sa tam dostať, Zetsu. Lebo inak... máme kopu času." Sasuke uchopil kusanagi a prudko ním sekol. Zetsu pocítil, ako ho opúšťajú sily, no keď otvoril oči zistil, že je opäť v Konohe. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal.
"To mi už viac nerob."
"Budem." odpovedal rázne a ďalej sledoval okolie.
"Najľahšie by bolo, keby sa nám podarilo niekoho vylákať."
"Zadrž, Sasuke. Viem kam tým mieriš, ale dobre si všimni ninjov v bielom."
Keď sa na nich Sasuke zameral, pochopil.
"Oni by spoznali, keby bol niekto z nich pod vplyvom genjutsu či inej techniky."
Sasuke prižmúril oči a spolu so Zetsum premýšľali nad novou stratégiou.

Údolie Konca:
Gaara pootvoril oči. Ležal na suchej zemi a pri ňom sedel Naruto otočený chrbtom. Opatrne sa pohol, keď zacítil ostrú bolesť na ľavom boku.
"Prepáč mi, Gaara." prehovoril Naruto smutným hlasom. "Nechápem, ako sa to mohlo stať. Ani Kurama to netuší." Gaara nechápavo zažmurkal očami. Keď si vyhrnul tričko, vtedy to zbadal. Cez ľavý bok mal poznačený hlbokou ranou, ktorá bola smrteľná. Nebyť toho, že ju Naruto udržiava chakrou pohromade, zomrel by.
"Ani nevieš, ako veľmi ma to mrzí." a pretrel si oči, no naďalej pozoroval nočnú oblohu, avšak, nemal odvahu sa na Gaaru pozrieť.
"Keby ma Sakura nenaučila, ako sa dá využiť chakra, zrejme by som ti nevedel pomôcť."
Gaara i naďalej mlčal a pozeral na ranu.
"Hoci som mal len tri chvosty, z neznámeho dôvodu som stratil kontrolu... no nie nad sebou. Ale nad tou chakrou. Ani Kurama ju neovládal."
"Naruto..." prehovoril po chvíli Gaara.
"Takto som to naozaj nechcel. Nechcel som ti ublížiť. A už vôbec nie nevedome. Mrzí ma to."
"Nestojím o tvoju ľútosť." povedal Gaara chladne. "Stále pôjdem za Kankurom." Naruto prikývol.
"Ja viem... ale nie dnes."
"Ako to myslíš?" Naruto ukázal na jeho zranenie. Gaara sa naň opäť pozrel. Tentoraz z rany začala vytekať krv.
"Ak by si teraz odišiel... zomrel by si behom pár hodín." Zovrel päsť.
"Naruto..." zašeptal potichu, no neodpovedal mu. Naruto sa postavil a otočil ku Gaarovi, no do očí sa mu nedokázal pozrieť.
"Vezmem ťa späť do Konohy. Tsunade ti pomôže a... o našom súboji nikomu nepovieme. Potom, keď budeš v poriadku, tak potom si choď za Kankurom. Len tie teraz... prosím, Gaara."

Gaarovi zmäkol výraz. Už sa viac nedokázal mračiť a byť nahnevaný. Aspoň nie tak ako predtým. Aj napriek tomu, ako dopadol, cítil sa celkom príjemne. Akoby mu zo srdca padol obrovský kameň. Akoby unikol zo zovretia, ktoré ho dlhú dobu mučilo.
Gaara vstúpil do svojho vnútra, kde naňho už čakal Shukaku. Obaja stáli a navzájom sa sledovali, no ani jeden neprehovoril. Po dlhej chvíli ticha sa Gaara nadýchol.
"Shukaku, ja..."
"Ja viem, Gaara. Nehnevám sa." prehovoril démon chrapľavým hlasom a na tvári sa mu objavila grimasa pripomínajúca úsmev.
"Ďakujem." dokončil Gaara a keď sa vrátil späť do reality, už boli na ceste. Naruto ho podopieral a pomocou senjutsu šli dosť rýchlo. Celý ten čas na naňho Naruto nepozrel, skôr mračil. V očiach mal smútok a pod nimi červené fľaky.
Celú cestu Gaara premýšľal a díval sa na hviezdy. Napriek všetkému bol spokojný a šťastný. "Ďakujem aj tebe... Naruto." povedal si pre seba čo najtichšie, no Naruto spozornel, ale nič nepovedal a ani nezareagoval. Tie slová mu spôsobili bolesť.
"Ty mi nemáš za čo ďakovať." pomyslel si pre seba a pridal do kroku.

