manga_preview
Boruto TBV 07

Ukradnuté slnko 7

Shikamara zastihla Hinatna správa tesne po obede. Zastavili sa v jednej z malých pevností, postavených medzi Piesočnou a Listovou dedinou. Ich posádku tvorili ninjovia z oboch dedín a mali slúžiť ako záložné jednotky v prípade útoku na jednu z dedín. No už roky nemali prácu, zato tu čulo prekvital obchod.
Na nízkom stolíku reštaurácie pristál sokolík so správou pripevnenou na chrbte. Shikamaru sa prestal sústrediť na svojich rozhádaných študentov a radšej sa venoval zvitku. Kódy, ktorými bola správa šifrovaná, vymyslel on sám, takže s prečítaním nemal najmenší problém. Starosti mu robil jeho obsah.
„Edo tensei,“ zahundral si sám pre seba. Niečo mu tu nesedí. Ak by to bolo Edo tensei, aký zmysel by mal ten kunai? Nie je súčasťou bežne používanej výbavy, musel byť vyrobený na nejaký špeciálny účel. Ako kunaie Štvrtého...
Vtedy sa mu myseľ konečne vyjasnila. Ten kunai, lepšie povedané znaky na ňom, majú veľmi konkrétny význam. Súvisia s technikou, ktorá patrí k najstráženejším tajomstvám Piesočnej. Zvitok s podrobnosťami sa nachádzal v Zakázanej časti knižnice, ktorá bola v miestach, kam pred pár rokmi Tadaši zaútočil. Zvitok však ostal tam, kde bol pred útokom. Odvtedy však k žiadnemu útoku nedošlo, takže museli počítať aj s možnosťou, že získal to, po čo prišiel. Ale ako?
Shikamaru potreboval premýšľa, ale Minato a Miko sa znovu klbčili. Padol im za obeť už jeden stôl, z ktorého ostali len triesky, a všetko, čo bolo na ňom. Jeden by si myslel, že mesiac pred chuninskými skúškami už budú mať dosť rozumu. No ako sa zdá, o niečom takom môže Shikamaru len snívať.
Spacifikoval ich tak, ako vždy, hoci musel uznať, že čím ďalej to bolo náročnejšie. Vyslal k nich tieňové chápadlá, ktorým sa najprv obaja úspešne vyhli, no vzápätí ich prekvapili so zálohy. Minato sa nešťastne potkol na kúsku rozbitého stola a stiahol so sebou aj Miko. Jutsu ich senseia ich pevne spútalo a zdvihlo meter nad zem.
„Začnite sa konečne správať ako shinobi,“ napomínal ich. „Prišla správa o Itachim, ale vy sa ju dozviete až večer.“
„Sensei!“ Vykríkli obaja súčasne.
„Ak sa zopakuje to, čo pred chvíľou, tak vám to poviem až v Piesočnej.“ Shikamaru bol neoblomný.
„My sme len trénovali,“ bránil sa Minato.
„Áno, len som mu chcela ukázať, ako má bojovať chunin,“ pridala sa Miko. Minato na ňu civel s otvorenými ústami. Po prvýkrát sa postavila zaňho. Ohromilo ho to natoľko, že aj zabudol zaznamenať, že ho vlastne urazila.
Shikamaru bol rovnako prekvapený, no zároveň potešený. Možno z nich nakoniec predsa len bude tím. Nič však nedal najavo. Namiesto toho ich oboch otočil hlavou dolu, zdvihol ešte o meter vyššie a rýchlo pustil k zemi. Dva či tri centimetre nad zemou ich zastavil. Zopakoval to ešte dvakrát, potom ich posadil na zem.
Minatovi sa na tvári vystriedali všetky farby dúhy a aj zopár takých, ktoré tam nie sú. Miko, bledá ako stena, sa snažila polapiť dych na mieste, kde ju Shikamaru praštil. Obaja boli ticho, takže Shikamaru docielil svoje.
Na svoje predošlé myšlienky však nenadviazal. Ten zvitok videl iba raz, aj to zbežne. Znaky, ktoré boli na kunai, boli aj na obale zvitku. Technika, o ktorej spis pojednával, nejako súvisela s vnímaním alebo mysľou. Viac si však skutočne nepamätá. Aspoň však vie, čo hľadá. To je rozhodne krok vpred.

Sasuke vyrazil z Konohy ako najrýchlejšie mohol. Ak si pohne, môže byť pri Haďom močiari už za súmraku. V odkaze sa spomínali noci v močiari, určite je to varovanie, ale na to teraz nie je čas. Noc či deň, musí nájsť jeho alebo aspoň nejakú správu od neho.
Po niekoľkých hodinách si musel oddýchnuť. Posadil sa do vysokej trávy vedľa cesty tak, aby videl každého, kto by po nej šiel, ale aby sám nebol vidieť. Narýchlo zjedol jedlo, čo si vzal z domu, napil sa s na malý okamih sa oprel o kameň trčiaci zo zeme za ním. Prstami si prešiel po tenkej jazve nad pravým okom. Spečatila osud človeka, za ktorým sa teraz chystá. Či chcel či nie, musel sa pousmiať. Nikdy by si nebol pomyslel, že práve on sa rozhodne robiť „elitného“ špeha medzi zločincami. Sasuke nebol naklonený takémuto nápadu, pretože mu to svojim spôsobom pripomínalo osud jeho brata. No tak ako Itachi aj On si zvolil sám. O jeho pravom poslaní vie len Sasuke a Naruto. Pre ostatných ostáva zločincom triedy S.
Sasuke oddychoval necelých desať minút a už sa pobral ďalej. Po ceste nestretol nikoho, kto by ho zdržal, takže na okraj močiara dorazil s poslednými lúčmi slnka. Plytké stojaté vody so zeleným slizkým povlakom, pach tlejúcich pahýľov stromov a rozkladajúce sa mŕtvoly zvierat odradili každého, kto by do týchto končín zablúdil. Úzka cestička, ktorá sa po pár metroch menila na chatrnú drevenú lávku, pôsobila značne nelogicky na takomto mieste.
Lávka sa kľukatila skrz celý močiar, viedla do jeho tmavých kútov kde sa ani cez deň nedostane slnečný lúč, až nakoniec po dlhých kilometroch ústila na opačnej strane von. Táto lávka bola jediná možná cesta cez močiar, ak sa človek nechcel utopiť v páchnucich vodách, preto sa Sasuke bez premýšľania vydal po nej.
V močiari je niekoľko miest, kde mohol nechať správu, ale len jedno, kde by mohol čakať sám. V malej, takmer rozpadnutej drevenej chatrči s kamennými základmi.
Keď zišiel z lávky a zahol na bahnitú cestičku, videl z chatrče vychádzať mihotavé žltkasté svetlo. Nehybným, zatuchnutým vzduchom sa však neniesol žiaden zvuk, až na kŕkanie žiab kdesi v diaľke. Sasuke vytiahol katanu, pevne ju zovrel v oboch rukách a opatrne sa zakrádal ku svetlu. Sharinganom skontroloval okolie. V chatrči bola osoba, ktorú hľadal, inak nikde na okolí nik.
Keď Sasuke vošiel do chatrče, na zemi stál svietnik so zapálenou sviečkou, pod oknom veľká kamenná nádoba plná vody a vedľa nej široký, dlhý meč. V prachu na podlahe bolo pár kvapiek, inak žiadne ľudské stopy.
Urobil jeden krok dovnútra. Kamenná nádoba praskla, obsah sa vylial po podlahe, no vytvoril rovnomernú okrúhlu mláku. Skôr, než sa nazdal, zahnal sa po ňom ostrý meč. Sasuke útok odrazil a jeho kunai trafil cieľ. Lepšie povedané bol by trafil, keby sa na tom mieste nenachádzal už len priezračný stĺp vody.
„Raz ti k tým dvom jazvám pridám aj tretiu,“ zachechtal sa muž v dlhom plášti s kapucňou na hlave.
„Jedna ti musí stačiť,“ namietol Sasuke.
Muž sa opäť zahnal, ale pre Sasukeho nebolo žiadnym problémom odraziť akýkoľvek úder.
„Nemám čas na hry!“ Zahriakol ho Sasuke. „Hovor, čo vieš o útoku na Itachiho. Používa Edo tensei?“
Útoky ustali. Muž si zložil kapucňu. V chabom svetle sa mihli belasé vlasy, zablysli sa ostré zuby. Sasukeho šokovalo ako vyzerá jeho tvár.
„Čo sa ti stalo, Suigetsu?“ Spýtal sa s pohľadom upretým na tvár svojho niekdajšieho spoločníka, ktorá bola posiata množstvom malých, no hlbokých rán. Boli čerstvé, sotva deň staré. Pri Suigetsovej schopnosti meniť sa na vodu, takéto zranenia Sasukeho zarazili.
„To sa uzdraví. Tadaši chcel, aby som otestoval jeho nový objav,“ posmutnel Suigetsu.
„Aký objav?“ Sasuke len sťažka vyslovil tú otázku. Bál sa odpovede.
Jeho priateľ si to, samozrejme, všimol. Čosi už naznačil v správe, čo im poslal, no ako sa zdá, celkom to nepochopili. Ale keď sa to tak vezme, ani on sám tomu dobre nerozumie.
„Vieš, Tadaši sa narodil v Piesočnej. Nebol bábkar, ale poznal mnoho ich tajomstiev,“ unavene si vzdychol a sadol si na zem. Spoza opaska vytiahol fľašku so slamkou a doprial si poriadny dúšok.
„Bábkari v snahe zdokonaliť svoje umenie prišli na veľa techník, ktoré mali radšej zostať nepoznané. Niektoré techniky, ako napríklad technika oživenia, ktorú používala Chyio, priamo súviseli so zdokonalením bábok. Ale niektoré už nemali s bábkami nič spoločné. Neviem, ako to Tadaši urobil, ale...“ Prišla tá časť rozhovoru, ktorej sa obával.
„Ale čo? Sakra, Suigetsu, hovor! Inak...“ Sasuke aktivoval Sharingan.