Neďaleko Hiraykonu:
Madara kráčal po kamennej cestičke vedúcej z kopca dolu. Po chvíli sa dostal na malú čistinku, z ktorej po skalách tiekla priezračná voda.
"Nádherné však?" povedal Kankurovi a ukázal na žiariace a ohromné mesto Hiraykon.
"Áno. Je to skutočne veľkolepé." súhlasil Kankurou a nevedel sa vynadívať na jedno z najkrajších a najväčších miest, aké v živote videl. Pocit uspokojenia mu zmizol vo chvíli, keď sa rozfúkal chladný vietor a jeho Akatsuki plášť sa zavlnil.
"Dnes v noci bude veľkolepá búrka." prehovoril Madara, zatiaľ čo skladal pečate a obloha sa začali zaťahovať.
"Zajtra sa dostaneš do mesta, dostaneš sa na miesto o ktorom som ti hovoril a spolu s Kisamem nás privoláš. Zetsu bude tu... čakať."
"Rozumiem." V tom ho Madara chytil za krk a potriasol ním.
"Nebuď tak napätý, Kankurou. Zajtra bude veľkolepý deň. Ty sám si predsa chcel byť toho všetkým súčasťou, nie?" dokončil prívetivým hlasom.
Kankurou preglgol navretú hrču, usmial sa a prikývol.
"Teraz choď, Kankurou. Bež sa pripraviť. Chcem tu ostať chvíľu sám."
"Ako rozkážete." Kankurou sa vracal späť po cestičke do úkrytu. Keď opustil čističku, odfúkol si, no v srdci mal hlboký smútok. Pochyboval o tom, či to bol dobrý nápad... ale už bolo príliš neskoro z toho všetkého vycúvať. Z Madarovho zajtrajšieho plánu mu bolo nanajvýš zle. Mohol len dúfať, že sa nevyplní, ale tomuto klamstvu sám neveril. Zronený sa vrátil a sadol si za stôl. Musel sa nanajvýš ovládať, nakoľko od toľkého žiaľu ktorý pociťoval sa mu chcelo priam plakať. Avšak, ak by uronil čo i len jednu slzu... bol by to jeho koniec.

"Neverím mu."
"To po tebe ani nežiadam, Zetsu. Len chcem, aby si mu dal pokoj, tak ako aj Kisame."
"Nerozumiem tomu. Prečo sa s ním vôbec zahadzovať. Veď je úplne jasné, že tu nie je ako presvedčený člen. Je to len obyčajný špión a veľmi mizerný."
"Nikdy som netvrdil, že mu verím, Zetsu." zasiahol Madara, nakoľko ho vyčítavé reči už unavovali. Otočil sa k svojmu spoločníkovi. "Ale kto povedal, že by sa nedal veľmi dobre využiť? Nech je Kankurou aký chce, pomôže nám tak či onak. No oveľa viac ma zaujíma, prečo ho sem vôbec kancelár volal. Čo tým sleduje?"
Zetsu sa zamyslene zadíval na mesto.
"Stále si presvedčený o jeho lojalite, Madara?"
"O kancelárovi som nikdy nemusel pochybovať, Zetsu... napokon, všetok triumf mám v rukách ja. A kancelár nemá inú možnosť, než ma počúvať. Nebyť mňa... tak by sa nikdy nedostal tam kde je teraz."
"Rozumiem." Madara mávol rukou.
"Na tom teraz nezáleží. Chcem po tebe, aby si hneď teraz vyrazil do Oblačnej za Shirom. A vezmi so sebou aj Kejosa. Je čas, aby pre mňa vykonal istú prácu."
"Ako povieš."
Zetsu sa pomaly strácal a vracal na úkryt, kde Kejosa informoval o ďalšom postupe.
Madara sa zahľadel na mesto a vdýchol svieži vzduch, zatiaľ čo sa na oblohe objavilo zopár bleskov a niekoľkokrát poriadne zahrmelo. Madara uvoľnil nahromadenú chakru a z oblohy sa spustil hustý dážď.
"Už zajtra sa stretneme, Tsuchikage. Je načase, aby si mi splatil svoj dlh."
Rozpažil ruky, z ktorých vyšľahli blesky. Divoký chladný vietor sa rozfúkal ešte väčšmi a letel ďaleko do Hiraykonu ako prvá rana blížiaceho sa konca.
Koniec 51. časti

Poznámky: 

Názov budúceho dielu

Nový vek Konohy (I.) 052: Hiraykon

Zhrnutie dielu

Boj medzi Narutom a Gaarom sa nám skončil veľkým prekvapením. Zdá sa, že sila Kyuubiho nie je predsa len plne ovládnutá. Ale keď o tom nemá potuchy samotný Kurama, čo to môže znamenať? Nové záhady ohľadom Bijuu sa budeme postupne dozvedať . Na scénu sa opäť vracia Madara a Kankurou a čo všetko sa stane v Hiraykone sa dozviete pri nových dieloch... no svet už nikdy nebude taký ako býval. Všetko sa zmení a desivé tajomstvá sa budú vynárať na povrch. Ako aj jedno z najväčších... ako Madara-Tobi dokázal prežiť?

Tentoraz bez spoilerov

Za komenty a hviezdičky vopred ďakujem