5
Průměr: 5 (6 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Kami-chan
Vložil Kami-chan, Čt, 2012-11-29 16:37 | Ninja už: 4205 dní, Příspěvků: 649 | Autor je: Utírač tabulí na Akademii

Je to úžasný, každý tvůj příběh je skvělý a vždy udrří posluchače napjatého a to hlavně nyní. Doopravdy Suigetsu? Laughing out loud to byl skvělý nápad. Nemohla jsem přijít na to koho myslíš. Moc se těším na další díl. Laughing out loud

*Chňu*
Kakashi&Kami

"Nikdy, nikdy, nikdy, nikdy se nevzdávej." - Winston Churchill
"Láska je jako vězení, taky nevíte jak se dostat pryč." - Ikusei Kusachi
"Jediný azyl, vždy a všude otevřený pro všechny trpící, je příroda." - Suzume Kusachi
"Vše co kvete jednoho dne uvadne." -Orochimaru

Obrázek uživatele Mono
Vložil Mono, St, 2012-06-20 06:26 | Ninja už: 4485 dní, Příspěvků: 69 | Autor je: Prostý občan

famozne Laughing out loud nech je dalsi diel co najskor, si ma tak naladila, ze sa neviem dockat pokracovania Laughing out loud Suigetsu ako speh... to by ma nikdy nenapadlo Laughing out loud davam 5* Eye-wink